Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoPom/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109927985 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109927985.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: B.. Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, a otca: D. R., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Ladislav Chmelár, so sídlom Levická 579, Vráble, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15. novembra 2011 č.k. 20P/107/2009-338, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že konanie zastavuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ust. § 75a ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že prvostupňovému súdu bol odstúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave podnet otca maloletej zo dňa 10.10.2011, v ktorom žiada, aby úrad požiadal o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a O.s.p. Súd uznesením zo dňa 25.10.2011 začal konanie o nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 75a O.s.p., pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.11.2011. Otec maloletej v podnete adresovanom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave poukázal na to, že správanie maloletej R. v dôsledku manipulácie inými osobami vykazuje voči nemu znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Po právnej stránke je teda dieťa poškodzované na svojich základných ľudských právach, ktoré zaručuje Dohovor o právach dieťaťa a Zákon o rodine. Z uvedeného vyvodil, že u maloletej R. je vývoj ohrozený a vzhľadom na postoj matky voči nemu má obavy, že konanie a správanie matky vážne ohrozuje aj budúci psychický vývoj maloletej. Uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na matku trestné oznámenie vo veci podozrenia zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a vec bola postúpená z Okresnej prokuratúry v Trnave na ďalšie konanie Okresnému riaditeľstvu PZ odboru kriminálnej polície v Trnave. V predmetnom podnete otec vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, aby bezodkladne začal vo veci starostlivosti o maloletú R. konať, aby urýchlene podal na príslušný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 75a O.s.p. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave predmetný podnet postúpil konajúcemu súdu s tým, že k tomuto podnetu sa ako kolízny opatrovník nepripája, nakoľko má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vydanie uznesenia v zmysle § 75a O.s.p. Súd prvého stupňa skonštatoval, že v danom prípade návrh na vydanie predbežného opatrenia s poukazom na ust. § 75a ods. 1 O.s.p. môže podať iba orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 14.10.2011, ako aj jeho písomné stanovisko k podnetu otca rozhodol tak, že návrh zamietol, nakoľko otec nie je oprávnený takýto návrh v súčasnosti podávať. V ďalšom poukázal aj na konkrétne skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, na komplikovaný vzťah medzi rodičmi, chovanie maloletej a na prednes otca na pojednávaní dňa 14.10.2011, podľa ktorého vzhľadom na súčasný postoj maloletej k nemu, nebude sa s maloletou stretávať cca 2 mesiace, aby sa maloletá upokojila a nebola vystavená stresovým situáciám. Preto súd apeloval na otca, aby tento svoj sľub, resp. vyjadrenie dodržal a rešpektoval. Tiež ustálil, že v súčasnosti nie je potrebné dieťa od matky odnímať, dieťa je v takom veku, že je potrebné, aby žilo s matkou a bolo vyšetrované tímom odborníkov. Práve postup, ktorý by sa mal dosiahnuť vydaním predbežného opatrenia by mohol mať za následok, zlé, až nedozerné následky pre zdravý duševný a telesný vývoj maloletej. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 písm. d) O.s.p., nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a ani súd nedokázali zabrániť konaniu matky, ktorá je emocionálne nezrelá a ponechali maloletú v jej výchove a nedokázali ju ani žiadnym spôsobom usmerniť a tým jej umožnili, aby so svojimi blízkymi počas obdobia dvoch rokov a ôsmich mesiacov bez zábran maloletú proti nemu popudzovali, v dôsledku čoho s poukazom na odborný výklad G.. C., V.. má za to, že maloletá v súčasnosti trpí ťažkým syndrómom odvrhnutého rodiča a jej psychický vývoj je ohrozený. Je preukázané, že maloletá v jeho prítomnosti vykazuje znaky tohto syndrómu CAN (zakrývanie si tváre, plač, dupanie nohami a strach). Poukázal na to, že chcel dosiahnuť, aby pri jeho stretávaniach sa s maloletou bola zabezpečená asistencia zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ale z ich strany došlo k odmietnutiu takéhoto postupu a práve ich alibistickým konaním a s poukazom na to, že je proti nemu vedené trestné konanie nezabránili tomu, aby zo strany maloletej nedošlo voči nemu k odcudzeniu a nepretrhla sa citová väzba. Zdôraznil, že stíhanie proti nemu vo veci podozrenia sexuálneho zneužívania maloletej bolo v mesiaci máj 2001 Okresnou prokuratúrou v Nitre právoplatne zastavené a naopak proti matke bolo 5.10.2011 vznesené obvinenie z trestného činu krivého obvinenia. Ako otec maloletej nenesie žiadnu vinu na danej situácii, na výchovu maloletej nemá vplyv od 19.4.2009, nakoľko od tohto dátumu je jeho kontakt s maloletou prerušený a nie je mu umožnené stretávať sa s ňou. Zdôraznil, že aj podľa názoru Rady Európy, pokiaľ orgány na úseku sociálnoprávnej ochrany detí nekonajú v záujme dieťaťa a nečinne sa prizerajú prípadnému zastrašovaniu a týraniu dieťaťa matkou, zakrývajú si oči pred realitou, ponechávajú dieťa v prostredí, kde sa dieťa do tohto stavu dostalo, ponechávajú priestor na rozvoj syndrómu zavrhnutého rodiča. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie. Kolízny opatrovník vo svojom obsiahlom písomnom vyjadrení poukázal na jeho postavenie v danom spore so zdôraznením, že funkcia kolízneho spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. V danom prípade správanie maloletej je ovplyvnené neustálymi konfliktami medzi rodičmi, pri ktorých bolo prítomné. Tieto konflikty viedli k podávaniu trestných oznámení oboch rodičov a situácia je medzi nimi vyhrotená. V konaní bol podaný znalecký posudok G.. Q., v ktorom znalec uviedol, že otec v doterajšom vývine dieťaťa nie je dostatočne citovo zastúpený v jeho zážitkoch. Dieťa ho nemá zvnútorneného ako citovo stálu osobu. Otec je pre dieťa obávanou osobou po opakovaných konfliktoch medzi rodičmi. Otec sa domáha svojich rodičovských práv, nie je však dostatočne zrelý, za svoje neúspechy k dieťaťu má sklon obviňovať matku a jej negatívny vplyv na dieťa voči nemu, čo by mohlo dieťa ďalej neurotizovať. V súčasnej situácii, kedy sa konflikty medzi rodičmi vystupňovali vzájomnými trestnými oznámeniami, by mohlo prísť k narušeniu jej psychického vývinu. Zo strany otca je dôraz kladený na okolnosti kontaktu a neprihliada na dieťa samotné. Naliehanie otca je v tomto prípade neproduktívne a mohlo by u dieťaťa navodiť úzkosť a obavu. Naopak znalec matku hodnotí ako osobu, ktorá je kompetentná starať sa o svoje dieťa. Má o neho výrazný záujem, jej starostlivosť o dieťa z hľadiska starostlivosti o zdravie dieťaťa je vynikajúca, rozumie potrebám dieťaťa, ako i jeho prežívaniu. Dieťa patrí medzi jej prioritné životné hodnoty. Opatrovník poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/102/2009-217 zo dňa 23.2.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 23CoP/35/2011-251 zo dňa 13.6.2011, súd rozhodol o úprave styku otca s maloletou. Zároveň krajský súd v časti styku zákazu styku rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, ktoré je v štádiu znaleckého dokazovania. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania. Z titulu svojej funkcie potom navrhol vykonať procesné dôkazy, zrealizovať nariadené znalecké dokazovanie s tým, že aktuálny znalecký posudok výrazným spôsobom môže ovplyvniť ďalšie rozhodovanie súdu vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom jej právneho zástupcu tiež navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Zdôraznila, že pokiaľ ide o vyjadrenie otca a jeho právneho zástupcu ohľadne toho, že maloletá trpí syndrómom CAN, ide len o názor otca, diagnózu tohto syndrómu uskutočnil otec so svojím právnym zástupcom bez toho, že by mali k tomu relevantný odborný podklad. Ide len o domnienky otca, ktoré nemajú žiadny odborný základ. Tieto tvrdenia otec žiadnym spôsobom nepreukázal a ani sa o to nesnažil, celé jeho podanie je len útočením na kolízneho opatrovníka, ktorý však žiadnu zo svojich povinností nezanedbal, keďže po celý čas sledoval prioritne záujem maloletej. Kolízny opatrovník na pojednávaní výslovne uviedol, že pokiaľ ide o opateru a starostlivosť zo strany matky, neboli zistené žiadne nedostatky. Táto si svoju povinnosť v starostlivosti a opatery riadne plní a nebol teda dôvod odňať jej túto možnosť, ako si to želá otec. Vychádzajúc aj z vyjadrenia znalca a z prešetrených pomerov v rodine matky, nie je dôvod, aby bola maloletá daná do starostlivosti inej osoby ako je teraz, tzn. aby bola zo starostlivosti matky odňatá , pretože matka jej výchovu a starostlivosť nezanedbáva. Nateraz nie je ohrozený psychický a fyzický stav maloletej. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a konanie zastaviť. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. V zmysle § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadil na návrh, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa ods. 2 tohto ustanovenia. V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Občiansky súdny poriadok poskytuje maloletému dieťaťu ochranu aj prostredníctvom osobitného predbežného opatrenia podľa podľa § 75a ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia, ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Rozlišovací element medzi predbežným opatrením v zmysle ust. § 75a ods.1 O.s.p. a predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. je potrebné vnímať v existencii nevyhnutnosti okamžitého zákroku v prípade, že sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo hrozí závažné poškodenie jeho života, zdravia, prípadne priaznivého vývoja. Druhý z uvedených dôvodov počíta so situáciou, keď osoby, ktoré sa o dieťa starajú, vykonávajú túto starostlivosť tak nedostatočne, že je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj. Potreba bezodkladného riešenia vzniknutej situácie je zdôraznená aj lehotou, v ktorej sa musí o veci rozhodnúť, pričom predbežné opatrenie v zmysle predmetného ustanovenia je možné nariadiť aj bez návrhu. Subjektmi oprávnenými na podanie návrhu teda aktívne legitimovanými sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí, tzn. orgány, ktoré prichádzajú do kontaktu priamo s rodinami detí a sú im známe v nich existujúce pomery. Predbežné opatrenie v zmysle predmetného ustanovenia je možné nariadiť aj bez návrhu. Uvedené predstavuje výnimku zo zásady, že konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je konaním návrhovým. Okamžite ako súd zistí, že sú dané predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, napríklad z podnetu tretej osoby a podobne, po vydaní uznesenia o začatí konania (§81 ods. 3 O.s.p.), uznesením nariadi predbežné opatrenie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol o úprave styku otca s maloletou rozsudkom zo dňa 23.2.2011 č.k. 20P/107/2009-217 tak, že otec sa bude s maloletou stretávať na neutrálnom mieste za prítomnosti matky a príslušnej psychologičky na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a to každý utorok od 15.00 hod. do 16.00 hod. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, otec je povinný dodržiavať presný začiatok a koniec styku s maloletou. Krajský súd v Trnave predmetný rozsudok zmenil svojím rozsudkom zo dňa 13.6.2011 č.k. 23CoP/35/2011-251 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou R. každý párny štvrtok v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave za prítomnosti matky a príslušnej psychologičky - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, otec je povinný dodržiavať začiatok i koniec úpravy styku. Nemožnosť realizácie styku sú si povinní účastníci konania vzájomne oznámiť s dostatočným časovým odstupom a dohodnúť náhradný termín. V čase zamietnutia návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Z písomnej správy právneho zástupcu matky zo dňa 10.8.2011 vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ odboru kriminálnej polície v Nitre zo dňa 2.5.2011 bolo proti otcovi zastavené trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletej sťažnosť a následne uznesením Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 8.7.2011 bola sťažnosť matky zamietnutá z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou. Listom zo dňa 19.7.2011 Okresná prokuratúra Nitra podala matke dieťaťa vysvetlenie dôvodov zastavenia trestného stíhania vo vyššie uvedenej veci. Podľa právoplatného rozhodnutia súdu sa začali stretnutia otca s maloletou realizovať počnúc dňom 26.7.2011, maloletá však pri stretnutiach s otcom prejavovala výrazný nepokoj, plakala, zakrývala si tvár, utiekla z kancelárie na chodbu a stretnutie takto netrvalo ani 5 minút. Podobná situácia sa opakovala aj počas nasledujúcich stretnutí 19.8.2011, ktoré sa uskutočňovalo v kancelárii psychologičky. Ďalšie stretnutia 23.8.2011 a 6.9.2011 sa uskutočňovali už len za prítomnosti otca, matky a psychologičky - sociálnej pracovníčky, pretože maloletá už nechcela ani len vstúpiť do budovy v sprievode matky. Otec podal na základe uvedeného prostredníctvom svojho advokáta na matku dieťaťa trestné oznámenie pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku. Otec maloletej podnetom podaným na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava 10.10.2011 žiadal úrad o podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 75a Občianskeho súdneho poriadku odvolávajúc sa na to, že mu neboli umožnené stretnutia s dcérou v dôsledku toho, že maloletá je ovplyvňovaná matkou, prípadne osobami, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Má za to, že situácia sa dostala do stavu, keď správanie maloletej R. manipuláciou iných osôb voči nemu vykazuje znaky syndrómu zavrhnutého rodiča a vyvodil že tým po právnej stránke je dieťa poškodzované na svojich základných ľudských právach z čoho vyplýva, že jeho priaznivý vývoj je ohrozený. Na základe uvedeného potom žiadal, aby Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave podal na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia s poukazom na ust. § 75a O.s.p. Konanie vo veci samej je v štádiu nariadeného znaleckého dokazovania, ktoré súd nariadil uznesením zo dňa 10.11.2011, ktorým ustanovil vo veci D.. H. G. - znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a uložil mu, aby podal znalecký posudok s tým, že mu stanovil úlohu v podobe zodpovedania konkrétnych otázok. Vo veci bolo naposledy pojednávanie na okresnom súde 14.10.2011 a 21.10.2011 bol súdu doručený podnet otca so stanoviskom, podľa ktorého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, sa k uvedenému podnetu ako kolízny opatrovník nepripája, nakoľko má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vydanie uznesenia v zmysle § 75a O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že o tomto podaní môže súd rozhodnúť aj bez návrhu, odstúpil podanie otca súdu len v kópii, tzn. na vedomie. Súd potom postupoval podľa § 81 ods. 1 O.s.p. a uznesením č.k. 20P/107/2009-333 zo dňa 25.10.2011 začal konanie o nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 75a Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vzhľadom na aktuálnu situáciu vo výchove a starostlivosti o maloletú, tak rozhodol nedôvodne. Začatie konania teda nebolo opodstatnené, k čomu dospel aj prvostupňový súd, čoho výsledkom je, že predbežné opatrenie napokon ani nenariadil. Následne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o začatí konania, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, súd prvého stupňa rozhodol vo veci napadnutým uznesením. Napadnuté uznesenie, ktoré je predmetom preskúmania odvolacím súdom, vykazuje znaky zmätočnosti v tom, že súd ním vo výroku rozhodol o zamietnutí návrhu otca bez toho, že by takýto návrh otcom bol podaný, a naopak nezohľadnil, že rozhodol na základe vlastnej iniciatívy teda bez návrhu. Odvolací súd z obsahu celého spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú vôbec splnené podmienky na použitie ust. § 75a O.s.p. Maloletá síce jednoznačne vykazuje krajne odmietavý postoj k svojmu otcovi, ktorý je iste do určitej miery ovplyvnený aj vzájomným konfliktným a vyhroteným vzťahom medzi rodičmi, ktorého svedkom dieťa bolo, čo má odraz v chovaní sa maloletej voči otcovi. Ani táto skutočnosť sama o sebe ale nemôže byť dôvodom na to, aby súd postupoval v zmysle vyššie vyloženého ust. § 75a ods. 1 O.s.p. Danosť syndrómu odvrhnutého rodiča u maloletej je tvrdený zatiaľ iba otcom dieťaťa. Maloletá u svojej matky podľa vykonaného dokazovania, má zabezpečenú riadnu starostlivosť a opateru a matke v tomto smere nemožno v starostlivosti o dieťa nič vytknúť. V konaní teda nebolo dosiaľ ničím ani osvedčené, že život, zdravie alebo priaznivý vývoj mal. R. sú vážne ohrozené alebo vážne narušené a už vôbec, že sa ocitla bez akejkoľvek starostlivosti. Nebolo teda preukázané naplnenie zákonných podmienok pre vydanie predbežného opatrenia podľa cit. § 75a O.s.p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že neboli zákonné podmienky na to, aby vo veci bolo vydané predbežné opatrenie o odňatí dieťaťa matke, ktorej je v súčasnosti zverené do starostlivosti právoplatným súdnym rozhodnutím. Nakoľko táto situácia vyplývala zo spisu už v čase vydania uznesenia o začatí konania o nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., javí sa byť táto iniciatíva súdu prvého stupňa neuvážená, nadbytočná a bezdôvodná. Podľa R 3/1979 ak bolo konanie o pozbavenie či obmedzenie spôsobilosti na právne úkony začaté bez návrhu (§ 81 O.s.p.) a zadovážený znalecký posudok, poskytuje spoľahlivý podklad pre záver, že nie sú dané podmienky ani na pozbavenie, ani na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, konanie netreba skončiť rozhodnutím vo veci (rozsudkom). Súd môže v takomto prípade začaté konanie opäť uznesením zastaviť, pretože súdne rozhodnutie vo veci nie je potrebné. Odvolací súd potom postupoval podľa vyššie uvedeného judikátu mutatis mutandis, nakoľko v danej veci neboli dané zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a O.s.p. Na základe uvedeného, odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a konanie zastavil. O náhrade trov i tohto odvolacieho konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.