Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011402 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111011402.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Pavla Sládka, v trestnej veci proti obžalovanému F. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.11.2011 sp.zn. 2T/46/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného F. U., sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný F. U. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase roku 2008 v Trnave na ul. Suchovskej 12 v prevádzkových priestoroch dielne v rozpore so zákonom č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nainštaloval ako živnostník ohrievacie zariadenie bez náležitých overení zodpovedajúceho používania, následkom čoho pri manipulácii s týmto ohrievacím zariadením utrpel dňa 22. decembra 2009 v čase okolo 09.00 hod. jeho zamestnanec F. U.ažký úraz - popáleninu dlane IV. a V. prsta pravej ruky II. stupňa, na pravej dolnej končatine v oblasti stehna a predkolenia popáleninu III. stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 2 mesiace, čím svojim konaním porušil ustanovenia § 6 odsek 1 písmeno d/, písmeno i/, písmeno l/, § 7 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenie § 3 odsek 1, § 4 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Za to mu bol podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodené strany a to F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. A. F. XXX a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Halenárska 22, Trnava s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný F. U., ktoré zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V odvolaní sa namieta, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď rozhodol o jeho vine a tým aj o treste, pričom má za to, že tento stav nebol správne vyhodnotený. Nesprávne vyhodnotený skutkový stav bol v tom smere, že okresný súd neprihliadol na podstatnú skutkovú okolnosť v tom smere, že v čase, keď sa skutok stal, nebola riadna pracovná doba, počas ktorej mal poškodený vykonávať prácu podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 1.10.2009. V čase skutku sa poškodený nachádzal v priestoroch pracoviska na vlastnú zodpovednosť, za účelom zarobenia si peňazí navyše. Skutočnosť, že v deň skutku nevykonával živnostenskú činnosť potvrdzuje aj samotný poškodený a tiež svedok P. C. a tiež vyplýva aj z toho, že autoumývareň nebola v ten deň oficiálne otvorená. Ako ďalšou podstatnou okolnosťou, ktorú súd nezohľadnil je, že poškodený nevykonával v čase skutku prácu, na ktorú bol podľa dohody o vykonanej práce poverený, ale vykonával práce servisného charakteru, ako je oprava brzdových platničiek, turba, parkovacích senzorov a ďalšie. Objektívna stránka prečinu, z ktorého bol uznaný za vinného, vyžaduje spôsobenie ťažkej ujmy z nedbanlivosti porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia, alebo funkcie páchateľa, alebo povinnosti uloženej mu podľa zákona. V danom prípade sa poškodený v čase skutku nachádzal na pracovisku mimo pracovnej doby a pri výkone práce inej, ako je práca podľa dohody medzi ním a zamestnávateľom. K naplneniu ani jedného z taxatívne vymenovaných znakov v ustanovení § 138 písmeno h/ Trestného zákona tak neprišlo a možno tak určiť, že objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného prečinu nie je splnená. Podľa jeho názoru teda predmetný skutok nie je trestným činom. Samotná skutočnosť, že obžalovaný mal v priestoroch pracoviska namontované zariadenie na vykurovanie, ktoré bolo bez identifkácie výrobcu a bez sprievodnej dokumentácie neznamená, že osoba, ktorá takéto zariadenie namontovala, sa dopustila trestnoprávneho konania, ale znamená porušenie zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Z týchto dôvodov obžalovaný navrhol krajskému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nie je trestným činom. Na týchto dôvodoch odvolania obžalovaný zotrval aj na verejnom zasadnutí krajského súdu. Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku s tým, že rozsudok súdu I. stupňa vo všetkých jeho smeroch a výrokoch je zákonný. Krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku na základe odvolania obžalovaného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Plniac prieskumnú povinnosť krajský súd predovšetkým dospel k zisteniu, že okresný súd po obdržaní obžaloby od okresného prokurátora vykonal v priebehu súdneho konania všetky úkony potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne všetky dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania boli zadovážené vyhodnotil individuálne i v ich súhrne, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného na predmetnom prečine a to vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Námietky obžalovaného, uvedené v odvolaní, krajský súd zásadným spôsobom nemôže akceptovať. V porovnaní s podstatou veci a podstatou zavinenia je irelevantné, nemajúce priamy vzťah posudzovaniu viny, či neviny obžalovaného, ako to v záverečnom návrhu správne podotkol intervenujúci zástupca krajskej prokuratúry. Treba povedať v prvom rade, že obžalovanému sa kladie zavinenie vo forme porušenia povinností vyplývajúcich mu zo zákona a to pri prevádzke svojej dielne, v ktorej zamestnával jednak poškodeného F. U. a predtým aj svedka P. F.. Podstata celého zavinenia obžalovaného spočíva v tom, že v podstate po domácky vyrobené neautorizované kachle, ktoré nezodpovedali príslušným technickým normám používal na vykurovanie dielne a to preukázateľne aj prostredníctvom oboch menovaných svedkov, a teda aj poškodeného F. U., ktorý predmetný úraz utrpel práve pri zapaľovaní týchto kachiel. Jeho obhajoba v tom smere, že menovaný nemal, čo robiť v dielni a nemal vykonávať tú prácu, ktorú vykonával, tá bola vyvrátená samotnou výpoveďou poškodeného F. U., ale aj svedka P. F., ktorí vyvrátili jeho tvrdenie o tom, že vždy tieto kachle zakuroval len on, a že by títo mali pracovať len pod jeho výslovným dozorom. Obaja svedkovia uviedli skutočnosti, na základe ktorých aj krajský súd je toho názoru, že obžalovaný pochybil, keď ponechával oboch svedkov bez dozoru, dokonca jeho tvrdenie je aj vyvrátené samotnou skutočnosťou, že ponechal kľúče od dielne poškodenému Petrovi Jánošíkovi a tým deklaroval jeho samostatnosť pri plnení pracovných povinností. Najpodstatnejšou skutočnosťou je, že obžalovaný predovšetkým po domácky vyrobené kachle používal v rozpore s ustanovením Vyhlášky č. 401/2007 Z.z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol. Podľa § 3 tejto vyhlášky, ak sa inštaluje spotrebič, ktorý je určený výrobcom podľa osobitného predpisu, musí mať predpísanú zhodu, alebo preukázanú zhodu. Spotrebič, ktorý nie je určený výrobcom musí spĺňať požiadavky, pričom výrobca spotrebiča vydá vyhlásenie o zhode podľa technických noriem. Krajský súd je toho názoru, že podstata porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona spočíva práve v porušení tohto ustanovenia, resp. v porušeniach tejto vyhlášky rovnako tak, ako v porušení príslušných ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a tiež Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Nezodpovedá skutočnosti, že ide len o porušenie týchto ustanovení zo zákona bez akéhokoľvek dosahu na trestnoprávnu zodpovednosť. Práve naopak, medzi porušením týchto ustanovení vyplývajúcich pre obžalovaného priamo z právneho predpisu a úrazom poškodeného F. U. je priama príčinnosť, za ktorej základná príčina pri spôsobenom následku spočíva práve v nedodržaní štátnych technických noriem pri prevádzke kachiel používaných v dielni obžalovaného. Pre ilustráciu len treba poznamenať, že podľa § 6 odsek 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný jednak vykonávať opatrenia týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ďalej zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; pritom zohľadňovať meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté technické poznatky, napokon zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdenie rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. A napokon zabezpečovať, aby pracoviská, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy a výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Okrem toho treba tiež podotknúť, že obžalovaný opomenul aj ďalšie všeobecné povinnosti zamestnávateľa, napr. uvedené v § 3 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, konkrétne teda povinnosť zamestnávateľa vykonať opatrenia, aby pracovný prostriedok bol poskytnutý zamestnancovi taký, ktorý je príslušný na prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby bola pri jeho používaní zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Okrem toho zamestnávateľ je povinný zabezpečiť aj ďalšie povinnosti v súvislosti s používaním pracovných prostriedkov, ako aj zariadení výrobných priestorov. Okrem toho, na čo poukázal aj poškodený, zamestnávateľ je povinný aj oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne každého zamestnanca s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, so zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi. Je povinný tiež predvídať nebezpečenstvo a ohrozenie, ktoré môžu mať dopad na zdravie pracovníkov. Všetky tieto povinnosti, ako sú vycitované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, obžalovaný zanedbal, je tu teda príčinná súvislosť medzi jeho nedbanlivostným konaním a ublížením na zdraví poškodenému F. U., a preto ani odvolací súd nemá pochybnosti o vine na predmetnom prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného tak, ako bola ustálená v napadnutom rozsudku, táto je správna, je zákonná a aj z toho pohľadu, že zavinenie obžalovaného v jeho forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona pokrýva všetky znaky skutkovej podstaty predmetného prečinu. Pokiaľ ide o výrok o treste, aj tento považuje krajský súd za správny a zákonný, tento zodpovedá všetkým zákonným kritériám, jednak povahe porušenia povinnosti zo strany obžalovaného, zodpovedá forme jeho zavinenia na spôsobenom následku, ako aj zodpovedá všetkým ostatným spolukritériám dôležitým pre posúdenie zákonnosti výroku o treste z pohľadu individuálnej, ako aj všeobecnej prevencie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd nevzhliadol odvolanie obžalovaného dôvodným, a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.