Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/249/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111214285 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111214285.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 227 803, zastúpený advokátom JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XX, o zaplatenie 97,69 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 00 009 199, zast. advokátom Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Dubnica nad Váhom, Nám. Matice slovenskej 8, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 18C/137/2011-46 zo dňa 13. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil prípustnosť vedľajšieho účastníctva Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, Sladovnícka 13, Trnava, v konaní na strane žalovaného. V súvislosti s vyslovením prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 93 ods. 1, 3 a 4 OSP. Vedľajšiemu účastníkovi nebolo možno uprieť právny záujem na výsledku konania vo veci, ktorej predmetom sporu je zaplatenie nájomného. Na preukázaní nedostatku aktívnej vecnej legitimácie má vedľajší účastník ako faktický tak právny záujem, keďže súd prvého stupňa bude ako prejudiciálnu otázku riešiť, kto má oprávnenie požadovať nájomné za užívanie bytu. Prípadné vyhovenie žalobe by vedľajšieho účastníka mohlo zaťažiť povinnosťou vrátiť žalovanému ním poukázané finančné prostriedky. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom na nepripustenie vedľajšieho účastníctva. Vedľajší účastník nepreukázal podmienku prípustnosti vedľajšieho účastníctva spočívajúcu v právnom záujme na výsledku konania, pretože ten podľa odvolateľa nemôže vyplynúť už z možného následku v podobe dosiaľ neuplatnenej požiadavky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len z existujúcej požiadavky v tomto smere. Vedľajší účastník navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože sa stotožnil s jeho dôvodmi. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Senát rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84“ (na ktorú bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. decembra 1999 sp. zn. 3K 105/99) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty aj byt žalovaného (resp. presnejšie celý obytný dom, v ktorom sa taký byt nachádza). Neskôr Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 25K/2/2007 (teda v konkurznej veci úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi v prejednávanej veci nakladať aj s domom, v ktorom sa nachádza byt žalovaného. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací predmetné uznesenie na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojím uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení zmeňujúceho uznesenia sa nachádza ako záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tou má byť konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010 o vylúčenie veci (dom s bytom žalovaného) zo súpisu podstaty vykonaného žalobcom. Predmetné konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci bolo známe, že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol a takýto jeho rozsudok na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil. Ak žalobca neuspel s námietkou neoprávnenosti zaradenia domu s bytom žalovaného do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom, v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného žalobcom na strane vedľajšieho účastníka. Excindačná žaloba žalobcu nebola zamietnutá len z formálnych ale i z vecných dôvodov. I pri rešpektovaní úvahy Krajského súdu v Bratislave o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby až do rozhodnutia o excindačnej žalobe je významným, že k uplatneniu práva na zaplatenie nájomného práve za rozhodné obdobie došlo až po rozhodnutí o excindačnej žalobe žalobcu spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech (konanie v prejednávanej veci začalo až 12.10.2010) a to v situácii, keď platby vymáhané žalobcom už žalovaný (v pozícii nájomcu bytu) zaplatil vedľajšiemu účastníkovi. Je nevyhnutné zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie nájomného. Právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo, na výsledku konania v prejednávanej veci je daný. Je zjavné, že prípadný úspech žaloby v prejednávanej veci (spojený s konštatovaním práva na nájomné na strane žalobcu) by logicky viedol k následnej požiadavke žalovaného na vrátenie jeho plnenia poskytnutého predtým vedľajšiemu účastníkovi. V súvislosti s preukazovaním právneho záujmu teória občianskeho procesného práva a závery doterajšej rozhodovacej praxe súdov potvrdzujú, že tento postačuje aj len v súvislosti s ohrozením práva a nie až v prípade jeho porušenia. Nemožno prijať argumentáciu žalobcu snažiacu sa podsunúť názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi žalovaným a takouto osobou a nie už aj hrozba, že sa tak stane. Prijatie opačného výkladu by pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten, kto plnil, buď sám nemá celkom jasno, na strane ktorého z možných veriteľov je právo, alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto postavenie prislúcha práve osobe usilujúcej sa o post vedľajšieho účastníka. V prípade hlavného účastníka súd pripúšťa vstup a takáto osoba sa účastníkom so všetkými právami a povinnosťami účastníka stáva až pozitívnym rozhodnutím súdu. Vedľajší účastník do konania vstupuje sám, už od momentu oznámenia jeho vstupu disponuje aj právami a povinnosťami účastníka, a k zmene v tomto smere môže dôjsť len negatívnym rozhodnutím o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Práve pre takúto rozdielnosť úpravy rozhodnutie súdu o návrhu týkajúcom sa prípustnosti vedľajšieho účastníctva má mať len podobu konštatovania, či vedľajšie účastníctvo je alebo naopak nie je prípustné. Prvé z takýchto rozhodnutí legitimizuje všetky skoršie úkony vedľajšieho účastníka a legitimizuje aj jeho konanie v budúcnosti, druhé naopak skoršie pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní končí. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové rozhodnutie v prebiehajúcom konaní. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.