Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/262/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111200882 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111200882.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, G., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., so sídlom Račianska 61, Bratislava, proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. X, G., zastúpený ustanoveným opatrovníkom: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, G., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Tóth, Bartoškova 7, Bratislava, o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 13C/34/2011 - 45 zo dňa 18. júla 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobkyni uložil zaplatiť trovy konania žalovaného advokátovi JUDr. Petrovi Tóthovi v sume 1.600,62 eur na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX do U. Z. do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Zastavenie konania súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1, keď žalobkyňa listom zo dňa 01.06.2011 vzala žalobu v celom rozsahu späť, s čím žalovaný vyslovil súhlas, žiadal však priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.600,62 eur z dôvodu, že k zastaveniu došlo z dôvodov na strane žalobkyne. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a žalobkyni uložil zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovanému, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo na základe rozhodnutia žalobkyne. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle advokátskej tarify podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď za jeden úkon advokáta podľa tarifnej hodnoty návrhu prináleží náhrada 526,13 eur, pričom boli vykonané 3 úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní a vyjadrenie zo dňa 08.07.2011 - spolu za 3 úkony bez DPH 1.578,39 eur. Ďalej bol priznaný režijný paušál v sume 22,23 eur, teda spolu bola priznaná náhrada v sume 1.600,62 eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla uznesenie v napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila tým, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považovala nárok žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia za neoprávnený, nakoľko žalovaný nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to tak, že za úkon poskytnutých právnych služieb považoval vyjadrenia zo dňa 08.07.2011, ktorým žalovaný vyslovil svoj súhlas so späťvzatím žaloby, a v ktorom zároveň žiadal priznať náhradu trov zastúpenia vo veci právnym zástupcom žalovaného. V zmysle § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia advokátovi prislúcha náhrada za každé také písomné podanie na súd alebo iný orgán, ktoré je podaním vo veci samej, teda takým podaním, ktoré sa po obsahovej stránke priamo, bezprostredne a výlučne týka merita veci, ktoré je predmetom konania. Mala za to, že žalovaného písomné vyslovenie súhlasu so späťvzatím žaloby zo dňa 08.07.2011 nie je písomným podaním vo veci samej, nakoľko podľa jej názoru súhlas so späťvzatím žaloby, či žiadosť o priznanie trov právneho zastúpenia v nijakom prípade nemožno považovať za písomné podanie vo veci samej, keďže predmetné písomné podanie sa žiadnym spôsobom nevyjadruje ku skutočnostiam, ktoré tvoria meritum predmetnej veci, nijakým spôsobom predmet veci neobjasňujú, nedopĺňajú, ani iným spôsobom neovplyvňujú výsledné rozhodnutie konajúceho súdu o predmete sporu. Podľa žalobkyne žalovanému v súlade s právom nevzniká nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v uvedenej hodnote, nakoľko právnym zástupcom advokáta boli vykonané len 2 úkony právnych služieb v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. Namietla tiež, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí opomenul aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Nepopierala skutočnosť, že z jej zavinenia došlo k zastaveniu konania, avšak zastáva názor, že aj keď k zastaveniu konania došlo z jej podnetu, okolnosti, za ktorých došlo k tomuto úkonu, sú bezpochyby okolnosťami špecifickými a výnimočnými a súd by ich pri rozhodovaní o trovách konania mal brať na zreteľ. Osobitosť a špecifickosť okolností predmetného prípadu spočíva predovšetkým v skutočnosti, že medzi ňou a žalovaným je osobitný vzťah - súrodenecký pomer, pričom svoj návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom vzala späť primárne z rodinných dôvodov, v záujme zachovania dobrých rodinných vzťahov a väzieb medzi ňou a žalovaným. Zdôraznila, že nárok na zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, ktorý si uplatňovala podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, je nespochybniteľný a jednoznačný. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie 50.000,- eur, ku ktorej sa žalovaný vyjadril a bolo zahájené pojednávanie vykonaním dokazovania, ktoré bolo odročené za účelom predloženia dôkazného materiálu zo strany žalobkyne. Po uplynutí niekoľko násobne predĺženého času na splnenie si týchto povinností žalobkyňa vzala žalobu späť. V merite ďalšieho pokračovania v spore je potrebné vyjadrenie účastníka konania, že súhlasí so zastavením konania v merite veci, teda v spore, ktorého predmetom je suma 50.000,- eur. Žalovaný riadne v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. vyúčtoval trovy právneho zastúpenia advokáta a tieto si uplatnil, pričom niet objektívneho dôvodu na to, aby mu náhrada trov právneho zastúpenia priznaná nebola. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa ako dôvody späťvzatia žaloby, sú skôr úsmevné, ako právne objektívne, a to aj s prihliadnutím k množstvu trestných podaní proti žalovanému, ako aj ďalším krokom voči jeho osobe na rôznych inštitúciách v SR. Skutočným dôvodom späťvzatia bolo skôr neunesenie dôkazného bremena v spore. Poukázal na to, že jeho právny zástupca nie je v žiadnom osobnom stave k žalobkyni, a preto pokiaľ priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu späť, má nárok na náhradu svojich trov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti trov konania vecne správne. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13C/34/2011 bolo zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 01.06.2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.06.2011, vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Podaním zo dňa 08.07.2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.07.2011, žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, navrhol konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobkyni uložil zaplatiť trovy konania žalovaného jeho advokátovi v sume 1.600,62 eur. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov konania. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre konanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Otázku vzťahu medzi ust. § 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p. je potrebné interpretovať, ako vzťah medzi všeobecnou a špeciálnou právnou normou. Aplikácia ust. § 146 ods. 2 je daná tam, kde je naplnená jeho hypotéza. Ak nie je naplnená, platí všeobecné ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Jedným z predpokladov použitia § 146 ods. 2 O.s.p., vyplývajúcim z jeho hypotézy je, aby účastníkovi, ktorý nezavinil zastavenie konania a vznikli mu trovy, nahradil účastník, ktorý zavinil zastavenie konania. Pri použití ust. § 146 ods. 2 O.s.p. je treba otázku, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, resp. pre správanie sa odporcu bol návrh vzatý späť, posudzovať z hľadiska procesného výsledku. Je potrebné uviesť, že náhrada trov konania je nárokom, ktorý musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného. Preto otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať len z hľadiska procesného výsledku. Ak by mal byť návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu, teda ak bolo navrhovateľom uplatnené právo splnené neskorším správaním sa odporcu bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. Pritom medzi správaním sa odporcu a žalobným návrhom musí ísť o vecnú spojitosť. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu späťvzatia, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by dôvodom späťvzatia bolo správanie sa žalovaného. Na základe vyššie uvedeného bolo dôvodné o trovách konania rozhodnúť v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá, nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania a bolo dôvodné jej uložiť uhradiť trovy konania. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Predpokladom použitia ust. § 150 ods.1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Odvolací súd preskúmal a zvážil všetky okolnosti a dospel k názoru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania je vecne správne. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania, ktoré dôvody by mali spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150 O.s.p. odvolací súd nepovažoval ani žalobkyňou tvrdenú skutočnosť existencie osobitého vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným - súrodeneckého pomeru, nakoľko i z činnosti odvolacieho súdu je súdu známe, že medzi účastníkmi prebieha viacero súdnych sporov, ktoré tento osobitý pomer v súvislosti s použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p. negujú. Sporným medzi účastníkmi bolo, či úkon právnej služby - súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby a vyúčtovanie trov právneho zastúpenia možno považovať za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z ust. § 96 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to z časti alebo celkom, pričom ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví, ak je návrh vzatí späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Iba výnimočne, ak navrhovateľ vezme návrh späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. S poukazom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, oznámenie súhlasu, resp. nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne je potrebné považovať za úkon vo veci samej, pretože podľa obsahu tohto úkonu, konanie vo veci samej pokračuje alebo je zastavené. Je teda bezprostredný súvis medzi takýmto úkonom a konaním vo veci samej. Pokiaľ teda prvostupňový súd považoval súhlas so späťvzatím žaloby a vyčíslenie náhrady trov konania za písomné podanie na súd vo veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, postupoval správne. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento na jej priznanie nepodal návrh. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.