Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3CoE/154/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208807 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111208807.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, sídlo: Piešťany, Teplická 7434/147, v konaní zastúpeného advokátom: JUDr. Petr Pečený, sídlo: Holíč, Námestie Sv. Martina 9, proti povinnému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: XXX XX R. XXX/XX, o vymoženie sumy 502,65 eura s prísl., za účasti súdneho exekútora : JUDr. Martina Hermanovského, Exekútorský úrad so sídlom: Bratislava, Moskovská 18, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. decembra 2011 pod č. k. 18Er/360/2011-14, EX 1157/2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1157/2011. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom v Holíči, sp. zn. PEC-A 3862/2010 zo dňa 30.12.2010. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na základe tohto exekučného titulu odôvodnil okresný súd ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 25 ods.1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods.1, ods.2, ods.3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného do 30.09.2007 a čl. 2,3,6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvu o úvere č. 3708013150 uzavretú účastníkmi konania dňa 08.08.2007 posúdil ako spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 52 a nasl. OZ, pričom oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s nepodnikateľom. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so štandardnými podmienkami. V závere uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, a teda neplatná, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci. Rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal zmeniť tak, že poverenie na vykonanie exekúcie bude súdnemu exekútorovi udelené. Dôvodom podania odvolania bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a skutočnosť, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že súd prvého stupňa bez toho, aby skúmal podmienky za akých bola uzatvorená zmluva, konštatoval, že povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú uzatvoril s dodávateľom. Poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2010, podľa ktorého súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a rovnako tak, i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Ďalej uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom tento nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Predmetná úverová zmluva ako i rozhodcovská doložka včlenená do Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru je v plnom súlade s § 4 ods.1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež práva oprávneného neboli nijakým spôsobom ukrátené, ale bol to práve oprávnený, ktorý bol v danej veci nečinný. Ďalej porovnal znenie písm. q v prílohe 1 smernice 93/13/EHS v anglickej, českej a slovenskej verzii a dospel k záveru, že v anglickej (originálnej) verzii zmysel tohto ustanovenia smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. Nakoľko v SR je rozhodcovské konanie upravené zákonom o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. V závere zhrnul, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. Oprávnený v exekučnom konaní preukázal naliehavý právny záujem, nakoľko zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje (takýmto rozhodnutím súd odníme oprávnenému akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky). Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta č. 757/2004 Z.z.). Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je jednoznačne spotrebiteľský, čo nepopieral ani oprávnený, exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je v právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ. Aj z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd (ASTURCOM), ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ohľadom námietky oprávneného v odvolaní, že zmysel ustanovenia smernice 93/13/EHS smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy, odvolací súd uvádza, že vo všetkých jazykových verziách je použité slovo najmä (zejména, particularly = najmä, hlavne), pričom neprijateľnosť rozhodcovskej doložky môže spočívať aj v iných skutočnostiach. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory, vzniknuté z predmetnej zmluvy, bude rozhodovať v rozhodcovskej doložke stanovený jediný rozhodca. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, pretože spory možno rozhodovať len v rozhodcovskom konaní veriteľom určeným rozhodcom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa - dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom je obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. Oprávnený považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne aj z dôvodu, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd prvého stupňa bez toho, aby skúmal podmienky za akých bola uzatvorená zmluva, konštatoval, že povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú uzatvoril s dodávateľom. Takáto výčitka voči prvostupňovému súdu je bezdôvodná, pretože je nesporné, že povinnému bola predložená formulárová zmluva, ktorej súčasťou boli vopred pripravené všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný nemal možnosť zmeniť. Z rozhodovacej praxe nie je súdu známy prípad, kedy by všeobecné podmienky dodávateľa boli zmenené a prispôsobené požiadavkám spotrebiteľa. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného do 30.09.2007 neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.