Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6Tos/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011383 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111011383.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Marián Jarábka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Pavla Sládka v trestnej veci odsúdeného Ing. R. U. v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 3PP/62/2011 zo dňa 27.1.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. apríla 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Ing. R. U., sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného Ing. R.V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený jednak Okresným súdom v Ružomberku zo dňa 02.06.2010, č. k. 1T/50/1998 v trvaní 5 rokov pre trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., a jednak Okresným súdom v Prievidzi zo dňa 09.11.2011 pod sp. zn. 1T/64/2009 v trvaní 18 mesiacov podľa § 250 odsek 3 Trestného zákona č. 140/19961 Zb. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dospel k záveru, že nie je možné od odsúdeného očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, čo je materiálna podmienka uvedená v § 66 odsek 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti okresný súd predovšetkým poukázal na skutočnosť, že odsúdený je osobou už viackrát súdne trestanou, dopúšťal sa majetkovej trestnej činnosti i napriek tomu, že podnikal a mal dostatočné prostriedky na živobytie. V jeho prípade, teda pri páchaní trestnej činnosti, nejde o jednorazové vybočenie zo sociálnej normy, ale o štýl života, o druhovú recidívu, a teda ide o jedinca kriminálne narušeného. I keď sa pri niektorých z odsúdení na odsúdeného hľadí ako by nebol odsúdený, na tieto odsúdenia súd prihliadal, pretože aj zahľadené odsúdenia dávajú obraz o osobe odsúdeného, o jeho sklonoch páchať trestnú činnosť. Z týchto skutočností okresnému súdu vyplývali vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z týchto dôvodov preto okresný súd žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil jednak prostredníctvom svojho obhajcu a jednak sám svojim vlastným obsiahlym písomným podaním. V sťažnosti, ktorú vypracoval obhajca odsúdeného sa namieta, že okresný súd nepostupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Pokiaľ okresný súd v tejto súvislosti prihliadal aj na tie odsúdenia, ktoré má odsúdený zahľadené, porušil tým ustanovenie § 93 Trestného zákona, ktoré majú povahu kogentného ustanovenia. Týmto porušil aj právo na rovnaké zaobchádzanie a právo na spravodlivý proces. Teda z vyššie uvedeného vyplýva, že okresný súd vychádza zo skutočnosti, na ktoré podľa zákona nemal prihliadať. Naopak, odporúčanie a správu riaditeľa ÚVTOS, v ktorej sa nachádzajú alebo uvádzajú všetky skutočnosti dôležité pre posúdenie prípadu, považoval súd len konzultačného charakteru. Ide teda o nedôvodné a nezákonné rozhodnutie a navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Okrem toho odsúdený vo svojom vlastnom podaní namietal, že okresný súd mal zbytočné prieťahy v konaní o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako tak okresný súd postupoval nesprávne, keď zisťoval stav trestného konania v neskončenej jeho trestnej veci. Podľa jeho názoru okresný súd porušil jeho viaceré práva a konkrétne porušil princíp zákonnosti, princíp demokratizmu, princíp rovnosti a princíp humanizmu. Odsúdený tiež okresnému súdu vyčíta, že bral do úvahy predchádzajúce odsúdenia, ktorý taktiež postup nepovažuje za správny a zákonný. V ďalšom poukazoval odsúdený vo svojej sťažnosti na to, že pokiaľ okresný súd argumentoval vo svojom uznesení skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekonal v súlade s princípmi právnej istoty v zmysle článku 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov odsúdený taktiež navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vo veci sám rozhodol alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, na základe včas a riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Plniac prieskumnú povinnosť krajský súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vykazuje všetky známky zákonnosti. V konaní, ktoré vyhláseniu uznesenia predchádzalo, krajský súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vykonal dokazovanie ohľadne zisťovania relevantných skutočností majúcich vzťah pre posúdenie oprávnenosti žiadosti odsúdeného a následne rozhodol v súlade so skutkovým stavom a zmyslom inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd sa s úvahami uvedenými v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožňuje, s ich nosným zámerom v plnej miere súhlasí a v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Považuje za potrebné len doplniť nasledovné skutočnosti: Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona môže súd podmienečne odsúdeného prepustiť na slobodu, ak vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Toto ustanovenie teda obsahuje dve podmienky, na základe ktorých môže fakultatívne súd odsúdenú osobu podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Prvá je formálna, ktorá je splnená vtedy, ak odsúdený vykonal najmenej polovicu z uloženého trestu odňatia slobody. Druhá, materiálna, je splnená len vtedy, ak jednak odsúdený vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázal polepšenie a súčasne môže sa od neho reálne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zákonodarca teda rozlišuje dve podstatné skutočnosti. Prvou je plnenie povinností a správanie sa a prípadné posudzovanie, či tieto preukazujú polepšenie a druhou samostatnou skutočnosťou je, či je možné od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri rozhodovaní o tom, či môže súd reálne očakávať, že odsúdená osoba na slobode povedie riadny život treba posudzovať všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, najmä jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový jeho postoj k spoločenskému poriadku a k spoločenským normám, musí posudzovať prostredie, v ktorom žil, jeho celý doterajší život a jeho doterajšiu trestnú činnosť. V tomto smere treba podotknúť, že súd môže rozhodnúť o podmienečnom prepustení fakultatívne, t.j. je to jeho vlastná úvaha, na základe ktorej sa musí dopracovať k tomu, či táto druhá materiálna podmienka je splnená alebo splnená nie je. V tomto zmysle teda krajský súd sa vôbec nestotožňuje s názorom obsiahnutým v sťažnosti obvineného, či už pokiaľ ide o úvahy vypracované jeho obhajcom alebo úvahy, ktoré vzniesol odsúdený vo svojom vlastnom písomnom podaní. Tieto úvahy krajský súd nemôže akceptovať preto, pretože sa neviažu konkrétne na zisťovanie základnej otázky, a to či možno od odsúdeného očakávať, že v prípade pobytu na slobode povedie riadny život. V tomto smere krajský súd konštatuje, že žiadne takéto očakávanie reálne vzhľadom na doterajší spôsob života, nie je dané. Zodpovedá totiž skutočnosti, ako to uviedol okresný súd v napadnutom uznesení a to, že odsúdený je mnohokrát trestne stíhaný recidivista, ktorý sa dopúšťal prevažne majetkovej trestnej činnosti, a to napriek predchádzajúcim odsúdeniam. V odpise registra trestov má zaznamenaných 9 právoplatných súdnych odsúdení, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. O tom, že tieto úvahy okresného súdu zodpovedajú skutočnosti, svedčí rozsudok Okresného súdu v Prievidzi pod sp. zn. 1T/64/2009 zo dňa 09.11.2011, z ktorého len samotného je napríklad patrné, že obžalovaný sa v tomto rozsudku dopúšťal trestnej činnosti od decembra 1999 až do mája 2005, t.j. po dobu celých 6 rokov, pričom v jednotlivých čiastkových skutkoch podvodného konania voči spoluobčanom a právnickým osobám, podviedol úmyselne a spôsobil škodu celkovo približne dvadsiatim občanom, resp. poškodeným stranám. Už len takéto konanie obvineného trvajúce celých 6 rokov dokazuje trvalé sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti a dokazuje, že akákoľvek možná prognóza o tom, že v prípade pobytu na slobode by viedol riadny život, nie je reálna. V tomto smere krajský súd vzhľadom na námietky obsiahnuté aj v sťažnosti vypracovanej odsúdeným a aj v sťažnosti vypracovanej jeho obhajcom, poukazuje na tú skutočnosť, že pri posudzovaní tejto materiálnej druhej podmienky je nemožné vyhnúť sa posudzovaniu minulosti odsúdeného. Len na základe doterajšieho života počas pobytu na slobode je možné vyvodiť prognózu jeho reálneho správania sa do budúcnosti. Pokiaľ sa argumentuje opakovane len tým, že počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a táto skutočnosť sama o sebe zakladá akoby povinnosť súdu rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného je neakceptovateľná. Z týchto dôvodov teda odvolací súd hodnotiac všetky relevantné skutočnosti v ich súvislostiach dospel k názoru, že okresný súd správne a zákonným spôsobom nesplnenie materiálnej podmienky pre prípadné podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody odôvodnil tým, že tento sa počas pobytu nesprával tak, akoby sa od neho malo očakávať a teda okresný súd v tomto smere rozhodol zákonným spôsobom. Z týchto dôvodov aj krajský súd nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú, jeho úvahy obsiahnuté v sťažnosti považuje za irelevantné a neprijateľné, a preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.