Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109226955 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109226955.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: P. D., bytom G., M. XXX/XX, proti odporkyni: R. U., bytom B., K. P. XXB, zastúpenej advokátom: Mgr. Ľudovít Jendrál, Piešťany, Vrbovská 159, o zaplatenie 2.323,57 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. novembra 2011, č.k. 9C/1/2010-94 v časti zamietnutia návrhu o 1.161,79 Eur, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti o 1.161,79 Eur z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.161,79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v jeho ďalšej časti uplatnenej sumy vo výške 1.161,79 Eur návrh zamietol, v časti alternatívneho návrhu na určenie vlastníctva navrhovateľa k nehnuteľnosti návrh zamietol, konanie proti odporcovi 1 (zomrelému U. U. naposledy bytom B., K. P. XX/B) konanie zastavil a napokon rozhodnutie o trovách konania si vymienil na rozhodnutie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 103, § 107 O.s.p. a to v časti zastavenia konania proti pôvodne označenému odporcovi 1, ktorý v priebehu konania dňa XX.X.XXXX zomrel. V časti alternatívneho petitu o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti rozhodnutie odôvodnil s použitím § 80 písm. c) O.s.p. a nedostatkom naliehavého záujmu na takomto určení s tým, že predmetom konania zostala suma 2.323,57 Eur, z čoho súd považoval za opodstatnený nárok navrhovateľa v časti 1.161,79 Eur, ktorá suma predstavuje kúpnu cenu za nehnuteľnosť , ktorú sumu prevzala odporkyňa s nebohým manželom od navrhovateľa, pričom ku vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo. Pokiaľ odporca v tejto časti vzniesol námietku premlčania, tak súd na túto námietku neprihliadol. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 132, § 47, § 133 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka ako i § 451 Občianskeho zákonníka a § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecne tým, že odporkyňa po zrušení zmluvy z dôvodu zákonnej domnienky o odstúpení od zmluvy účastníkmi nevrátila prevzatú kúpnu cenu, došlo medzi účastníkmi konania k vzniku záväzkoprávneho vzťahu na základe bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, následne jednostranne zaväzujúceho odporkyňu na vrátenie kúpnej ceny navrhovateľovi. Proti takto uplatnenému nároku navrhovateľa odporkyňa vzniesla námietku premlčania, na ktorú však súd v súlade s § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka neprihliadal, pretože navrhovateľ by v danom vzťahu premlčanie nemohol namietať, keďže u neho takáto povinnosť vrátenia plnenia nevznikla (plnenie odporcov z kúpnej zmluvy spočívalo v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na navrhovateľa). Čo sa týka sumy prevyšujúcej prevzatú kúpnu cenu predstavujúcu 1.161,79 Eur, súd návrh ako bezdôvodný zamietol, pretože navrhovateľ iba deklaroval, že mal s pozemkom spojené náklady v uvedenej výške, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nenavrhol vykonanie dôkazov. Proti tomuto rozhodnutiu v zamietajúcej časti o zaplatenie 1.161,79 Eur podal odvolanie navrhovateľ poukazujúc na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností tak, ako boli ním súdu predložené. Odôvodnenie rozhodnutia v zamietajúcej časti je nepreskúmateľné, pretože okresný súd opomenul preskúmanie realizácie prívodu elektrickej energie na pozemok v hodnote 25.000,- Sk, pričom už k návrhu pripojil písomne overené potvrdenie od L. K., potvrdzujúce túto investíciu do pozemku. Zdôraznil nedostatok odôvodnenia súdu prvého stupňa, keď v odôvodnení bol súd povinný zaoberať sa nielen odôvodnením toho, prečo nevykonal niektoré z navrhnutých dôkazov, ak sa tak stalo a tiež zdôvodnením prečo niektoré skutočnosti považuje za nepreukázané. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s opomenutými dôkazmi, teda dôkazmi, o ktorých okresný súd v konaní nerozhodol, predstavujú jeho odvolací dôvod, pre ktorý žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a uložil odporkyni zaplatiť mu sumu 25.000,- Sk za realizáciu prívodu elektrickej energie na pozemok ako aj nahradiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca odvolanie nepodal, k podanému odvolaniu sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol rozsudok v napadnutej časti pre jeho vecnú správnosť potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že navrhovateľ sa na pojednávanie pred súdom prvého stupňa nedostavil , nenavrhol žiadne dôkazy, súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhovel požiadavke navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolaní prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.11.2009 domáhal v podstate uznania jeho vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá predstavuje záhradku nachádzajúcu v chatovej osade X., miestna časť G., ktorá je evidovaná pod č. 4969/38 a má výmeru 332 m2. Poukázal na to, že od pôvodných majiteľov U. U. a jeho manželky R. U. predmetnú nehnuteľnosť odkúpil, ale pre nepriaznivú finančnú situáciu nemohol dať prepísať predmetnú nehnuteľnosť bezprostredne po kúpe na svoje meno a pokiaľ sa o to snažil následne zistil, že pôvodní majitelia predmetnú záhradku opäť predali inému majiteľovi bez toho, aby jeho o tom informovali a snažili sa s ním nejakým spôsobom dohodnúť. Navyše peniaze, ktoré pri kúpe nehnuteľnosti zaplatil odporcom mu doteraz neboli vrátené, pričom sa jedná o sumu 35.000,- Sk a ďalšie výdavky, ktoré mu počas spravovania tejto záhradky vznikli. Ako listinné dôkazy pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 22.5.2003, potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny 35.000,- Sk odporcami, výpis z LV č. XXXX z katastra nehnuteľností kat. úz. B. ako aj ďalší listinný dôkaz, ktorým je písomné potvrdenie s označením „zriadenie elektrickej prípojky“, ktoré je písomným prehlásením L. K. zo dňa 7.3.2011, ktorým potvrdzuje, že navrhovateľ v roku 2003 požiadal o pripojenie elektrickej prípojky na jeho pozemok, za ktorú prípojku mu v hotovosti zaplatil dohodnutú kúpnu sumu 25.000,- Sk. Súd prvého stupňa následne vyzval navrhovateľa na doplnenie predmetného návrhu, tzn. na odstránenie nedostatku návrhov a to uznesením zo dňa 17.2.2011 č.k. 9C/1/2010-14, na ktorú výzvu navrhovateľ reagoval doplnením a opravou návrhu doručeným súdu 14.3.2011. V predmetnom podaní navrhovateľ opätovne popísal, že odporcom vyplatil 35.000,- Sk z titulu kúpnej ceny za odkúpenú záhradu v chatovej osade X., časť G., pričom mal i ďalšie výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s užívaním pozemku. Nakoľko odporcovia medzičasom predmetný pozemok opätovne predali, navrhol, aby súd ho uznal za vlastníka predmetnej nehnuteľnosti alebo mu priznal náklady vynaložené s kúpou a správou pozemku, pričom tieto si vyčíslil spoločne, tzn. náklady na kúpu a správu pozemku na 70.000,- Sk, tzn. 2.325,- Eur. Ako dôkaz pripojil kúpnu zmluvu, navrhol výsluch svedka X. B., pripojil písomne overené potvrdenie od L. K. preukazujúce realizáciu prívodu elektrickej energie na pozemok a doklad o prevzatí kúpnej ceny odporcami ako aj LV č. XXXX. Návrh v takomto znení zostal predmetom konania až do rozhodnutia súdu a súd o ňom rozhodol napadnutým rozsudkom. V priebehu konania odporca 1 U. U. zomrel XX.X.XXXX, pričom predmetnú nehnuteľnosť - záhradu v chatovej oblasti nadobudla na základe dedičského rozhodnutia notárskeho osvedčenia vydaného notárkou JUDr. Ivetou Vaškovou pod č.k. 20D/2830/2005, Dnot 245/2005-15 zo dňa 13.2.2006 odporkyňa 2. Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom ako aj dôvodmi odvolania, je treba konštatovať, že rozsudok súdu prvého stupňa, keďže bol napadnutý len v zamietajúcej časti uplatnenej sumy 1.161,79 Eur v ostatných častiach, tzn. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu 1.161,79 Eur, v časti zamietnutia alternatívneho návrhu na určenie vlastníctva navrhovateľa k nehnuteľnosti, v časti zastavenia konania voči odporcovi 1 nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie sumy 1.161,79 Eur, ktorá suma má predstavovať náklady za zhotovenie elektrickej prípojky do nehnuteľnosti, ktorú pôvodne navrhovateľ odkúpil od odporkyne a jej nebohého manžela, ale nakoľko nedošlo k vkladu vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa, odporkyňa 2 po zdedení tejto nehnuteľnosti túto v celosti predala tretej osobe, ktorá nie je účastníkom tohto konania. V podstate ide o vynaloženie investícií do cudzej nehnuteľnosti, ku ktorej následne došlo k zmene vlastníctva. Vynaložením investície do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti v okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohto plnenia ( bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.3.2003 sp. zn. 25Cdo 355/2011). Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania. V zmysle § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. V zmysle § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vykonávanie dôkazov súdom je ovládané zásadou priamosti a ústnosti. Dôkazy preto musia byť zásadne vykonávané na pojednávaní. Dôkaz listinou sa pritom v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. vykoná na pojednávaní tak, že túto listinu predseda senátu buď prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu musí byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní. Nadväzne potom v zmysle cit. § 123 účastníci k takto vykonaným dôkazom majú účastníci v zákonom garantované právo vyjadriť sa. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Navrhovateľ už k podanému návrhu pripojil viaceré listinné dôkazy, z ktorých časť tvorí obsah spisu (č.l. 2, 3, 4 a 5) a v prílohovej obálke je založený originál prehlásenia L. K., ktorým potvrdzuje, že navrhovateľ mu zaplatil za zriadenie elektrickej prípojky na parc. č. 4969/38 v kat. úz. G., chatová oblasť X. sumu 25.000,- Sk. I keď sa v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uvádzajú viaceré listinné dôkazy (potvrdenie, list vlastníctva, uznesenie o dedičstve), ale s predmetným písomným prehlásením ako listinným dôkazom sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyporiadal. Dokazovanie touto listinou sa inak malo vykonať tak, že predseda senátu alebo samosudca mal na pojednávaní listinu alebo jej časť prečítať alebo oboznámiť jej obsah (viď § 129 ods. 1 O.s.p.). V rámci dokazovania na pojednávaní dňa 19.10.2011, ktoré inak bolo bez účasti navrhovateľa (k čomu boli splnené zákonné podmienky) však súd oboznámil iba dedičský spis OS Trnava sp. zn. 20D/2830/2005, vypočul zástupcu odporcu, poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., dokazovanie vyhlásil za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku ku ktorému došlo dňa 8.11.2011. Z judikatúry, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné rozhodovanie. Ústavný súd opakovane vyslovil názor, že každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka zúčastniť sa pri vykonávaní dôkazu a jednak jeho právo na vyjadrenie sa k takémuto dôkazu. Ak prvostupňový súd svojím postupom toto zákonom, Ústavou i Listinou zaručené právo účastníkovi neumožnil realizovať, odňal tým možnosť účastníkom konať pred súdom. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa nevykonanie tohto dôkazu žiadnym spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd preto s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude vykonať predmetný listinný dôkaz zákonom predpísaným spôsobom a umožniť účastníkom najmä odporcovi k takto vykonanému dôkazu sa vyjadriť, vo veci ohľadne tohto nároku znovu rozhodnúť a rozhodnutia i riadne v súlade s 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o trovách konania vrátane i tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.