Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/293/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109228220 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109228220.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadkyne TAZ, a. s. v likvidácii, so sídlom v Trnave, Coburgova 84, Bratislava, Námestie Slobody 10, zastúpeného JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Košická 52, proti odporcom : 1/ K. C., nar. X.X.XXXX, bytom T., J. I. XX a 2/ S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T., J. I. XX, o zaplatenie 358,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 18. júla 2011 č. k. 16 C/64/2010 - 150, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, na strane odporcu p r i p ú š ť a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00009199 v konaní na strane odporcu nepripustil. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a nesplnením podmienok a bezdôvodnosťou vstupu vedľajšieho účastníka, pretože za daného stavu nemá relevantný záujem na výsledku konania. Vychádzal z toho, že z hľadiska tvrdení subjektu, ktorý oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník, sa javí jeho záujem dôvodným, ním však namietané a uvádzané skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Vedľajšie účastníctvo nepovažoval účelným a hospodárnym. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, ktorý navrhol odvolaciemu súdu odvolaním napadnuté uznesenie zmeniť tak, že jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania pripúšťa. Odvolanie odôvodnil nesprávne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením súdom prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a e/ O. s. p. Odvolateľ uviedol, že zákonnou požiadavkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania nie je, aby sa rozhodovalo o jeho právach a povinnostiach, ale postačuje právny záujem na výsledku konania. Svoj právny záujem odvodzoval z práva k bytu, ktorého nájomcami sú odporcovia v rozhodnom období, v ktorom navrhovateľ požaduje od odporcov nájomné, uplatnené v tomto konaní. Podľa rozhodnutí súdov je veriteľom pohľadávky uplatňovanej navrhovateľom. Posudzovaním aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní o danej veci sa zasiahne do právnej sféry odvolateľa. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal a k odvolaniu Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, sa písomne nevyjadril. Odporcovia odvolací návrh nepodali a k odvolaniu Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, sa písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetom konania je pripustenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu, s ktorým navrhovateľ prejavil nesúhlas. Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. V zmysle citovaných ustanovení vedľajší účastník vystupuje v konaní vedľa hlavného účastníka, navrhovateľa (žalobcu) alebo odporcu (žalovaného). Vedľajšie účastníctvo je možné len v konaní sporovom. Vedľajší účastník musí mať spôsobilosť byť účastníkom konania i procesnú spôsobilosť v rozsahu vyžadovanom pre hlavného účastníka v konaní. Podmienkou účasti vedľajšieho účastníka v konaní je právny záujem na výsledku konania. Musí ísť o právny záujem na víťazstve účastníka z dôvodu, že vedľajší účastník je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci samej voči účastníkovi, na ktorého procesnej strane vedľajší účastník vystupuje. Vedľajší účastník má za úlohu procesne pomáhať strane, na ktorej vystupuje z dôvodu, že prípadné víťazstvo účastníka, na ktorého strane vystupuje, môže ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie. Do konania môže vedľajší účastník vstúpiť dvojakým spôsobom. Prvým spôsobom podľa § 93 ods. 3 do konania vstúpi z vlastného podnetu. V tomto prípade do konania vstúpi momentom doručenia písomného oznámenia súdu o tom, že vstupuje do konania a ku ktorému účastníkovi sa pridružuje, alebo momentom zachytenia uvedeného úkonu v zápisnici o pojednávaní. Súd bude skúmať prípustnosť vedľajšieho účastníctva len na námietku hlavných účastníkov konania. Druhým spôsobom je litisdenunciácia, ktorá predstavuje prípady, keď na vstup vedľajšieho účastníka vyzve tohto vedľajšieho účastníka samotná procesná strana, na ktorej má vystupovať. Účelom a zmyslom takéhoto konania zo strany hlavného účastníka bude spravidla zabezpečenie si dôkaznej situácie o tom, že vedľajšieho účastníka upovedomil o spore, prípadne o stave konania, a vyzval ho na to, aby sa do konania pripojil. V prípadoch, ak je vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, musí o nej rozhodnúť súd uznesením. Vždy však treba, aby sa záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov konania. Z návrhu na začatie konania, doručeného súdu 3.12.2009 vyplýva, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie 358,90 eur titulom nezaplatenia úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu č. XX v T. na ulici J. I. XX, odporcami, za obdobie od 1.11.2008 do 30.9.2009. Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, so sídlom v Trnave, Coburgova 84 na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 21.12.1999, sp. zn. 3 K/105/19999, právoplatného 17.1.2000, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, Trnava a správcom úpadcu ustanovený navrhovateľ. Navrhovateľ bol do marca 2009 vedený vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza byt, ktorého nájomcom je odporca. Podaním doručeným súdu 31.1.2011 oznámil Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, že z vlastného podnetu vstupuje ako vedľajší účastník do konania na strane odporcu. Svoj právny záujem odôvodnil existenciou práv k bytu, ktorého nájomcom je odporca, v rozhodnom období, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje od odporcu úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Vyslovil názor, že v prípade vyhovenia návrhu by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa a sekundárne k porušeniu ústavného princípu právnej istoty a zásahu do práv odporcu i vedľajšieho účastníka. Súčasne svoj právny záujem na výsledku konania odôvodnil tým, že v prípade kladného vyriešenia prejudiciálnej otázky o oprávnení navrhovateľa požadovať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, by sa zasiahlo do právneho postavenia vedľajšieho účastníka, pretože sporným bude právo vedľajšieho účastníka požadovať predmetné plnenia, resp. súvzťažne možné vydanie bezdôvodného obohatenia. Vedľajší účastník vo vyjadrení z 27.4.2011 uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26.3.2008 č. k. 44 Cbi/6/2007 - 653 bol zamietnutý návrh proti vedľajšiemu účastníkovi o vylúčenie bytov zo súpisu konkurznej podstaty vedľajšieho účastníka v tomto konaní z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo TAZ, a. s. k bytom. Navrhovateľ 7.9.2011 namietal vstup Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, do konania ako vedľajšieho účastníka. Podľa navrhovateľa u uvedeného subjektu niet právneho záujmu na výsledku konania, pretože výsledok tohto konania nebude zakladať akúkoľvek priamu alebo nepriamu zmenu hmotnoprávneho postavenia odvolateľa. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. V citovanom ustanovení § 685 ods. 1 je vyjadrená zásada, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza. Nájomcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Osobitne sa platí úhrada za dodávku tepla a teplej vody. Nájomné sa platí v mesačných plneniach vo výške dohodnutej podľa už uvedených kritérií v nájomnej zmluve. Úhrada za plnenia spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu s úhradou nájomného, ak sa účastníci nedohodli inak alebo inak neustanovuje právny predpis. Jedným z predpokladov kladného vyriešenia nároku navrhovateľa, uplatneného návrhom, je jeho aktívna vecná legitimácia. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca/navrhovateľ) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný/odporca) je subjektom hmotno-právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva na zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vyplýva z § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka a aktívne legitimovaným subjektom práva na zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu je spravidla prenajímateľ, ktorým je spravidla vlastník prenajatej nehnuteľnosti. Keďže vedľajší účastník tvrdí, že bol vlastníkom a prenajímateľom bytu, ktorého nájomcami sú odporcovia, v rozhodnom období, o ktorom tvrdí navrhovateľ, že bol vlastníkom a prenajímateľom uvedeného bytu, možno uzavrieť, že vedľajší účastník má právny záujem na víťazstve odporcov v konaní o predmetnej veci. Rozhodnutím, kladným alebo záporným, bude zasiahnuté do hmotných práv vedľajšieho účastníka. Keďže vedľajší účastník, okrem právneho záujmu na víťazstve odporcov v konaní, je i spôsobilým byť účastníkom konania a má aj procesnú spôsobilosť, odvolací súd dospel k odličšnému záveru so súdom prvého stupňa, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom v Trnave, je prípustné. Podľa § § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1). Odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je nie vecne správne, preto ho v zmysle § 220 O. s. p., keďže neboli podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, zmenil tak, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom v Trnave, pripustil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.