Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/137/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203926 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111203926.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: I. I., nar. XX. H. XXXX, B. A., X. XXXX/XX, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, o ochranu práv spotrebiteľa a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. marca 2012 č. k. 19C/27/2011-132, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že zamestnávateľovi žalobkyne - TIP-TOP Services s.r.o., IČO: 36265527, Trstínska cesta 10/681, 917 01 Trnava, sa ukladá povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy z 1. júla 2010 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil zamestnávateľovi žalobkyne - obchodnej spoločnosti TIP-TOP Services s.r.o., IČO: 36265527, Trstínska cesta 10/681, 917 01 Trnava, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 204700261 z 1. júla 2010, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2 a ods. 4 a § 102 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne stotožnením sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného žalobkyňou 8. marca 2012. V predmetnom návrhu žalobkyňa vyslovila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nakoľko žalovaná napriek tomu, že si je vedomá, že na súde prvého stupňa je vedené konanie sp. zn. 19C27/2011, zaslala zamestnávateľke žalobkyne príkaz vykonávať zrážky zo mzdy, a to na základe dohody v rámci formulárovej zmluvy o úvere. Keďže zamestnávateľ má v zmysle § 551 O. z. (Občianskeho zákonníka z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) povinnosť takéto zrážky vykonávať, jediným riešením pre žalobkyňu bolo podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a súdny spor, v ktorom dokáže neplatnosť zmluvy. Žalobkyňa ďalej v návrhu uviedla, že zmluva o úvere, ktorú uzavrela so žalovanou, obsahuje početné neprijateľné zmluvné podmienky, odplata ňou požadovaná je hrubo neprimeraná vo vzťahu k odplatám požadovaných bankami, a preto ju považuje za úžernú a za absolútne neplatnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy vôbec neodzrkadľuje jej vôľu, nakoľko táto bola včlenená do štandardných zmluvných podmienok, ktoré ona nemohla ovplyvniť. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané skutočnosťou, že začatie vykonávania zrážok na základe neplatnej dohody spôsobuje protiprávny stav, v ktorom by bola žalobkyňa ako aj jej rodina ukrátená na príjme, ktorý by inak patril rodine. Z podaného návrhu a skutkových okolností vzťahujúcich sa na rozsah navrhovaného predbežného opatrenia mal potom súd prvého stupňa za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu, hrozby bezprostredne hroziacej ujmy a z toho vyplývajúcej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, pričom takáto úprava nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Po skonštatovaní splnenia požiadavky o osvedčení aspoň základných skutočností potrebných pre vyslovenie záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná a navrhla ho zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Dôvodila, že napadnuté uznesenie nemá bezprostredný súvis s konaním vo veci samej, v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Zmluvy (resp. dokonca len určenia bezodplatnosti úveru a určenia neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok) a nie Dohody o zrážkach zo mzdy, kde by aj prípadné vyhovenie žalobe vo veci samej neznamenalo, že neplatnou je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko táto môže zabezpečovať aj pohľadávky žalovanej voči žalobkyni vzniknuté plnením na základe neplatného právneho úkonu, t. j. titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná ďalej namietala absenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa totiž v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preukázala iba existenciu oznámenia žalovanej zamestnávateľovi z 29. februára 2012 o vykonaní zrážky zo mzdy, čo ale nepreukazuje, že k vykonaniu zrážok skutočne došlo. Ak potom nedochádza k vykonaniu zrážok zo mzdy žalobkyne, nie je ani splnený dôvod na poskytnutie predbežnej ochrany. Odhliadnuc od skutočnosti, že vo veci samej sa mieni žalobkyňa domáhať neplatnosti úplne iného právneho vzťahu, žalovaná poukázala aj na to, že žalobkyňa neosvedčila ani danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž predstavuje samostatný dokument zachytený na osobitnom liste papiera, ktorý v žiadnom prípade nie je súčasťou zmluvy. Predmetom takejto dohody je zabezpečenie pohľadávky žalovanej vyplývajúcej zo zmenky a nie zo Zmluvy. Uvedené sa týka aj čl. 05 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý sa vzťahuje len na Dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávky zo Zmluvy, čo je pre daný prípad irelevantné. Žalobkyňa navyše (až na údajnú neprimeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov) nepreukázala ani nešpecifikovala neprijateľné podmienky, na ktoré inak poukázala spolu so skonštatovaním absolútnej neplatnosti Zmluvy. S odkazom na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) a rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C-453/10 potom žalovaná uviedla, že v prípade (hoci v danej veci len hypotetického) výskytu nekalých podmienok, nemožno skonštatovať neplatnosť celej zmluvy, ak je jej ďalšia existencia možná aj bez takýchto nekalých podmienok. Žalovaná má ďalej za to, že Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úvery boli poskytnuté na základe žiadosti a vyhlásenia žiadateľa na výkon jeho zamestnania a nie na súkromnú potrebu, z čoho možno vyvodiť, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu nie je spotrebiteľom. Zmluva navyše neobsahuje záväzok žalovanej poskytnúť žalobkyni úver, ale iba oprávnenie poskytnúť úver (§ 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Ak potom aj odplata za poskytnutie finančných prostriedkov bola neprimeraná, išlo by len o čiastočnú neplatnosť dotýkajúcu sa neprimeranej časti tejto odplaty (§ 41 Občianskeho zákonníka). Záverom žalovaná odkázala aj na svoje predchádzajúce podania, v ktorých sa vyjadrila k samotnej otázke právneho postavenia žalobkyne ako údajného spotrebiteľa a v ktorých spochybnila záver o neprimeranej výške odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky. V doplneniach odvolania doručených súdu prvého stupňa 24. apríla 2012 a súdu odvolaciemu 16. októbra 2012 potom na podporu svojich tvrdení predložila ešte niekoľko rozhodnutí okresných ako aj krajských súdov Slovenskej republiky. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo vyjadrení k odvolaniu z 21. mája 2012 navrhla napadnuté uzneseniu súdu prvého stupňa ako vecne správne a zákonné potvrdiť pri zotrvaní na tvrdeniach ňou už skôr uvedených ako aj pri súčasnom nestotožnení sa s odvolacími námietkami žalovanej. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie treba považovať v jeho podstate, teda čo do zvoleného spôsobu rozhodnutia, za vecne správne, hoci s výhradou potreby preformulovania príslušnej časti výroku rozhodnutia z dôvodov nižšie uvedených. Odhliadnuc od výhrady k formulácii výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd inak nezistil žiaden dôvod nestotožniť sa so spôsobom akým súd prvého stupňa po vecnej stránke rozhodol a akým spôsobom odôvodnil napadnuté uznesenie a na uznesenie vypravené takýmto odôvodnením by preto zo strany odvolacieho súdu zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa a odkaz na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.); odvolací súd však pre úplnosť a vyporiadanie sa i s tzv. odvolacími námietkami považuje za vhodné doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte nasledovné: Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 a 4 O. s. p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Podľa § 75 ods. 6 a ods. 8 veta prvá O. s. p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 2 O. s. p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je žaloba o ochranu práv spotrebiteľa a o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou sa žalobkyňa domáha 1/ určenia, že úvery na základe zmlúv č. 2470124 z 5. februára 2009 a č. 204700261 z 1. júla 2010 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou sú bezúročné a bez poplatkov, 2/ určenia, že zmluvné podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou č. 2470124 z 5. februára 2009 a č. 204700261 z 1. júla 2010 sú neprijateľné, 3/ uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 448 eur, 4/ uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a 5/ uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni trovy konania. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručenom súdu prvého stupňa 8. marca 2012 potom žalobkyňa vyslovila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nakoľko žalovaná napriek tomu, že si je vedomá, že na súde prvého stupňa je vedené konanie sp. zn. 19C/27/2011, predložila zamestnávateľke žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy o úvere. Keďže zamestnávateľ má v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka povinnosť takéto zrážky vykonávať, jediným riešením pre žalobkyňu bolo podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a súdny spor, v ktorom dokáže neplatnosť zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zmluva o úvere, ktorú uzavrela so žalovanou, obsahuje početné neprijateľné zmluvné podmienky, odplata ňou požadovaná je hrubo neprimeraná vo vzťahu k odplatám požadovaných bankami, a preto ju považuje za úžernú a celú zmluvu za absolútne neplatnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy vôbec neodzrkadľuje jej vôľu, nakoľko táto bola včlenená do štandardných zmluvných podmienok, ktoré ona nemohla ovplyvniť. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané skutočnosťou, že začatie vykonávania zrážok na základe neplatnej dohody spôsobuje protiprávny stav, v ktorom by bola žalobkyňa ako aj jej rodina ukrátená na príjme, ktorý by inak patril rodine. Okrem toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s vôľou žalobkyne, je ako zmluvná podmienka aj v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila list žalovanej z 22. februára 2012, v ktorom žalovaná oznámila žalobkyni, že po tom, ako žalobkyňa svoj záväzok voči nej v stanovenej lehote nesplnila, pristúpila k realizácii zabezpečovacieho prostriedku - Dohody o zrážkach zo mzdy, a to jej zaslaním zamestnávateľovi žalobkyne (spoločnosti TIP-TOP Services s.r.o.). Nesplnený záväzok pritom predstavuje žalovanou vyplnenú zmenku (vystavenú žalobkyňou), ktorú žalovaná vyplnila na základe uzavretej Dohody o vyplnení zmenky po splatnosti dlhu plynúceho zo Zmluvy o úvere č. 204700261. Dňa 1. júla 2010 uzavreli účastníčky konania Zmluvu o úvere č. 204700261, v zmysle ktorej bol veriteľ (žalovaná) oprávnený poskytnúť dlžníkovi (žalobkyni) úver v sume 500 eur, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zvýšený o sumu 484 eur, a to v 12 mesačných splátkach vo výške 82 eur so súčasným prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účely zamestnania (viď č. l. 11, 77 a 137). Takisto dňa 1. júla 2010 uzavreli účastníčky konania Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, v ktorej bola ako zamestnávateľka dlžníka (žalobkyne) uvedená obchodná spoločnosť TIP-TOP, IČO: 36265527, so sídlom Trstínska 10/681, Trnava (v tejto súvislosti porovnaj i obsah zápisu vo vložke č. 15430/T oddielu Sro obchodného registra vedeného Okresným súdom Trnava - pozn. odvolacieho súdu) a v ktorej bola výška zrážok stanovená na 200 eur mesačne s uvedením tam čísla účtu veriteľa, na ktorý má byť daná suma uhrádzaná. V dohode dlžník vyjadril súhlas s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa (žalovanej) zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok, pričom predmetná pohľadávka nebola v dohode špecifikovaná, keď v bode I. sa nachádza len odkaz na dlžníkom vystavenú zmenku bez vyplnenia tam určených údajov ako miesto a čas jej vystavenia (viď č. l. 135). V bode 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“) je okrem iného uvedené, že dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená splatnosťou celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka veriteľ preukáže skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva vyslovený súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka, pričom dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ zrážky vykonával (viď č. l. 17, 136). V bode 13. VOP je uvedené, že dohoda o vyplnení zmeniek slúži na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka (ako vystaviteľa zmenky) vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi (remitentovi), na ktorú účel vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Remitent má pritom právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením zmenky, a to najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatným (viď č. l. 17, 136). K veci je potrebné vzhľadom na námietky žalovanej v odvolaní zdôrazniť to, na čo už inak poukázal aj súd prvého stupňa, a síce že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z obsahu spisu nevyplývali žiadne pochybnosti o tom, že medzi účastníčkami konania došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o úvere, z ktorých je pre konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podstatná Zmluva o úvere č. 204700261 uzatvorená 1. júla 2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP. V ten istý deň účastníčky konania uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, od ktorej existencie žalobkyňa odvodzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov v ňou navrhovanom znení. Žalovaná pritom poukázala na skutočnosť, že uvedená dohoda je samostatným dokumentom zachyteným na osobitnom liste papiera, ktorý v žiadnom prípade nie je súčasťou zmluvy, jej predmetom je zabezpečenie pohľadávky žalovanej vyplývajúcej zo Zmenky a nie zo Zmluvy, a preto aj nariadené predbežné opatrenie nemá spojitosť s právnym vzťahom tvoriacim predmet konania vo veci samej. K námietke žalovanej spochybňujúcej danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené body 05. a 13. VOP, z ktorých možno vyvodiť akcesorickú povahu zmeniek vystavených v zmysle bodu 13. ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle bodu 05. VOP. Ak potom odvolateľka v odvolaní (viď č. l. 134) považuje odkaz na Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle bodu 05. VOP za pre dané konanie irelevantný, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je predmetom sporu (o nariadenie predbežného opatrenia), má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalovanej vzniknutej zo Zmenky a nie zo Zmluvy, odvolací súd sa s takouto argumentáciou nemôže stotožniť, a to najmä pre zrejmú naviazanosť aj takejto dohody na „prvotnú“ Zmluvu o úvere č. 204700261. Hoci možno súhlasiť s tým, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 1. júla 2010 nie je integrálnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 204700261, na túto ale nadväzuje, a preto ak za vzťah akcesorický možno označiť vzťah Zmluvy a Zmenky, logicky aj vzťah Zmenky a akejkoľvek Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (zabezpečujúcej pohľadávku plynúcu práve z tejto Zmenky) je potrebné považovať za vzťah nadväzujúci tomu prvotnému. Ak tu potom existuje spor spochybňujúci zákonnosť zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere č. 204700261, ktorý by v prípade preukázania takejto nezákonnosti mal za následok minimálne to, že takýto úver by bolo nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, je nanajvýš sporné ak sa žalovaná ako účastníčka sporu domáha zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nadväzujúcou práve na Zmluvu o úvere č. 204700261. Vykonanie zrážok zo mzdy zamestnankyňou žalobkyne by potom malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, resp. jeho postupné narastanie. Práve tým je ale dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čím aj námietky žalovanej v tomto smere je nutné považovať za nedôvodné. Nič by na tom nemenila ani odvolateľkou súčasne namietaná skutočnosť (inak v konaní nepreukázaná), že k výkonu zrážok vôbec nedošlo, keďže nepriznanie dočasnej ochrany pomerov v uvedenom smere by takúto možnosť (t. j. vykonávania zrážok) do budúcna vylúčiť nemohlo. K námietkam spochybňujúcim právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky odvolací súd poznamenáva, že v štádiu posudzovania predbežného opatrenia súd vychádza z okolností mu známych v momente rozhodovania a v danej veci opak, teda nespotrebiteľský charakter zmluvy, zo spisu nevyplýva a žalovaná v tomto smere tento ani nepreukázala. Na takomto závere nič nemení ani zaškrtnutie možnosti „zamestnania“ v Zmluve o úvere č. 204700261, pričom aj tunajší odvolací súd už v minulosti ustálil, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný v prvom rade veriteľom. I za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 O. z. týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť práve k tomu záveru, že aj dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (teda potreby kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou stanovenou v zmluve). Odvolaciemu súdu potom uniká aj zmysel argumentácie odvolateľky poukazujúcej na skutočnosť, že ani v prípade výskytu nekalých podmienok nemožno skonštatovať neplatnosť celej zmluvy, ak je jej ďalšia existencia možná aj bez takýchto nekalých podmienok, keďže zodpovedanie tejto otázky prináleží skôr konaniu vo veci samej a nie konaniu ktorým sa má zabezpečiť dočasná ochrana pomerov. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s predloženými listinnými dôkazmi sa preto odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o osvedčení základných skutočností potrebných pre vyslovenie záveru o pravdepodobnosti uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a taktiež osvedčení, že tu je nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. formálne potvrdil, právne ho však podľa § 220 O. s. p. zmenil predovšetkým v dôsledku potreby nápravy nesprávnosti spočívajúcej v uvedení Zmluvy o úvere č. 204700261 vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy z 1. júla 2010 súčasťou Zmluvy o úvere č. 204700261 nie je, ako to inak vyplýva aj z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. O trovách konania potom rovnako ako súd prvého stupňa nerozhodoval, pretože šlo len o čiastkové rozhodnutie v stále prebiehajúcom konaní, v ktorom rozhodnutie o trovách konania patrí až konečnému rozhodnutiu. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.