Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011136 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111011136.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a Vladimíra Vlčka, v trestnej veci obžalovaného JUDr. H. H., pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h/ a § 140 písm.c/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.b/ Trestného zákona, o odvolaní Okresného prokurátora v Galante proti rozsudku Okresného súdu v Trnave sp. zn. 5T/46/2011 zo dňa 27.01.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.05.2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresného prokurátora v Galante z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm.a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného JUDr. H. H. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante sp.zn. 3Pv 219/11 zo dňa 30.06.2011 pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h/ a § 140 písm.c/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že ako obhajca obvineného S. E., v trestnom konaní vedenom po spisovnou značkou ČVS: KRP-117/ OVK-TT-2010 na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, dňa 29.09.2010 v čase okolo 13.20 hodiny, počas výsluchu svedka Mgr. D. R., z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno Mgr. H. H., U., P.. F. XXXX/XX, zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, evidovanú na meno O. J., U., W. XXXX/XXB, SMS správu s textom: „ Zle vypovedal R., nebol vami kontaktovaný 05.09.2010 ohľadom zmluvy“, pričom vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa O. J. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi bude doručená, následne O. J. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Co mam povedat ja? “, pričom vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa H. H. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi bude doručená, následne H. H. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX krátko po skončení výsluchu svedka R. zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu mal E. doma ale vy ste najprv isli za R. lebo to poziadal E. ale R. nedvihal, tak ste bol za jeho otcom a ten ju mal. To ste vsak nepovedali E. a ten zostal v tom ze je od R..“, a následne bezprostredne po ukončení výsluchu svedka Mgr D. R., O. J. toho istého dňa v čase o 13.45 hodine ako svedok v tomto trestnom konaní nepravdivo vypovedal podľa vyžiadaných a zaslaných inštrukcií v SMS správach od H. H. za jeho prítomnosti ako obhajcu obvineného S. E. na tomto procesnom úkone, pričom H. H. a O. J. tak konali za účelom vyviniť obvineného S. E. zo skutku, za ktorý je stíhaný v uvedenom trestnom konaní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím okresného súdu, pokiaľ tento obžalovaného JUDr. H. H. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil. Poukázal na to, že v predmetnej veci bol zákonným spôsobom v súlade s ustanoveniami § 2 ods.1 písm.b/, ods.2, § 4 ods.1 zák. NR SR č. 166/2003 Z.z. o ochrane pred odpočúvaním, vydaný súhlas sudcu Krajského súdu v Trnave č. KS TT-V-186-1/2010-Ntt zo dňa 06.05.2010 na použitie informačno-technického prostriedku na zaznamenávanie telefónneho čísla XXXX XXX XXX registrované na O. J. na obdobie od 06.05.2010 do 06.08.2010, ktorý neskôr bol predĺžený na obdobie od 07.08.2010 do 07.10.2010. Poukázal na to, že z uvedeného dôkazného prostriedku bolo nepochybne dokázané, že dňa 29.09.2010 o 13.23 hod. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno Mgr. H. H., bola zaslaná na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno O. J., SMS správa s textom: „zle vypovedal R., nebol vami kontaktovaný 05.09.2010 ohľadom zmluvy“, dňa 29.09.2010 o 13.24 hod. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na O. J. bola zaslaná na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na Mgr. H. H. SMS správa s textom: „co mám povedať ja?“, následne dňa 29.09.2010 o 13.42 hod. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno Mgr. H. H. bola zaslaná na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno O. J., SMS správa s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu mal E. doma ale vy ste najprv isli za R. lebo to poziadal E. ale R. nedvihal, tak ste bol za jeho otcom a ten ju mal. To ste vsak nepovedali E. a ten zostal v tom ze je od R.“. Predmetným konaním podľa názoru okresného prokurátora obžalovaný JUDr. H. H. naplnil znaky zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h/ a § 140 písm.c/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.b/ Trestného zákona, nakoľko tento v kritický deň naviedol O. J., aby tento ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu a okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie za účelom vyviniť obvineného S. E., čím porušil ako obhajca v trestnom konaní ustanovenie § 18 ods.2 zák.č. 586/203 Z.z. o advokácii v platnom znení. Má za to, že súhlas sudcu krajského súdu je nepochybne zákonný a teda aj výsledky použitia takto schváleného použitia informačno-technického prostriedku sú zákonným spôsobom získaným dôkazom. Uvedené dôkazy v súhrne s výpoveďami svedkom D. R. a J. Z. podľa názoru okresného prokurátora vytvárajú ucelenú štruktúru na základe ktorej je možné vinu obžalovaného považovať za preukázanú. Zástupca krajského prokurátora v Trnave na verejnom zasadnutí navrhol odvolaniu okresného prokurátora v celom rozsahu vyhovieť. Krajský súd na podklade podaného odvolanie podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je nedôvodné. Po preskúmaní spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu veci nevyhnutné pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Trestného poriadku jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností a právnych úvah okresný súd dospel k záveru, že pre uznanie viny obžalovaného zo skutku pre ktorý bol postavený pred súd, niet dostatok bezpečne a jednoznačne preukázaných dôkazov. Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Krajský súd si osvojuje aj spôsob hodnotenia dôkazov zo strany okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu celková dôkazná situácia a okolnosti prípadu neumožňujú jednoznačne a bez pochybnosti učiniť záver, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe okresného prokurátora. K námietkam okresného prokurátora vysloveným v dôvodoch odvolania je potrebné uviesť, že tieto nemajú žiadnu oporu v zákone. Je nepochybné, že v danom prípade súhlas na použitie informačno-technického prostriedku na telefónne číslo patriace O. J., bol v skutočnosti vydaný v súlade so zákonom a v tomto smere ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona. V tejto súvislosti je však potrebné upriamiť pozornosť na fakt, že ochrana tajomstva správ podávaných telefónom, je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy a Listiny základných práv a slobôd( ďalej len Listina) vrátane čl. 22 Ústavy a článku 13 Listiny. Naproti tomu ochrana práva na súkromie je v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len Dohovor) sústredná v čl. 8. Z vyššie uvedených ustanovení je nepochybné, že nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že odpočúvanie telefónnych hovorov je zásahom a práva na súkromie tak podľa čl. 22 Ústavy a článku 13 Listiny, kde je to vyslovene uvedené, ako aj podľa článku 8 Dohovoru. Pritom nejde o zásah do práva na súkromie iba držiteľa odpočúvanej telefónnej linky, ale táto ochrana patrí aj osobám, ktoré sú z tejto linky volané resp. ktoré na túto linku volajú. Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe zákona. Preto v rámci legality zásahu sa skúma, či k nemu došlo v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom sa prihliada aj na to, či právny predpis bol verejne publikovaný a teda dostupný, a či jeho následky boli predvídateľné. Skúma sa teda aj kvalita zákonnej úpravy, ktorá je základom do zásahu práva na súkromie. I keď je teda nepochybné, že súhlas na použitie informačno-technického prostriedku týkajúci sa osoby O. J. bol vydaný v súlade so zákonom, avšak získané informácie ohľadom iných osôb na odposluch ,ktorých takýto súhlas nebol vydaný, v danom prípade nie je možné voči týmto osobám použiť a preto tak, ako už je vyššie uvedené použitie týchto informácii vo vzťahu k inej osobe je evidentne nezákonné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.06.2006 sp.zn. ÚS 274/05. Okresný súd preto správne vychádzal z vyššie uvedených ustanovení a dôkaz zadovážený voči obžalovanému JUDr. H. H. v tomto smere považoval ako za dôkaz nezákonne získaný, pričom dôsledne vychádzal z ustanovenia § 2 ods.12 Trestného poriadku v zmysle ktorého, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení, všetkých okolností prípadu, jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Je teda nepochybné, že použitím tohto dôkazu došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania uvedenej v ustanovení § 2 ods.1 Trestného poriadku v zmysle ktorej nikto nemôže byť stíhaný inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon a preto výsledky takto získaných dôkazov nemožno v zmysle § 119 ods.2 Trestného poriadku použiť v trestnom konaní ako dôkaz. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v predmetnej veci využil svoje právo nevypovedať a rovnako ani ďalší svedkovia vo veci vypočutí, neuviedli žiadne také skutočnosti na základe ktorých by bolo možné konanie obžalovaného posúdiť ako trestný čin, okresný súd správne postupoval, keď obžalovaného v dôsledku dôkaznej núdze spod obžaloby v zmysle § 285 písm.a/ Trestného poriadku oslobodil. Keďže ani krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.