Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/111/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109221537 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109221537.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, zastúpený advokátom: JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Košická 52, 821 08 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. T. C. XXXX/X, v 2. rade: Q. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. T. C. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený Mgr. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, A. A., o zaplatenie 188,32 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12C/75/2009-139 zo dňa 09. februára 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolací súd odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 188,32 eur s príslušenstvom z dôvodu nedoplatku na nájomnom. Mal preukázané, že odporcovia ako manželia boli nájomcami 3-izbového bytu č.XX, nachádzajúceho sa v C. na ul. T. C. č. X, na 10. podlaží v rozhodnom období (od decembra 2008 do marca 2009). Medzi účastníkmi nebola sporná ani otázka dohodnutej výšky nájomného za užívanie uvedeného bytu v rozhodnom období, a rovnako mal zhodnými tvrdeniami účastníkov i vedľajšieho účastníka za preukázané, že dohodnuté nájomné v období od 12/2008 do 3/2009 odporcovia platili vedľajšiemu účastníkovi. Medzi účastníkmi však bola sporná otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s predmetným bytom v rozhodnom období, keď navrhovateľ tvrdil, že ako prvý zaradil byt do súpisu majetku patriaceho do podstaty a podľa listu vlastníctva bol v rozhodnom období vedený ako vlastník bytu. Vedľajší účastník tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, keď domnienka navrhovateľa o vlastníctve bola vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Ako predbežnú otázku súd prvého stupňa riešil, kto bol prenajímateľom bytu v rozhodnom období. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil rozsudok OS Trnava, rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008 a z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa súd prvého stupňa v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve svedčiacu osobe zapísaného na liste vlastníctve v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými rozhodnutiami. Keďže navrhovateľ nie je a ani nebol vlastníkom bytov v rozhodnom období, nemohol odporcom ako nájomcom tohto bytu voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke aktívnej vecnej legitimácie, preto súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne plne úspešným odporcom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovia si žiadnu náhradu trov konania neuplatnili a ani im žiadne nevznikli. Nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil. Navrhovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku prvého stupňa a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu navrhovateľa vyhovel. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii a dňa 08.06.2000 vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do tohto súpisu zaradil taktiež predmetný byt. Návrhom zo dňa 09.09.2009 sa domáhal zaplatenia 188,32 eur s príslušenstvom proti odporcom v 1. a 2. rade z titulu nedoplatku na nájomnom za obdobie od januára 2009 do marca 2009 (vrátane) za užívanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 10 poschodí bytového domu na ul. T. C. X v C., súpisné číslo: XXXX, postavený na parc. č. 5671/96, k. ú. C.. Predmetný byt na základe Rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 11.12.1987 užívali odporcovia, ktorí si až do januára 2009 riadne plnili svoje povinnosti. Do uvedeného obdobia nájomný vzťah nespochybňovali. Má za to, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na vylúčenie vecí (zároveň aj predmetného bytu) patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii, nebola definitívne (záväzne) vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období bol niekto iný ako navrhovateľ. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spočívajúce v tvrdení, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že v predmetnom období bol vlastníkom predmetného bytu resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, je nesprávne s poukazom na ust. § 14 písm. a) v spojení s § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Podstatou oprávnenia v zmysle ust. § 14 ods. 1 a) ZKV, je o.i. aj oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať plody a úžitky bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. K dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty navrhovateľa a teda v zmysle ust. § 14 písm. a) ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí k dnešnému dňu JUDr. Dušanovi Pohovejovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Je pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. K oprávneniu navrhovateľa prenajímať predmetný byt a inkasovať nájomné zaujal stanovisko Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 1CoKR/17/2009 zo dňa 29.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2009, a z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty, svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Taktiež poukázal aj na to, že do marca 2009 bol vedený aj ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Odporcovia v 1. a 2. rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrili tak, že súhlasili s rozsudkom súdu prvého stupňa. Vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril a uviedol, že tu nie sú odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d, f O.s.p. Z obsahu notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.04.1992, ktorá je súčasťou súdneho spisu vedeného konkurzným súdom pod sp. zn. 3K 105/99 je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že úpadca nemohol nadobudnúť žiadny majetok, keď notárska zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu na príslušných listoch vlastníctva a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že správca nemá právo požadovať vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, pretože úpadca nebol nikdy vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že správca v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal nesprávne posúdenie majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Do súčasnosti správca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je navrhovateľ, pretože dotknuté nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie a teda patrí Trnavským automobilovým závodom, š. p. Právny názor o aplikovaní priority v prípade zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo/249/2008. Uvedený názor nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch SR. Správca uvedený názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou a určovacou žalobou a jej cieľom je chrániť vlastnícke právo. Rozsudok NS ČR sa vyporiadava iba s kolíznou situáciou medzi správcami, kedy absentuje súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné ustáliť otázku vlastníckeho práva k spornému majetku. Je zrejmé, že rozsudkom NS ČR sa nepriznáva právo nakladať s majetkom správcovi, ktorý nebol úspešný v preukázaní vlastníckeho práva k majetku. Krajský súd v Bratislave teda v uznesení 1 CoKR/17/2009 nesprávne aplikoval tento právny názor. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správny. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že patria alebo môžu patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania odporcu dodáva: Ustanovenie § 78 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák. č. 7/2005 Z.z., ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) O.s.p. o určovaciu žalobu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva. (Uznesenie ÚS SR, I.ÚS 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu; rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2007-767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil. Platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zák. č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9 zák. č. 7/2005 Z.z.. Odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu - TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (Uznesenie ÚS SR, II.ÚS 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca tohto úpadcu, a nie navrhovateľ je oprávnený disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní. Vzhľadom na správnosť záverov súdu prvého stupňa odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach dôvodov odkazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa. V dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej mali v odvolacom konaní úspech odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcu, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania (podľa § 224 ods. 1 a s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.). Nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnili odvolací súd im náhradu trov nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.