Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/140/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208877 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111208877.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Fantiškánska 22, Trnava, proti žalovaným: 1. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, E., 2. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, E., obaja zastúpení: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 18C/63/2011 - 133 zo dňa 13. februára 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Trnave č.k. 18C/63/2011 - 139 zo dňa 5. marca 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti zamietnutia návrhu p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 459,36 eur k rukám právneho zástupcu žalovaných do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 78,06 eur k rukám právneho zástupcu žalovaných do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vypratania žalovaných - odporcov z bytu č. X na 3. nadzemnom podlaží v bytovom dome XX b.j. na ulici W.. XX v E., vchod č. XX, označený číslom súpisným XXXX, kat. úz. E., okres E., obec E., zapísané na LV. č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, postavený na prac. č. 8399/51, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2, kat. úz. E., okres E., obec E., zápis na LV. č. XXXX vydaný Správou katastra, ktorý byt pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Prvostupňový súd aplikoval v danej veci čl. 4 ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ako aj ten istý čl. v ods. 2. Ďalej hmotnoprávne ustanovenia § 123, § 126 ods. 1, § 663, § 685 ods. 2, § 686 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 34, § 35 ods. 1 a 3, § 126 O.z., pričom poukázal na to, že ako vyplýva z ustanovení § 658 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva, že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ktorá je ale iba dokladom o tom, že sa nájomná zmluva uzavrela - nie je teda podmienkou vzniku nájomnej zmluvy; ak sa takáto zápisnica nespíše, zákon s tým nespája žiadne sankcie. Súd potom dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca od novembra 2009 prijímal (a prijíma až doposiaľ) od žalovaných platby za užívanie predmetného bytu, čím dal podľa názoru súdu jednoznačne najavo, že rešpektuje užívacie právo žalovaných k bytu - za celé toto obdobie žiadnu platbu prijatú od žalovaných nevrátil. Neurobil tak napriek tomu, že skutočnosť, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii bolo spochybnené, bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Žalobca dokonca oznámil nájomcom (aj žalovaným), že nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu majú poukazovať na jeho účet (následne na istú dobu aj na účet spoločnosti TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., ktorú založil žalobca) - z takéhoto konania žalobcu nepochybne vyplýva, že vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, ktorý akceptuje žalovaných ako oprávnených užívateľov bytu. Žalovaní neužívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, keď v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia má súd za to, že i keď nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa bytu, medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne, a to najneskôr dňom, kedy žalobca začal prijímať od žalovaných platby nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu bez toho, aby im ich ako neoprávnené plnenia (z titulu tvrdenej neplatnosti, resp. neexistencie nájomného vzťahu) vrátil. Súd sa ani nezaoberal žalobcom tvrdenými nedostatkami pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii JUDr. Dušanom Pohovejom a žalovanými a poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol ako vlastník bytu vedený správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii JUDr. Dušan Pohovej, s ktorým žalovaní v dobrej viere vo vlastníctvo a v oprávnenosť konania JUDr. Dušana Pohoveja nájomnú zmluvu uzavreli, následne byt užívali, platili nájomné a úhrady za užívanie bytu. Preto, vzhľadom na uvedené, súd návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa - žalobcu. Odvolateľ podal odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) (§ 205 ods. 1, písm. a) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolateľ odvolaním napáda rozsudok aj vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania , vyčíslenú právnym zástupcom žalovaných podľa § 10, § 16 a § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tak, že im priznal náhradu trov konania vo výške 4.147,60 eur (7 úkonov po 486,29 eur spolu s DPH vo výške 20 %, 5 x režijný paušál po 7,41 eur a 2 x režijný paušál po 7,63 eur, zvýšené o DPH 20 %). Odvolateľ týmto poukazuje aj na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že nemožno aplikovať sadzbu 486,29 eur v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky. Zo skutočnosti, že na účet žalobcu prichádzali platby žalovaných vo výške, ktorá žalobcom nebola určená ani dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý žalobcom nebol určený ani dohodnutý, nemožno za žiadnych okolností vyvodzovať fakt, že žalobca prejavil akúkoľvek vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu, a to dokonca nájomnú zmluvu na dobu neurčitú (!) Mnohé platby boli na účty žalobcu navyše poukazované identifikovaním len prostredníctvom variabilného symbolu, príp. priezviskom. Žalobca nemohol mať ani len subjektívnu predstavu, nieto ešte objektívnu vedomosť, s kým mal - podľa názoru súdu - údajne uzavrieť nájomnú zmluvu. Poukázanie nejakej sumy na účet úpadcu neznámou osobou, ktorá sa v popise platby označí nejakým popisom, nemožno ani pri najbenevolentnejšom a najotvorenejšom (až arbitrárnom) výklade práva považovať sa uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom s konkrétnym nájomcom. JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, Správa mestského majetku, príspevková organizácia mesta Trnava, TT-KOMFORT s.r.o., Mesto Trnava, Správa katastra Trnava a mnohé ďalšie subjekty a organizácie, ktoré žalobca vyzýval na poskytnutie súčinnosti za účelom získania akýchkoľvek podkladov vzťahujúcich sa k predmetným bytom, žalobcovi buď opakovane odmietali vydať vyžiadané listiny. Relevantné listiny preukazujúce právne vzťahy k viacerým bytom žalobca nemá doposiaľ. Jedinú vôľu, ktorú žalobca kedy prezentoval, bola vôľa žalobcu nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Úpadcu speňažiť. Plnenia, ktoré žalovaní 1. a 2. plnili v súvislosti s užívaním bytu, žalobca považuje zaplnenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci - bytu bez právneho dôvodu. Na základe uvedených skutočností je prima facie zrejmé, že na strane žalobcu nikdy nebola daná vôľa (§ 37 ods. 1 O.z.) uzavrieť nájomné zmluvy a z uvedeného preto ani nedošlo (nemohlo dôjsť) k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Keďže neexistuje vôľa a ani jej prejav žalobcu ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 O.z.), a preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobca si bol a je vedomý, že takýmto konaním by porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keďže uzatváraním nájomných vzťahov na dobu neurčitú k nehnuteľnostiam zapísaným v súpise majetku Úpadcu by zaťažoval konkurznú podstatu a poškodzoval primárne záujmy konkurzných veriteľov (byť uspokojený čo najrýchlejšie a v čo najväčšom rozsahu). Žalobca taktiež neuvažoval o uzatváraní nájomných zmlúv z dôvodu, že na takýto postup nemal (a ani oň nežiadal) veriteľským výborom, ako príslušným orgánom (§ 82 ods. 2 písm. a) ZoKR), udelený záväzný pokyn. Len na základe udeleného záväzného pokynu príslušným orgánom (veriteľským výborom) by bol žalobca ako správca oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy, a to za podmienok stanovených záväzným pokynom. Taktiež nesúhlasí s názorom, že žalobca nespochybnil nájomný vzťah žalovaných k bytu, napriek tomu, že skutočnosť, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s., s ktorou mala žalovaná nájomnú zmluvu bolo spochybnené. Práve naopak jednoznačne ho spochybnil podaním žaloby o vypratanie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 18C/63/2011 - 133 zo dňa 13.02.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podal právny zástupca žalovaných 1. a 2. Žalovaní dňa 29.10.2002 zavreli jasnú a zrozumiteľnú nájomnú zmluvu s prenajímateľom TAZ, a.s. v likvidácii Trnava, Coburgova 84, v zastúpení Správa mestského majetku Trnava, príspevková organizácia, týkajúca sa bytu č. X, na 3. podlaží, orientačné číslo XX, na W. ulici v E.. Tejto nájomnej zmluve predchádzala dohoda o výmene bytov zo dňa 7. augusta 202 na základe, ktorej žalovaní zamieňali byt č. XX v E. na U. XX, ktorého sme boli nájomcovia, so sporným bytom č. X v E., na W. XX, ktorého nájomkyňou bola Ing. V. M.. JUDr. Dušna Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii Trnava, Coburgova 84, vyjadril ako vlastník bytu svoj súhlas k dohode o výmene bytov žiadateľovi 1. Ing. V. M. dňa 07.10.2002 a Mesto Trnava vyjadrilo svoj súhlas k dohode o výmene bytov žiadateľovi 2. M. C. dňa 07.10.2002. Touto zámenou bytov a následným uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 29.10.2002 nedošlo k žiadnemu poškodeniu majetku úpadcu, nedošlo k žiadnemu disponovaniu týmto majetkom v rozpore s platným právom. Na majetok dlžníka - Trnavské automobilové závody, štátny podnik, sídlo Trnava, IČO: 00 009 199, bol uznesením Okresného súdu Trnava, zo dňa 12.09.2007, č.k. 25K/2/2007 - 70, vyhlásený konkurz a do funkcie správcu súd ustanovil Mgr. Petra Ondreička. Uznesením Okresného súdu Trnava, zo dňa 12. decembra 2007, č.k. 25K/2/2007 - 823 bol Mgr. Peter Ondreička odvolaný z funkcie správcu a súd ustanovil do funkcie správcu Mgr. Ing. Pavla Korytára. Z rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 26. marca 2008, č.k. 44Cbi/6/2007 - 653, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, zo dňa 23. septembra 2008, č.k. 21CoKR/4/2008 - 767, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008 vyplýva, že až do dňa 20.11.2008 ako vlastník sporného bytu vystupoval TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803, Coburgova 84, Trnava, reprezentovaný správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Dušanom Pohovejom. Až po dni 20.11.2008 mohli nastať relevantné zmeny v zápise vlastníckeho práva v Katastri nehnuteľnosti v prospech úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, sídlo Trnava. Žalovaní si plnili riadne svoje povinnosti voči prenajímateľovi, ako i voči správcovi bytu a plnia si ich doteraz. Štatutárny zástupcovia TAZ, š.p., resp. TAZ, š.p. v likvidácii, konkrétne Ing. Ladislav Kľudaj, likvidátor od 07.08.2002 až do vyhlásenia konkurzu, nikdy nevzniesli konkrétne výhrady voči vyššie uvedenej dohode o výmene bytov zo dňa 07.08.2002, ako aj voči následnej zmluve o nájme bytu zo dňa 29.10.2002. Podľa § 715 O.z., podľa § 685 ods. 1 O.z., podľa § 31 ods. 1 O.z., podľa § 32 ods. 1 O.z., podľa § 33 ods. 2 O.z., podľa § 3 ods. 1 O.z. Právny problém však začal vznikať až na základe potvrdenia Fondu národného majetku zo dňa 15.11.1993, pretože rozhodnutie MSPNM SR o schválení privatizačného projektu zo dňa 11.04.1992 č. 329/1992 je jasné a nespochybniteľné z hľadiska rozsahu majetku, ktorý bol zo štátneho podniku TAZ vyčlenený na privatizáciu. Až na základe potvrdenia Fondu národného majetku zo dňa 15.11.1993 o upresnení a špecifikácii majetku určeného na privatizáciu a následného zápisu upresňovaných sporných nehnuteľností v Katastri nehnuteľností v prospech TAZ, a.s. vznikol problém v procese privatizácie, ktorý sa mal a mohol riešiť zákonným spôsobom, a to výlučne aplikáciou čl. 4 ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z., pretože problém nastáva až po 01.01.1993. Podľa čl. 4 ods. 1 zák. č. 17/1993 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu, alebo prechodu vlastníctva, do troch rokov od prevodu, alebo prechodu vlastníctva. Takýto návrh v prekluzívnej lehote troch rokov zo strany štátu v zastúpení prokurátorom podaný nebol, a preto platí, že TAZ, a.s. Trnava sa stal vlastníkom celého majetku, ktorý bol ako nepeňažný vklad vložený do základného imania a mohol bez obmedzenia disponovať svojim majetkom. TAZ, a.s. Trnava sa stal vlastníkom celého majetku tak, ako bol tento špecifikovaný v Potvrdení zo dňa 15.11.1993 a vlastnícke právo TAZ, a.s. a jeho právnych nástupcov k tomuto majetku je už nespochybniteľné. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p., potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou § 201 a § 204 O.s.p., preskúmal vec podľa obsahu a dôvodov podaného odvolania § 212 ods. 1 O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti zamietnutia návrhu, tzv. v merite veci vecne správne. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd zistil, že nie sú tu podmienky na potvrdenie rozhodnutia podľa ust. § 219 O.s.p., ani na zrušenie podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pretože prvostupňový súd riadne postupoval pri posúdení daného vzťahu účastníkov konania, ktorý vyhodnotil ako nájomný vzťah vzniknutý na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Prijímaním platieb, poplatkov za nájomné úhrad spojených s užívaním bytu akceptoval žalobca takýto vzťah osôb. Právne dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne (§ 658 ods. 1 a § 686 ods. 1 a 2 O.z.). platením nájomného od novembra 2009 dal takto najavo rešpektujúc užívacie právo žalovaných k bytu. Žalobca tým, že nevrátil žiadnu platbu dal najavo, že nájomný vzťah k predmetnému bytu nespochybňoval, neurobil tak i napriek skutočnosti, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii bola spochybnené pri najmenšom aj vydaním rozhodnutia vo veci 44Cbi/6/20007, tzv. od právoplatnosti tejto veci od 20.11.2008. Žalovaní preto predmetný byt neužívajú bez právneho dôvodu a súd mal za to, že i keď nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa bytu, medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne, a to najneskôr dňom, kedy žalobca začal prijímať od žalovaných platby s nájomným. Preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd za vecne správne. V zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Prvostupňový súd vo veci správne o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Nesprávne však žalovaným priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor, vyjadrenie k stanovisku žalobcu, list žalobcovi, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2011, 18.1.2012, 13.2.2012), pričom za účelné možno považovať len 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor, vyjadrenie k stanovisku žalobcu, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2011, 18.1.2012, 13.2.2012), nesprávne vychádzal z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 486,29 eur, keď správne hodnota úkonu predstavovala sumu 57,- eur, resp. 58,69 eur v roku 2012 (§ 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a v rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty zvýšil nielen tarifnú odmenu, ale i režijný paušál. Žalovaným v 1. a 2. rade bolo dôvodné priznať náhradu účelne vynaložených trov titulom bránenia práva, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 459,36 eur s nasledujúcou špecifikáciou: 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, odpor, vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2011) po 57,- eur, za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 18.1.2012 a 13.2.2012) po 58,69 eur, 4-krát režijný paušál po 7,41 eur, 2-krát režijný paušál po 7,63 eur a DPH vo výške 69,08 eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. bolo dôvodné priznanú náhradu trov konania žalobcovi uložiť zaplatiť k rukám advokáta žalovaných. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 78,06 eur s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 58,69 eur, režijný paušál 7,63 eur a DPH vo výške 11,74 eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uložil žalobcovi zaplatiť priznanú náhradu trov konania k rukám advokáta žalovaných. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.