Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3Tos/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011784 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111011784.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci odsúdeného C. R., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15.12.2011 sp. zn. 2PP/165/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoje rozhodnutie odôvodňoval najmä tým, že odsúdený nesplnil podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nie je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pretože už v minulosti bol súdne trestaný a ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nebol u odsúdeného dostačujúci vzhľadom k tomu, že menovaný sa dopustil i ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený C. R., ktorú dôvodil tým, že pokiaľ bolo jeho zamietajúce rozhodnutie založené na skutočnosti, že doposiaľ neabsolvoval protialkoholickú liečbu, tak túto má možnosť absolvovať aj na slobode (v Kremnickej nemocnici), a preto žiada, aby bolo jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovené. Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený C. R. v súčasnosti vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 3T/3/2007 zo dňa 19.12.2007, v trvaní 8 (osem) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pre spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 650/2005 Z.z. s poukazom na § 139 ods.1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, § 127 ods.1, ods.5 Trestného zákona. Týmto rozsudkom bolo odsúdenému uložené podľa ustanovenia § 73 ods.2 písm.c) Trestného poriadku i ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z obsahu hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 29.11.2011 vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je počas doterajšieho pobytu v tamojšom ústave na požadovanej úrovni, bezproblémové, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje. Doposiaľ bol 3-krát disciplinárne odmenený (naposledy dňa 13.05.2011 pochvalou za vzorný výkon prác pre ústav), pričom disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený sa čiastočne podieľa na plnení cieľov stanovených programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza sa u neho javí ako nepriaznivá vzhľadom na riziko sociálneho zlyhania, pretože v minulosti bol 5-krát súdne trestaný podmienečne, vo výkone trestu však nebol. Má taktiež nariadenú ústavnú protialkoholickú liečbu, ktorú ešte neabsolvoval. V zmysle podaného hodnotenia odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ jeho podmienečné prepustenie neodporúča. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Odsúdený svojím správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie, o čom svedčí jeho vcelku pozitívne hodnotenie z ÚVTOS, avšak vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života, no najmä s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti . Je nutné poznamenať, že zmysel podmienečného prepustenia nie je v tom, aby za dobré správanie počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky (zákonom stanovenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu, ale podmienečné prepustenie má význam len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v danom smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode bude viesť riadny život a nedopustí sa už žiadnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného C. R., ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný podmienečne, kedy mu súd dal viackrát možnosť preukázať nápravu a polepšenie, no odsúdený svojim ľahostajným postojom k právnym normám tohto štátu a spôsobom života však žiadne polepšenie nepreukázal, a práve naopak, zintenzívnil svoje protispoločenské konanie, opätovne sa dostal do rozporu so zákonom páchaním závažnej trestnej činnosti v podobe domáceho sexuálneho násilia voči toho času päťročnej vnučke, z čoho je možné usúdiť, že inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu u neho neplní svoj účel a preto je nutné na neho prevýchovne pôsobiť počas pobytu vo výkone trestu. Z psychologického profilu odsúdeného tiež vyplýva, že jeho psychosexuálne zameranie voči nedospelým deťom - pedofília, je priamo spätá s jeho závislosťou od alkoholu, pričom skutočnosť, že odsúdený doposiaľ počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval súdom nariadenú protialkoholickú liečbu, vyvoláva u krajského súdu obavu z možnej recidívy páchania rovnakej trestnej činnosti odsúdeným C. R. pri jeho prípadnom opätovnom požívaní väčšieho množstva alkoholických nápojov na slobode. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak po formálnej i materiálnej stránke viedli preto krajský súd k rovnakému názoru ako vyslovil v napadnutom uznesení súd prvostupňový, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko sa od neho nedá jednoznačne očakávať, že by v prípade prepustenia na slobodu, viedol riadny a bezúhonný život. Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozhodnutia okresného súdu a preto o sťažnosti odsúdeného rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.