Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/51/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111212736 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111212736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Lea Stovičková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. M., nar. XX.XX.XXXX a K. M., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: A. E., nar. XX.XX.XXXX, F., V. XX a W. M., nar. XX.XX.XXXX, F., Q. XXX, t.č. Ústav na výkon väzby a trestu odňatia slobody Leopoldov, o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 21P 8/2011-86 zo dňa 27. marca 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorú budú maloleté deti vykonávať v Detskom domove Pečeňady, matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu detí sumu 30 % životného minima na každé dieťa od právoplatnosti rozhodnutia so spatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova Pečeňady. Zároveň uložil rodičom povinnosť odovzdať deti do Detského domova Pečeňady do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine a vecne tým, že rodičia nie sú schopní výchovu maloletých detí zabezpečiť, nakoľko nemajú vytvorené podmienky pre výchovu a zvládnutie riadneho vývoja detí. U maloletého K. dochádza k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka sama výchovu detí nezvláda, o čom svedčí aj skutočnosť, že i nad ďalšími deťmi pochádzajúcich zo vzťahu rodičov bola nariadená ústavná starostlivosť a deti boli následne osvojené. Deti žijú v nevyhovujúcich podmienkach, je zanedbávaná ich zdravotná starostlivosť a realizované opatrenia neviedli k náprave záškoláctva detí. Dočasný pobyt detí v minulosti v Detskom domove Piešťany dokazuje, že u detí v tomto prostredí došlo k náprave. Na krátky čas pobyt splnil účel, avšak krátkodobé riešenie sa nejaví ako postačujúce, nakoľko návratom do domáceho prostredia dochádza opakovane k ohrozovaniu mravného vývoja maloletých detí. Rozhodnutie o uložení vyživovacej povinnosti bolo odôvodnené podľa § 62 Zákona o rodine a súd určil minimálne výživné rodičom, pretože majú ďalšie vyživovacie povinnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s umiestnením detí do detského domova. Poukázala na vedomosť o nedodržiavaní povinnej školskej dochádzky, ale prisľúbila, že vyvinie snahu o to, aby došlo k náprave. Dôvodila pripravovanou zmenou spôsobu života spôsobu detí, aby mali lepší život a vzdelanie. Prisľúbila, že sa chce zamestnať a vyriešiť svoju situáciu, pretože nie vždy deti mohli ísť do školy. Poukázala na to, že sú navzájom veľmi citovo naviazaní, pričom deti by pobytom v detskom domove strádali a rovnako aj ich ostatní súrodenci. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že obe deti navštevujú Základnú školu v Trnave, Maxima Gorkého, K. je žiakom 4. ročníka, hoci plní už 6. rok povinnej školskej dochádzky a A. je žiakom 7. ročníka, hoci plní 9. rok povinnej školskej dochádzky. Matka dlhodobo sľubuje zmenu spôsobu života, ako aj života detí, avšak tomu doposiaľ nič nenasvedčovalo. Tieto tvrdenia kolízny opatrovník považuje za účelové, nakoľko matke nezáleží na tom, aby deti riadne navštevovali školu a mohli sa vzdelávať, pretože v tomto neurobila žiadne kroky a opatrenia a tiež spolupráca s úradom nebola vždy na dobrej úrovni. Ani vyjadrenie, že umiestnením maloletých detí by strádali aj ostatní súrodenci nie je založené na pravde, nakoľko ďalšie deti a to G., D., E. boli osvojené a bola nariadená ústavná starostlivosť aj nad maloletou H., ktorá je osvojiteľná a matka bola pozbavená rodičovských práv. Zároveň poprel tvrdenie matky o jej snahe zamestnať sa, čo sa tiež nezakladá na pravde, pretože matka doposiaľ nikdy a nikde nepracovala. V trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Trnave, č.k. 2T 12/2011 je podaná obžaloba na matku a jej partnera, ktorí boli obvinení z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, pričom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Nariadením ústavnej starostlivosti sa sleduje riadne vzdelávanie detí, rozvoj ich sociálnych zručností a získanie spoločenských a hygienických návykov a zároveň snaha zabrániť, aby maloletí nezačali páchať trestnú činnosť. K vyjadreniu kolízny opatrovník doložil oznámenia Základnej školy na ulici M. Gorkého v Trnave o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky detí od marca do júna 2012. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 písm. a) O.s.p.) a po doplnení dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletých detí. Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 21P 8/2011 bol podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave na začatie konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, súd začal v tejto veci konať bez návrhu. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi a uložení povinnosti rodičom prispievať na výživu detí. Z výpovede pracovníčky kolízneho opatrovníka pred odvolacím súdom vyplýva, že v tomto školskom roku začal maloletý A. navštevovať Špeciálnu internátnu školu v Trnave, pričom A. je do školy riadne zapísaný, ale vyučovania sa nezúčastňuje. Maloletý A. chodil do školy na Gorkého, od 02.09 do 11.9.2012, hoci už mal navštevovať inú školu. K. doposiaľ na špeciálnu školu prijatý nebol, nakoľko nemá ukončené psychologické vyšetrenie. K. chodí sporadicky do školy na Gorkého, nebol v škole 05.09., 06.09., 14.09. a 17.09., z jednej hodiny ušiel. Zároveň kolízny opatrovník uviedol, že telefonicky oslovil detského lekára detí, ktorý uviedol, že matka s deťmi ho nenavštívila od začiatku septembra 2012. O zistených skutočnostiach predložil na založenie do spisu úradné záznamy. Z výsluchu matky detí pred odvolacím súdom vyplýva, že matka sa nevie vyjadriť prečo deti nechodia do školy, na konci školského roka klasifikovaní neboli, nakoľko mali veľa vymeškaných hodín. Tvrdila, že sa chce zamestnať, prácu si nenašla. Doma má ešte 2 deti, plnoletú L. a C., ktorá má 4 roky. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z citovaného ust. § 54 ods. 2 vyplývajú dva prípady nariaďovania ústavnej starostlivosti podľa toho, či má alebo nemá sankčný charakter. Medzi prípady so sankčným charakterom možno zaradiť nariadenie z dôvodu, že výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. O narušení výchovy dieťaťa možno hovoriť vtedy, ak sa v správaní dieťaťa prejavujú vážne nedostatky, alebo ak prostredie, v ktorom dieťa žije, vykazuje nedostatky takej intenzity, že dochádza k narušeniu jeho telesného, citového, rozumového a mravného vývoja. Toto narušenie riadnej výchovy dieťaťa musí byť vážne. Súdy za vážne ohrozenie výchovy maloletého dieťaťa považujú sústavné záškoláctvo, častejšie dopúšťanie sa drobných krádeží a poškodzovania cudzej veci, predčasný pohlavný život, úteky z domu, požívanie alkoholických nápojov, fetovanie a pod. Vždy treba skúmať, či v privátnom správaní dieťaťa nešlo len o náhodné alebo ojedinelé vybočenie z normálneho správania, podmienené aktuálnymi okolnosťami v živote dieťaťa. V prípade narušenia riadnej výchovy maloletého dieťaťa musia nariadeniu ústavnej starostlivosti predchádzať iné výchovné opatrenia, ktoré však neboli vo vzťahu k náprave vadnej výchovy maloletého úspešné. Ak sú dané zákonné predpoklady, nemožno nariadenie ústavnej starostlivosti odkladať. Aj včasné nariadenie môže zabrániť ďalšej škode vo vývoji dieťaťa, pričom treba vziať do úvahy skutočnosť, že prevýchova má dlhodobý charakter. Povinnou náležitosťou výroku o nariadení ústavnej starostlivosti je označenie konkrétneho zariadenia, do ktorého bude dieťa umiestnené. Okrem toho musí rozsudok obsahovať tiež výrok o povinnosti rodičov platiť výživné na dieťa s určením jeho výšky, dátumu splatnosti mesačných platieb a uloženie povinnosti poukazovať výživné zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené, pričom toto zariadenie je platobným miestom. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, správne zistil naplnenie hmotnoprávnych predpokladov pre rozhodnutie, vypočul matku maloletého, otca nevypočul, nakoľko tento sa na súd prvého stupňa nedostavil. Odvolací súd predvolal otca na pojednávanie, ktorý sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, avšak tento sa nevyjadril, či sa pojednávania zúčastní, preto odvolací súd pojednával vec v jeho neprítomnosti za splnenia podmienok uvedených v § 101 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa vypočul aj kolízneho opatrovníka, ako aj svedkov, učiteľov zo Základnej školy Gorkého. Súd zistil postoj matky k problému dlhodobého záškoláctva maloletých detí a hodnotí ho ako nezodpovedný, nakoľko matka sa vyjadrila aj pred odvolacím súdom, že nevie, prečo deti do školy nechodia a nevie na deti vplývať takým spôsobom, aby zabezpečila ich dochádzku do školy. Tento stav trvá od novembra 2010 ako sa deti vrátili z pobytu v Detskom domove Piešťany, ktorý bol určený na dobu 6 mesiacov z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky, ktorý bol vyhodnotený ako pozitívny, avšak opätovne sa začalo u detí prejavovať záškoláctvo. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvého stupňa splnené podmienky k nariadeniu ústavnej starostlivosti nad deťmi, nakoľko ich výchova je vážne narušená, ide o dlhodobé záškoláctvo maloletých detí, pre ktoré nemohli byť ani v školskom roku 2011/2012 hodnotené, nakoľko mali vysoký počet neospravedlnených hodín. Výchovné opatrenia v minulosti a to nariadenie dočasného pobytu v detskom domove detí, neviedlo k náprave tohto stavu. Matka nedokáže u detí zabezpečiť dochádzku školy, otec sa nachádza vo výkone trestu, pričom s rodinou nežije, má inú partnerku, rodičia sú obžalovaní pre prečin ohrozovania mravnej výchove mládeže. Za tohto stavu možno konštatovať, že výchova maloletých detí je vážne narušená, iné výchovné opatrenia neviedli k náprave a preto sú splnené podmienky ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine, tak ako správne uzavrel súd prvého stupňa. V súlade s citovaným ustanovením správne súd prvého stupňa určil aj ústav, v ktorom sa bude ústavná starostlivosť vykonávať a to v Detskom domove Pečeňady, rozhodol o umiestnení detí do rovnakého ústavu z dôvodu zachovania citových väzieb medzi súrodencami. Zároveň súd prvého stupňa určil rodičom správne rozsah výživného na účet ústavu vo výške 30 % životného minima, nakoľko rodičia nepracujú (matka dlhodobo nepracuje a otec sa nachádza v ústave na výkone trestu odňatia slobody) a majú i ďalšie vyživovacie povinnosti, preto nebolo možné určiť iné výživné ako minimálne. K odvolacím argumentom matky odvolací súd uvádza, že od podania odvolania matky 17. apríla 2012 nedošlo k žiadnej zmene stavu, ktorý matka prisľúbila v odvolaní, že vyvinie maximálnu snahu, aby maloleté deti začali chodiť do školy. Sama na odvolacom pojednávaní sa k tejto otázke nevedela vyjadriť, zľahčovala problém, nevedela objasniť príčiny tohto nežiaduceho stavu. Zároveň nedošlo ani k zmene toho, že by si našla zamestnanie a zmenila svoj spôsob života. Sľuby uvedené v odvolaní zostali len v rovine tvrdení. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať konanie aj bez návrhu. Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.