KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava14. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/290/2011 z 14. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 14. februára 2012, sp. zn. 24Co/290/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2111200604.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/290/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111200604
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111200604.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľky: E. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. P. XXX/XX, E., zast. IN AEQUITAS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 11, Trnava,
konateľ Mgr. Ing. Dušan Grman, proti odporcovi: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zast. Mgr. I. M.,
bytom U. P. XX, XXX XX U. P., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom P. - H.,
nar. XX.X.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, detašované pracovisko Hlohovec, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany, zo dňa 18.8.2011, č. k. 11C/27/2011-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a na čas po
rozvode zveril maloletú H., nar. XX.X.XXXX a maloletého I., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal platiť
výživné na maloletú H. v sume 100,- eur mesačne a na maloletého I. v sume 100,- eur mesačne,
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku. Prvostupňový súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil. O náhrade trov konania
rozhodol prvostupňový súd tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 1 ods. 1 a 2, § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2,
3, § 24, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil
tým, že rozvrat vzťahov vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia medzi manželmi je nenapraviteľný.
Manželstvo účastníkov dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať
o jeho zachovaní, najmä manželia nevytvárajú vhodné harmonické spoločenstvo, v ktorom by boli
vytvorené podmienky pre výchovu detí, intímne sa nestýkajú. Manželstvo navrhovateľky a odporcu
je trvalo rozvrátené, je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí. Príčinu rozvratu súd ustálil v
povahových, názorových rozdieloch, v porušení povinnosti rešpektovania dôstojnosti navrhovateľky zo
strany odporcu a to najmä v opakovanom agresívnom správaní sa odporcu voči navrhovateľke. Nie
je predpoklad, že by manželstvo v budúcnosti plnilo svoj účel, z postoja navrhovateľky jednoznačne
vyplýva, že nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, rovnako zo správania odporcu i z jeho
výpovedí mal súd preukázané, že odporca až po podaní návrhu na rozvod začal zvažovať vyhľadanie
odbornej pomoci z dôvodu svojho agresívneho správania, pričom do rozhodnutia vo veci odbornú pomoc
nevyhľadal, nekontaktoval a ani si žiaden termín stretnutia s odborníkom nedohodol. Súd poukázal na



to, že odporca považoval manželstvo za harmonické do 23.12.2010, pričom k fyzickému napadnutiu
navrhovateľky došlo už v období tehotenstva, ďalej i v prítomnosti maloletej H.. Z vyjadrenia odporcu
na pojednávaní vyplýva, že nikto nenesie vinu za to, čo sa medzi nimi udialo, teda nie je si vedomý
svojej zodpovednosti za agresívne správanie. Súd uviedol, že na vzťah je potrebná spolupráca oboch
partnerov a na ukončenie vzťahu postačuje, aby jeden z partnerov chcel vzťah ukončiť.

Pokiaľ išlo o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, prvostupňový súd zveril obe maloleté deti
do starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ išlo o stanovenie
výšky výživného, súd vychádzal z príjmov oboch rodičov (v čase rozhodovania prvostupňového súdu,
matka - 875,- eur netto mesačne, otec - za obdobie 4/2011 - 7/2011 208,- eur netto + cestovné náhrady
za obdobie apríl - jún v sume 686,- eur mesačne), posúdenia ich majetkových pomerov, aj nákladov
na výživu maloletých a určil vyživovaciu povinnosť odporcovi v sume, ktorú navrhla navrhovateľka a
odporca s ňou súhlasil. Styk odporcu s maloletými deťmi súd neupravil, pretože účastníci konania o jeho
úpravu nežiadali. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku len v časti o rozvode manželstva podal odvolanie odporca prostredníctvom
svojej splnomocnenej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh
na rozvod v plnom rozsahu zamieta. Uviedol, že navrhovateľku miluje a verí, že ich manželstvo má
nádej. Je ochotný urobiť všetko pre zachovanie rodiny. Je ochotný navštevovať manželskú poradňu, aj
vyhľadať psychologickú pomoc. Majú spolu dve maloleté deti, ktoré chce naďalej vychovávať spoločne
s navrhovateľkou. Vie, že v manželstve urobil chyby, ale poučil sa z nich a je pripravený ich napraviť.
Je presvedčený o prechodnosti krízy, aj keď trvá dlhšie.

Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla
napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že vyjadrenia odporcu považuje za účelové a zavádzajúce. Podľa
nej, nie je kríza prechodná a nie je predpoklad na zmenu správania odporcu. Navrhovateľka zdôraznila,
že odporca ju opakovane fyzicky napádal a tak isto ju opakovane aj psychicky šikanoval a týral.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Aj napriek tomu, že odporca odvolaním napadol len výrok o rozvode manželstva, vzhľadom k tomu, že
ostatné výroky ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom sú závislými výrokmi, odvolací súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celosti (§ 212 ods. 2 písm. b) O.s.p.).

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav a pretože v celom
rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

K tvrdeniam odporcu uvedeným v odvolaní proti napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza
nasledovné:

Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželskom zväzku, pokiaľ tento je tak závažne rozvrátený,
že nemôže plniť svoj spoločenský účel. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd dostatočne
zisťoval príčiny rozvratu manželstva a ustálil, že príčinou rozvratu bolo agresívne správanie sa odporcu.
Odporca túto agresivitu nepoprel, aj v odvolaní uvádza, že si je vedomý svojich chýb. Nakoľko
navrhovateľka nemá záujem na zotrvaní v manželskom spolužití, odvolací súd je toho právneho názoru,
že prvostupňový súd postupoval správne, keď manželstvo účastníkov konania rozviedol.



Pokiaľ išlo o ďalšie výroky rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré odporca nenapadol, odvolací súd
sa plne stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu vo veci a dopĺňa, že pokiaľ ide o výšku
výživného, odporca s takto určeným výživným navrhnutým zo strany navrhovateľky súhlasil.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu, s použitím § 219 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 veta prvá O.s.p. s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 11C/27/2011

    potvrdené