Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/305/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208890 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111208890.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Františkánska 22, Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporkyni: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, C., o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9. júna 2011, č.k. 17C/64/2011-75, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého súdu p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil odporkyni povinnosť vypratať byt č. XX na 6. nadzemnom podlaží v bytovom dome XX bytovej jednotky na Q. ulici č. XX v C., vchod č. XX, označenom súpisným číslom XXXX v kat. úz. C., zapísaný na LV č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 228 m2 kat. úz. C., zapísanom na LV č. XXXX, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Navrhovateľ uviedol, že predchádzajúci správca zapísal nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXXX bytový dom na Q. ulici XX v C. do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou o spornom zápise v prospech spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803. V konaní, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bol zistený nedostatok vlastníckeho práva spoločnosti TAZ, a.s., z ktorého dôvodu bol zamietnutý návrh na vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty, teda nemôžu byť nehnuteľnosti aj predmetný byt v správe JUDr. Pohoveja, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu - navrhovateľa, teda vo vlastníctve štátu s právom hospodárenia navrhovateľa. Odporkyňa uzatvorila dňa 29.4.1999 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ Sipox, a.s., táto zmluva je neplatná, pretože domnelý prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s predmetným bytom tak, že by tento byt mohol zaťažovať nájomnými alebo inými právnymi vzťahmi, keďže v čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebol vlastníkom bytu. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že byt jej bol pridelený v r. 1999, do tohto sa nasťahovala, uzavrela nájomnú zmluvu a odvtedy byt riadne užíva a platí nájomné. Užíva ho v dobrej viere, že je jeho nájomníčkou, keďže doposiaľ nikto nespochybnil platnosť nájomnej zmluvy. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 126, § 685, § 3 Občianskeho zákonníka, § 2 zák.č. 365/2004 Z.z., § 5 a § 2a zákona č. 365/2004 Z.z.. Z vykonaného dokazovania ako aj rozhodovacej činnosti Okresného a Krajského súdu Trnava je súdu známe, že medzi navrhovateľom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. a JUDr. Dušanom Pohovejom ako správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii prebieha viacero súdnych sporov, obaja správcovia konkurznej podstaty zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti, ktorých sú správcami pri súpise majetku okrem iného aj predmetný byt. Duplicitný zápis bolo potrebné vyriešiť a o tejto otázke prebiehali súdne konania, a to konanie pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, v odvolacom konaní pod sp. zn. 21CoKr/4/2008, ktoré bolo právoplatne skončené, v ktorom konaní návrh JUDr. Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. o vylúčení veci, a to aj predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. bol zamietnutý a odvolacím súdom potvrdený, takže vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p., pričom súd zistil, že z konania, vedeného pod č. 13C/84/2010 na Okresnom súde Trnava je zrejmé, že na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy nájomcom zo dňa 19.1.2004 bytu č. XX na X. ul. XX v C. a následne uzavretie kúpnej zmluvy dňa 16.3.2009 medzi Mgr. Ing. W. K. ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. a spoločnosťou IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o. titulom predaja a kúpy tohto bytu, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o. ako nadobúdateľ bytu odpredala byt nájomcovi bytu, ktorý mal k nemu uzavretú nájomnú zmluvu z r. 2004, avšak odporkyni, hoci táto tiež uzavrela nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, ktorý tiež patril do konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p., nebola ponúknutá možnosť touto spoločnosťou IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o. na odkúpenie bytu. Súd mal na základe uvedeného za preukázané, že je v rozpore s dobrými mravmi a tiež s ustanoveniami antidiskriminačného zákona, aby jeden nájomca, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu 19.1.2004 mal možnosť odkúpiť si byt, ktorý mal v nájme a druhý nájomca, ktorý uzavrel za obdobných podmienok nájomnú zmluvu ešte v r. 1999 z dôvodu iného postavenia v zmysle § 2 ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z. túto možnosť nemal a aby sa tento nájomca z tohto dôvodu stal bezdomovcom, a to odporkyňa, pričom ide o osobu zdravotne postihnutú na invalidnom dôchodku, ktorá nemá možnosť iným spôsobom si riešiť bytovú situáciu, preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako odporujúci dobrým mravom aj vzhľadom k tomu, že u odporkyni ide o štátny byt, ktorý má v nájme a v čase, keď si ho prenajímala, tento byt bol v katastri nehnuteľností zapísaný na prenajímateľa ako jeho nadobúdateľa, oprávneného s ním nakladať, pričom aj štátne orgány a organizácie majú dbať o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv v občianskoprávnych vzťahoch a týmto nesprávnym zápisom v katastri nehnuteľností došlo k ohrozeniu práv odporkyne k predmetnému bytu ako nájomníčky. Nájomná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, kde spotrebiteľ má požívať zvýšenú právnu ochranu štátom, štát však nezabezpečil ochranu práv tejto nájomníčky - odporkyne v spore. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže túto si neuplatnila. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nie je možné aplikovať ustanovenia antidiskriminačného zákona, a to vzhľadom na jeho vecnú pôsobnosť. Navrhovateľ ako správca úpadcu odporkyni žiadnu službu, spočívajúcu v práve bývania neposkytoval. Spravoval celkovo 390 bytov, pri ustanovení do funkcie správcu nedisponoval žiadnymi dokladmi, vzťahujúcimi sa k predmetným bytom. Súčasne mal povinnosť všetok majetok úpadcu, a tým, aj byty v konkurze speňažiť v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a v súlade so zákonom č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Každý právny vzťah ku každému bytu posudzoval a posudzuje pri odpredaji samostatne s odbornou starostlivosťou a na základe všetkých jemu dostupných podkladov. Inak tomu nebolo ani v prípade uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.3.2009, na ktorú sa súd v napadnutom rozsudku odvoláva, ktorá bola uzatvorená medzi úplne prvými zmluvami tohto druhu. Ak sa dodatočne zistí, že vyhlásenie kupujúcich v článku VII. bod 6 o tom, že kupujúci sú nájomcami nie je pravdivé, od zmluvy o prevode vlastníctva bytu bude podľa čl. VII. bod 6 zmluvy odstúpené. V každom prípade odvolanie sa súdu s poukazom na jednu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom navrhovateľ už uzavrel takmer 320 takýchto zmlúv a súčasne všetky osoby, ktoré neuzavreli nájomné zmluvy s úpadcom žalobca žaluje o vypratanie považuje za nesprávne, nedostatočné až absurdné, pri posudzovaní rovnakého zaobchádzania. Je absolútne neprijateľné, aby sa súd odvolával na zákonnú povinnosť rovnakého zaobchádzania v prípade, ak navrhovateľ postupoval, mohol postupovať nesprávne v inej veci. Nájomný vzťah, pri ktorom prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt môže pripomínať vzťah, v ktorom jeden subjekt koná ako dodávateľ a druhá osoba ako spotrebiteľ odhliadnuc od skutočnosti, že nájomná zmluva a priori nemá vždy charakter spotrebiteľskej zmluvy. Odôvodnenie rozsudku s poukazom na charakter tejto zmluvy nemá vo vzťahu k predmetu konania žiadnu právnu relevanciu. Skutočnosť, že odporkyňa by hypoteticky mohla byť považovaná za spotrebiteľku, nemá a ani nemôže mať vplyv na platnosť uzavretia nájomnej zmluvy. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ úmyselne zavádzal a klamal súd, keď tvrdil, že nedala žiadosť o odkúpenie bytu. Žiadosť podala, čo môže aj vierohodne preukázať. Aj preto sa nazdáva, že návrh bol od počiatku nedôvodný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania v zákonom určenej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania, vedeného pred súdom prvého stupňa bolo vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, a to bytu č. XX na 6. nadzemnom podlaží v bytovom dome XX b.j. na Q. ulici č. XX v C., zapísaného na LV č. XXXX Správy katastra Trnava. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, hoci jeho závery viedli v konečnom dôsledku k správnemu rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporkyňa predmetný byt užívala na základe nájomnej zmluvy, uzavretej so spoločnosťou TAZ Sipox, a.s., IČO: 36 227 803 zo dňa 29.4.1999. U vlastníka sa jednalo o domnelého vlastníka, navrhovateľ od odporkyne poberal sumy, zodpovedajúce nájomnému, určenému touto nájomnou zmluvou. Od 29.4.1999 odporkyňa predmetný byt nerušene užívala ako nájomníčka. Odvolací súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikla konkludentným spôsobom nájomná zmluva a vypratania sa nemožno domáhať vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa má právny titul k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vec takto právne neposudzoval, odvolací súd v súlade s ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval navrhovateľa, aby sa k možnému právnemu posúdeniu predmetnej veci, teda že prišlo konkludentným spôsobom k uzavretiu nájomnej zmluvy vyjadril. Navrhovateľ na odvolacom pojednávaní k danej problematike uviedol, že v danom prípade nemohlo prísť k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne vzhľadom na to, že neboli splnené základné náležitosti, a to nebol splnený predpoklad prejavu vôle navrhovateľa takýto úkon uzavrieť. Pokiaľ sa týka prejavenej vôle, tak by mala byť vedomosť o konkrétnych náležitostiach daného úkonu, teda trvanie zmluvy, výška nájomného, čo v danom prípade splnené nebolo. Skutočnosť konkludentného uzavretia zmluvy netvrdí ani odporkyňa. Od momentu, kedy začal disponovať s bytmi, nezmenil výšku platieb za užívanie bytov, najmä z opatrnosti, keď nemal ešte prešetrené a zistené, ktorí nájomcovia sú oprávnenými a ktorí nie. Poukázal tiež, že odporkyňa nebola pravdepodobne zamestnancom TAZ Sipox, a.s., ale nejakej spoločnosti TZK, a.s., o ktorej nemá žiadnu vedomosť. Z jeho strany určite nešlo o konkludentný prejav vôle na uzavretie nájomnej zmluvy. Neurobil žiadne kroky, ktoré by smerovali k uzavretiu nájomnej zmluvy s odporkyňou, z ktorých by bolo zrejmé, že by mohla byť takáto zmluva uzavretá. Pokiaľ sa týka bytov, tieto nikdy doposiaľ fakticky neprevzal. Od r. 1999 mal TAZ Sipox, a.s. zakázané uzatvárať akékoľvek zmluvy ohľadne bytov formou predbežného opatrenia, ktoré vydal súd. Navyše, JUDr. Pohovej nikdy nemohol uzatvárať nájomné zmluvy z dôvodu, že na toto nemal právomoc, nakoľko takéto konanie by bolo v rozpore s plánom speňaženia konkurznej podstaty úpadcu. Pokiaľ sa týka jeho ako správcu konkurznej podstaty, tak ak by on chcel uzavrieť nájomnú zmluvu na byt, tak by k tomu potreboval záväzný pokyn od veriteľského výboru. Takýto pokyn však doposiaľ neobdržal, takže bez takéhoto pokynu nemôže uzavrieť nájomnú zmluvu, a to ani konkludentne. V opačnom prípade, ak by takáto nájomná zmluva uzavretá a podpísaná ním bola, bola by neplatná a obchádzala by zákon. Odporkyňa k uvedenej problematike uviedla, že pokiaľ sa týka jej zamestnania, tak ona pracovala v Zlievarni, pôvodná TAZ - ka sa rozdelila na rôzne spoločnosti, nemohla vedieť, kto z nich má aké oprávnenie, pečiatky sa stále menili, ale v r. 1999 bola zamestnancom TZK, a.s., čo bola zlievareň. Žiadne doklady o tom, kto je vlastníkom bytov prenajímateľom bytom nevidela, aj keby videla, by tomu nerozumela a nemala ani právo do takýchto dokladov nahliadať. V byte býva 14 rokov, byt zrekonštruovala, keďže ho prevzala po neplatičoch, bol v dezolátnom stave. Inú možnosť bývania nemá, je starobná dôchodkyňa. Súd prvého stupňa sa správne zaoberal ako predbežnou otázkou tým, kto bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu. Dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze Trnava a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom, č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 z 18.2.2010 odmietol odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že v prípade 44Cbi/6/2007 navrhovateľ svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze, preto platí zákonná domnienka, že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca TAZ, š.p. v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku nebolo, išlo o jeho majetok. Z uvedeného teda vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu TAZ, š.p. v konkurze Trnava a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a iba tento subjekt bol po celý čas vlastníkom sporných nehnuteľností. Podstata nájomnej zmluvy, upravenej v ust. § 663 a nasl. OZ a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia OZ, prípadne nájomná zmluva. Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby využívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. OZ nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať, okrem úpravy nájmu bytu. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 navrhovateľ vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne oznámil odporkyni číslo účtu, na ktorý má poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Navrhovateľ rešpektoval pokojný stav, je nesporným že od r. 2009 poberal od odporkyne riadne platené nájomné, s odporkyňou komunikoval ako s nájomkyňou, čo svedčí o tom, že odporkyňa si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohla tieto úkony vykladať tak, že navrhovateľ s ňou uzavrel nájomnú zmluvu. V komunikácii medzi účastníkmi nikdy nedošlo k vymáhaniu navrhovateľom tvrdeného bezdôvodného obohatenia, vždy vyzýval na zaplatenie nájomného. To, že takéto posúdenie stavu odporkyňou je oprávnené vyplýva aj z listu zo dňa 23.11.2009, ktorým navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu oznamuje odporkyni konanie obhliadky bytu a priamo ju oslovuje ako nájomcu, pričom aj v Zápisnici o ohliadke bytu zo dňa 5.11.2009 je odporkyňa vedená ako nájomca bytu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania došlo konkludentne najneskôr dňom prijatia prvej platby navrhovateľom od odporkyne za užívanie bytu. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo/266/2007, v ktorej sa prejednávala vec s obdobným skutkovým stavom a hoci záver rozhodnutia je opačný, súd dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá pre nedostatok formálnych predpokladov na preukázaní konkludentnej akceptácie návrhu, pre právne posúdenie veci je možné toto rozhodnutie podporne aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Najvyšší súd tu konštatuje, že prejavy vôle, smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 OZ). Záver o uzavretí Zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle, smerujúci k uzavretiu Zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. Pokiaľ navrhovateľ po dobu od 20.11.2008 do podania návrhu 21.4.2011 pristupoval k odporkyni ako k nájomkyni jej postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platila a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania bola zjavná vôľa, aby byt užívala za odplatu (neboli jej doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, jej užívacie právo nebolo spochybňované) je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet navrhovateľa. To, že podľa tvrdení navrhovateľa nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohli mať nájomcovia vedomosť a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu). Z týchto dôvodov teda z dôvodu konkludentného uzavretia nájomnej zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodné vypratanie odporkyne z predmetného bytu, v dôsledku čoho zamietajúcivýrok rozsudku súdu prvého stupňa je správny, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z dôvodov uvedených vyššie. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si ich náhradu neuplatnila. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.