Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/101/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207329 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111207329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek senátu JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci starostlivosti o maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: N. H., bytom T., T. X, zastúpená právnym zástupcom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, AK Bratislava, Nezábudkova 22 a S. N., trvale bytom T., ul. T. C. XX, t.č. bytom K., A. XX, Česká republika, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 20P/92/2011-113 zo dňa 19. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave č.k. 8P/57/2005 zo dňa 30.01.2006 v časti výživnom na mal. S. tak, že s účinnosťou od 01.11.2011 zaviazal otca platiť zvýšené výživné zo sumy 50 eur na sumu 150 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Prvostupňový súd aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 Zák. o rodine a § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zák. o rodine. Dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné na maloletého, ktoré bolo naposledy rozhodované a určené v roku 2006, keď navštevoval maloletý prvý ročník základnej školy a matka mala vtedy iba bežné náklady s maloletý, maloletý bol zdravý. Od roku 2006 však maloletý začal mať zdravotné problémy zrakového charakteru, s touto chorobou matke vzrástli výdavky a potvrdila to aj MUDr. I., ktorá podrobne opísala súčasný zdravotný stav maloletého. Maloletý nosí okuliare, jeho stav sa z roka na rok zhoršuje. Približne 2 x do roka si musí meniť okuliare, naposledy to bolo v roku 2010. Hodnota každých okuliarov, ktoré sa takto menia je 100 eur. Ďalej má problémy aj so zubami, často chodí na ošetrenie zubov a každé jedno ošetrenie musí u zubára financovať. Maloletý rád číta, má túto záľubu, rôzne odborné knihy, hlavne lexikóny a tieto sa mu snaží matka kupovať. Hodnota lexikónov je však nie zanedbateľná. Jeho náklady na ošatenie sa takisto zvýšili, pretože v čase rozhodovania bol žiakom 6. triedy základnej školy a od poslednej úpravy je nielen vekovo starší, ale aj fyzicky vyspelejší. Podľa zistenia súdu sa otec s maloletým žiadnym spôsobom nekontaktuje a nad rámec výživného žiadnou sumou neprispieva. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol maloletý žiakom 1. ročníka základnej školy, bol zdravý a jeho matka v roku 2010 dosahovala priemerný mesačný zárobok 223 eur a v roku 2011 to bola suma 274 eur. Od 09.07.2011 bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce s tým, že bude poberať sociálnu podporu a v mesiaci október jej prišla suma 136 eur. S maloletým býva u svojich rodičov, ktorým mesačne platí 110 eur, avšak tieto náklady pri stanovení výživného súd nebral do úvahy, lebo nepredložila na to žiadne dôkazy. O svojom zdravotnom stave predložila lekárske potvrdenia, že má problémy neurologického charakteru, bolieva ju chrbtica a takisto má zdravotné ťažkosti týkajúce sa pohybového systému a že nie je pre ňu vhodná fyzicky náročná práca, nemôže zdvíhať ťažké bremená a pracovať vo vlhkom a studenom prostredí. Matka poberala dávku v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v období od 01.02.2004 do 30.04.2005 a v období od 01.09.2007 do 28.02.2010. Od 24.03.2010 do 05.07.2010 bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri poslednej úprave výživného nepracovala. Od 09.07.2011 znovu nepracuje, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce. Pokiaľ ide o otca v čase poslednej úpravy prvostupňový súd zistil, že priemerný zárobok mal 6.500 Kč. V súčasnosti je živnostníkom, podniká v oblasti lešenárskych prác, v živnosti sa mu darí. Z daňového priznania za rok 2010 vyplýva že otec dosiahol príjmy 1.876.672,65 Kč a výdavky mal 1.640.127,40 Kč, základ dane 236.545,25 Kč. Naďalej je ženatý, okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k mal. N. a jeho terajšia manželka nepracuje, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov od 06.02.2006 do 02.04.2006, podporu nepoberal. Pokiaľ ide o jeho manželku, táto bola vedená ako uchádzačka o zamestnanie od 01.06.2007 do 02.10.2008, potom pre nespoluprácu bola vyradená. Na otca maloletého je evidované iba jedno vozidlo KIA SPORTAGE, rok výroby 1999, ale na jeho manželku sú evidované tri motorové vozidlá, a to Škoda 1000 MB, Škoda 120L a Suzuki VZ 800. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť. Zvýšenie však o 10 eur, ako to navrhoval otec nie je primerané súčasným nákladom, ktoré matka s maloletým má a musel by tak nad rámec výživného uhradiť polovicu nákladov, ktoré vznikajú matke s maloletým. Vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery otca súd mal za to, že pri zaplatení takéhoto výživného bude mať dosť finančných prostriedkov aj na to, aby uhrádzal náklady nie len pre svoju rodinu a vlastnú osobu, ale na druhej strane, aby takýmto spôsobom prispieval aj na mal. dieťa. Na druhej strane však súd poukázal na to, že matka je povinná v čo najradšej dobe si hľadať primeranú prácu, berúc do úvahy aj zdravotné ťažkosti, ktoré má a je v jej záujme, aby sa zamestnala a snažila sa o to, aby sa zvýšil rozpočet po finančnej stránke do jej rodiny. Aj zo zoznamu zamestnávateľov matky súd zistil, že u každého pracovala krátkodobo a takýto postoj má tiež význam pri zohľadňovaní výšky výživného zo strany otca na maloletého. Nielen otec, ale aj ona má vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému synovi, a preto súd apeloval, aby v čo najkratšom čase našla zamestnanie vhodné aj vzhľadom na jej zdravotné problémy a začala riadne pracovať. Zaviazal preto otca platiť výživné od 01.11.2011 sumou 150 eur, pretože sa domnieva, že náklady, ktoré matka s maloletým má a ktoré predložila, vyplývajúc z potvrdenia z potvrdenia školy, ošetrujúcich lekárov sú pre maloletého primerané a výživné na druhej strane zodpovedá aj súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Rozsudok bol vyhlásený 19.10.2011, výživné zvýšil súd od 01.11.2011 a má za to, že od nasledujúceho mesiaca bude takto zvýšené výživné pravidelne otec uhrádzať. Súd mal za to, že takto stanovené výživné, vzhľadom na náklady, ktoré matka má s maloletým doteraz, postačuje pre maloletého. K tomu treba prirátať ešte aj rodinné prídavky, ktoré matka na maloletého dostáva. Odvolanie proti tomuto rozsudku podal otec. Poukázal na to, že nesúhlasí s čiastkou 150 eur mesačne. Podľa predložených príjmov zo živnosti mu zostáva 18.600,- Kč. Platí nájom v byte 15.700,- Kč a 1.980,- Kč elektrickú energiu. Jeho maloletá dcéra navštevuje prvú triedu základnej školy, chodí na krúžky, je športovo nadaná, je členkou zväzu športovej gymnastiky v TGM Horní Jiřetín. Jej príprava, sústredenie na závody a vybavenie sú finančne nákladné. Dosahuje dobrých športových výsledkov. Matka maloletého ho nikdy nekontaktovala a ani ho nepožiadala na prispenie finančnej čiastky na aktivity mimo školy, ohľadne zdravotných problémov, na okuliare pri zhoršení zraku alebo na nejaké vyšetrenie zubov. Tvrdil, že mu bránila v kontakte s maloletým kedykoľvek ho chcel navštíviť. Prvostupňový súd bral do úvahy daňové priznanie z roku 2010, aby bol schopný platiť zvyšné výživné 150 eur mesačne. V roku 2011 nemá už také príjmy, čo môže doložiť až v daňovom priznaní za rok 2011. Nemá pravidelný príjem ako zamestnanec na pracovný pomer. Poukázal tiež, že matka maloletého v súčasnej dobe nikde nepracuje, je v evidencii úradu práce a nikde predtým dlho nevydržala pracovať, od roku 2004 je v evidencii úradu s výnimkou niekoľkých príležitostných prác. Je divné, že si vždy hľadala prácu v bare, i keď má zdravotné problémy, ako doložila potvrdeniami od ošetrujúcich lekárov. Poukázal na to, že obaja rodičia sú povinní sa na nákladoch na maloletého rovnomerne podieľať a on nemá povinnosť živiť matku maloletého za to, že nie je schopná si nájsť riadnu prácu od roku 2004. Musí si uvedomiť, že nielen otec, ale aj ona musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť a nespoliehať sa na pravidelnú vyživovaciu povinnosť otca. Zaviazal sa, že bude hradiť náklady podľa skutočného vybavenia na zmenu okuliarov a za tým účelom tiež navštívi ošetrujúceho lekára maloletého. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, kde sa zvyšuje výživné zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne od 01.11.2011. Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného z 50 eur na 150 eur je opodstatnené, pretože pri predchádzajúcom rozhodnutí v roku 2006 maloletý navštevoval 1. ročník základnej školy, matka nemala zvýšené výdavky na dieťa spojené so zdravotným stavom. V tomto období je žiakom 6. ročníka základnej školy, zvýšené výdavky sú s nákupom školských potrieb a maloletý je starší, fyzicky vyspelejší, má problémy so zrakom, nosí okuliare, matka má s týmto zvýšené výdavky a takisto aj má maloletý značné problémy so zubami, čo je spojené s ďalšími výdavkami. Iným spôsobom nad rámec výživného otec neprispieva. Navrhol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Právny zástupca matky maloletého uviedol, že súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého mali obaja rodičia dostatok možností sa k jednotlivým dôkazom vyjadriť. Matka sa zúčastňovala na všetkých úkonoch súdu, otec túto možnosť nevyužil. Odvolanie otca obsahuje stanoviská, ktoré sú právne irelevantné a nie sú v záujme maloletého. Osobná starostlivosť matky o maloletého má rovnaké hodnotenie, ako schopnosť otca prispievať mu výživným. Rozsudok však upravuje prvýkrát zvýšenie výživného po dlhšom čase, od rozvodu manželstva. Vecne správny rozsudok navrhla preto matka potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenia hmotnoprávneho predpisu Zákona o rodine. Najdôležitejšie pri zmene vyživovacej povinnosti je ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav, pretože po vykonanom dokazovaní porovnával s dôkazmi pomery, ktoré tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a v súčasnom období, keď rozhodoval o novej úprave vyživovacej povinnosti. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 30.01.2006 č.k. 8P/57/2005 a od posledného rozhodnutia uplynula veľká časová doba, aby náklady, ktoré vynakladá matka na syna boli vyššie, nielen z dôvodu návštevy školy a teda v tej súvislosti s platením školských potrieb, ale aj mimoškolských aktivít maloletého ako aj spojené s jeho ošatením, so stravným. Navyše pribudli maloletému značné zdravotné problémy, o ktorých od príslušných lekárov potvrdenie matka predložila. Okrem bežného výživného otec neprispieval žiadnou finančnou sumou na krytie vyšších nákladov maloletého. Prvostupňový súd náležite porovnal pomery rodičov v poslednej úprave výživného a v súčasnosti. U oboch sa pomery zmenili. Lepšie zárobkové možnosti otca umožňujú platiť zvýšené výživné i napriek tej skutočnosti, že má novú rodinu. Má náklady na dcéru, ktorú však mal už v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Tieto náklady sú síce vyššie, ale vzhľadom na príjem otca ani táto vyživovacia povinnosť nemôže ovplyvniť zvyšovanie výživného na maloletého, vzhľadom na zvýšené náklady maloletého v súvislosti so školou i zdravotnými problémami. Prvostupňový súd náležite odôvodňoval aj nutnú potrebu, aby sa rovnakou mierou podieľala aj matka so zabezpečovaním potrieb maloletého, aby sa čo najskôr našla prácu, zodpovedajúcu nielen jej kvalifikácii, ale aj zdravotnému stavu, o ktorom predložila tiež potvrdenie lekára. Prvostupňový súd zvyšoval výživné až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, tzn. že nevyrátaval spätne dlžné výživné a neupravoval vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, resp. skôr od podstatnej zmeny pomerov, prispôsobilo sa tak návrhu matky. V ostatnom poukazuje odvolací súd na správne dôvody súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., s ktorými sa plne stotožňuje. Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto podľa ust. § 219 ods. 1 potvrdené. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v počte hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.