Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111215576 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111215576.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci navrhovateľky: Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X/B, P., proti odporcovi: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, J., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 16. januára 2012 č. k. 12P/58/2011-122, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné odporcu voči navrhovateľke zo sumy 2.500,- Sk mesačne na 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 6.7.2011, splatných k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 35P/261/2006-64 zo dňa 28.8.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/55/2007-105 zo dňa 30.1.2008 v časti vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Zročné výživné za čas od 6.7.2011 do 31.1.2012 v sume 253,17 Eur povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne potom zistením, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného podľa rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 35P/261/2006-64 zo dňa 28.8.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/55/2007-105 žila maloletá s matkou, ktorá mala priemerný mesačný zárobok v sume 388,37 Eur. Navrhovateľka v tom čase navštevovala strednú školu a matka mala zvýšené výdavky s ňou v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom, pričom matka iné vyživovacie povinnosti nemala. Odporca žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou sám, mal mesačný zárobok 436,37 Eur, jeho manželka 325,27 Eur a obaja mali vyživovaciu povinnosť k synovi Z.. Celá rodina bývala v dome rodičov manželky otca, kde obývali jednu izbu s príslušenstvom. V súčasnosti navrhovateľka študuje v 1. ročníku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave formou denného štúdia, učiteľstvo akademických predmetov, pričom nie je zárobkovo činná. Naďalej žije v spoločnej domácnosti s matkou. Matka navrhovateľky pracuje s priemerným čistým mesačným zárobkom v sume 518,01 Eur, spláca hypotekárny úver na zakúpenie bytu po 176,13 Eur mesačne. Navrhovateľka má zvýšené náklady v spojení s cestovným, nakoľko do školy dochádza z P. do Trnavy. Matka navrhovateľky poberá na ňu prídavok 22,01 Eur mesačne. Navrhovateľka je liečená v imunologickej a alergologickej ambulancii, pravidelne užíva lieky a podľa potvrdenia Univerzity v Trnave, na ktorej študuje, nebolo jej priznané sociálne štipendium. Odporca v súčasnosti pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako pri predchádzajúcej úprave výživného. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie január 2011 až november 2011 bol 545,64 Eur mesačne. Jeho manželka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti poberá dávku v nezamestnanosti 245,28 Eur mesačne. Odporca má naďalej vyživovaciu povinnosť k synovi Z., nar. XX.X.XXXX. Aj odporca je zaťažený splácaním pôžičky, spotrebiteľského úveru, nakoľko pôžičku a úver si zobral na prístavbu dvoch izieb, pričom úver spláca po 170,- Eur mesačne a ďalší úver v J. L. po 134,- Eur mesačne a spotrebiteľský úver od spoločnosti J. v týždenných splátkach po 4,09 Eur. Podľa zistenia manželka odporcu poberá dávky v nezamestnanosti a podľa čestného prehlásenia jej rodičov odporca s manželkou im platia náklady spojené s odberom elektriny 43,- Eur, vodné a stočné v sume 27,50 Eur a domovú daň 16,- Eur ročne. Z uvedených podkladov potom súd dospel k záveru, že v danej veci došlo k zmene okolností majúcich vplyv na výšku výživného. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšil príjem oboch rodičov navrhovateľky, pričom na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov spočívajúcej v jej veku, nástupu na vysokú školu s čím súvisia aj zvýšené náklady. S prihliadnutím na to, že otec má naďalej vyživovaciu povinnosť voči synovi z druhého manželstva, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a bývajú u jej rodičov, pričom s navrhovateľkou sa vôbec nestretáva, súd prvého stupňa zvýšil výživné zo sumy 82,98 Eur odporcovi na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 6.7.2011 s poukazom na ust. § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, keďže k podaniu návrhu došlo až 6.7.2011. Keďže k zvýšeniu výživného došlo s účinnosťou od 6.7.2011 vznikol odporcovi za obdobie do 31.1.2012 dlh na zročnom výživnom vo výške 253,17 Eur, ktorú sumu povolil súd odporcovi zaplatiť v splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá mala v konaní čiastočný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že táto si ich neuplatnila. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľka aj odporca. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že trvá na svojom pôvodnom návrhu a žiada, aby súd tomuto v plnom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že odporca žije so svojou ženou B. a synom Z. v spoločnej domácnosti spolu s manželkinými rodičmi, ktorých príjem z okruhu spoločne posudzovaných osôb súd vôbec nevzal do úvahy a v konaní nebol ani preukázaný. Navrhovateľka pochybuje o tom, že čiastky, ktoré preukazoval odporca ako náklady na domácnosť sú uvedené tak, že sa na nich podieľajú všetci jej členovia. Uvedené sumy sa jej zdajú byť nadhodnotené a pochybuje o tom, že v spoločnej domácnosti má každý zvlášť elektromer, vodomer a rozdelené náklady na kúrenie. Poukázala na to, že odporca si vyživovaciu povinnosť voči nej neplní v súdom stanovenom termíne. Od poslednej úpravy výživného sa zmenilo veľa vecí, neustále sa zvyšujú náklady na jej každodenný život, dospela, ukončila štúdium na Strednej škole v Hlohovci a od septembra 2011 je študentkou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, na katedre Filozofickej fakulty, dennou formou štúdia. Pripravuje sa teda na budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy, ani iný majetok. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a odporcovi uložil povinnosť prispievať jej výživné v sume 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 6.7.2011 splatné k jej rukám, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Odvolanie proti rozsudku podal aj odporca. Poukázal na to, že súd prvého stupňa konal v jeho neprítomnosti, rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom on svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Tým, že súd rozhodol bez jeho prítomnosti, bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k návrhom a všetkým dôkazom, ktoré boli v konaní vykonané. Vytýka súdu prvého stupňa, že sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky o zvýšení jej životných nákladov, vzhľadom na nástup štúdia na vysokej škole a podmieneným tiež všeobecným rastom cien. Nezohľadnil pritom, že rast životných nákladov sa dotkol aj jeho a jeho rodiny. Súd argumentoval len zvýšenými nákladmi navrhovateľky na štúdium, dopravu, stravu, oblečenie a nevzal do úvahy ako sa zvyšujú náklady na jeho strane. Pričom na jeho strane je veľmi zásadnou skutočnosťou aj to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svojmu druhému dieťaťu Z.. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá podľa konštatovania súdu sa rovnako podieľa na nákladoch ich domácnosti. Vo svojom vyjadrení uviedol, za akých podmienok žijú celá jeho rodina u rodičov jeho manželky. Majetková situácia jej rodičov je veľmi zlá a trvale sa zhoršuje. Pre udržanie si základných podmienok pre dôstojný život boli rodičia jeho manželky nútení požiadať jeho manželku a ich rodinu o pravidelný finančný príspevok vo forme nájomného. Náklady spojené s prevádzkou ich domácnosti a s udržiavaním bytu prevyšujú jeho čistý príjem. Vo vyčíslených nákladoch pritom neuviedol základné nevyhnutné životné potreby na stravu, ošatenie rodiny a to z dôvodu, že tieto náklady sú všeobecné a nespochybniteľné. Má za to, že v dôkaznom konaní vedenom na prvostupňovom súde nebola venovaná patričná pozornosť reálnym nákladom, ktoré má so svojou rodinou. Pre zabezpečenie nevyhnutného fungovania rodiny a najmä potrieb maloletého Z. už dlhodobo uplatňuje všetky možné redukcie výdavkov. Zvýšenie výživného v zmysle rozsudku predstavuje pre neho a celú jeho rodinu iba ťažko riešiteľnú situáciu. Svoje existenčné problémy vie preukázať. Má za to, že názor prvostupňového súdu o primeranosti výživného v sume 120,- Eur mesačne, ktoré súd stanovil v napadnutom rozsudku nie je správny a nezodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, prípadne aby vec vrátil prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania a na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu navrhovateľky podal odporca písomné vyjadrenie, v ktorom vlastne zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vlastnom odvolaní s poukazom na to, že maloletý Z. za niekoľko týždňov končí povinnú školskú dochádzku na základnej škole a nastupuje na strednú školu, čím mu narastú životné náklady. Argumentáciu navrhovateľky v jej odvolaní nemôže akceptovať. Predovšetkým nie je skutočnosťou, že by so svojou manželkou a synom žil v spoločnej domácnosti spolu s manželkinými rodičmi. Už v priebehu prvostupňového konania poukázal na to, že v roku 2007 sa presťahovali do letnej kuchyne, ktorá bola prístavbou k rodičovskému domu a mala výmeru 20 m2. Pretože syn Z. potreboval aspoň svoj kútik na učenie a potreby, vzali si s manželkou úver na prístavbu dvoch malých izieb. Žijú teda úplne samostatne a preto nie je žiaden dôvod na posudzovanie príjmu z okruhu spoločne posudzovaných osôb, tzn. príjmu jej svokrovcov ako na to úplne bezdôvodne, nezmyslene poukazuje navrhovateľka. Ich príjmy sa v žiadnom prípade nemôžu započítavať do príjmov jeho rodiny. Pochybnosti navrhovateľky o mesačných nákladoch jeho rodiny nemajú žiadne opodstatnenie a sú úplne irelevantné. Bytová jednotka, v ktorej so svojou rodinou žije, má samostatné podružné meranie spotreby elektrickej energie a vody, takže náklady sa aj v tomto smere dajú jednoducho a exaktne spočítať. Náklady za spotrebu energie a vody platí v plnom rozsahu za seba. Aj navrhovateľka sa vyjadrila k odporcovmu odvolaniu, v ktorom opätovne žiadala preskúmať kompletný príjem všetkých členov domácnosti odporcu, tzn. štyroch dospelých osôb, tzn. rodičov manželky odporcu. Zdôraznila, že odporca v minulosti opakovane si neplnil vyživovaciu povinnosť, nikdy sa o ňu nijako nezaujímal a okrem výživného jej nikdy ničím neprispel. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozsudok v celom jeho rozsahu, keďže odvolaním oboch účastníkov bol rozsudok napadnutý vo vyhovujúcej i v zamietajúcej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky a ani odporcu a nie je dôvodné , v dôsledku čoho je potrebné napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdiť. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia činí od 1.7.2011 26,- Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňový súd správne uzavrel, že boli splnené podmienky § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine ako i § 163 ods. 1 O.s.p. pre zmenu predchádzajúceho rozsudku o výživnom od odporcu pre navrhovateľa, keďže za čas od predchádzajúcej úpravy došlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zvýšenie výživného. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom nesporne vyplýva, že navrhovateľka nastúpila na štúdium na vysokej škole v Trnave, s čím je nesporne spojené podstatné zvýšenie jeho životných nákladov. Za čas od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám pomerov i na strane oboch rodičov, keď priemerný čistý mesačný zárobok matky vzrástol o približne 129,64 Eur a na strane odporcu približne o 109,27 Eur mesačne. Počet vyživovacích povinností sa u nich nezmenil, ale obaja rodičia navrhovateľky sú zaťažení splácaním úveru čerpaného na riešenie bytovej otázky (u matky kúpa bytu, u odporcu prístavbu k domu rodičov jeho manželky). Syn odporcu pochádzajúci z jeho terajšieho manželstva je starší, končí povinnú školskú dochádzku a jeho potreby sú tiež vyššie. V čase predchádzajúceho rozhodnutia manželka odporcu bola zamestnaná, t.č. je nezamestnaná a jej dávky v nezamestnanosti sú oproti jej príjmu nižšie o 79,99 Eur. Na základe týchto podstatných skutočností odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného odporcu voči navrhovateľovi, pričom rovnako ako prvostupňový súd považoval za primerané zvýšenie z pôvodnej sumy 2.500,- Sk na 120,- Eur mesačne. Ide o zvýšenie v možnej hornej hranici, keď výživné má predstavovať podľa zaužívanej súdnej praxe cca 30% príjmu výživou povinnej osoby. Súd zohľadnil, že odporca má vyživovaciu povinnosť i k synovi Z., ktorého potreby sú zatiaľ podstatne nižšie ako potreby navrhovateľky. Okrem toho odporca nepopiera, že navrhovateľka okrem výživného žiadnym iným spôsobom okrem výživného roky neprispieva. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že otcovi oproti času predchádzajúcej úpravy vzrástol priemerný čistý mesačný príjem o už vyčíslenú sumu 109,27 Eur, pričom zvýšenie výživného predstavuje sumu 37,02 Eur. Neobstoja argumenty navrhovateľky, že súd mal vychádzať komplexne z príjmov na strane odporcu, medzi ktoré mal zahrnúť i príjmy rodičov manželky odporcu. Nie je dôvod pochybovať o tom, že odporca so svojou manželkou a synom tvoria samostatnú rodinu, vedú samostatnú domácnosť a náklady spojené s bývaním a vedením domácnosti tiež znášajú samostatne. Nie je dôvodné predpokladať, že rodičia navrhovateľky zrejme už v pokročilom veku hradili všetky výdavky spojené s platením nákladov na bývanie a energie i za rodinu odporcu. Okrem toho ide o sporové konanie, v ktorom účastníci majú dôkaznú povinnosť (§ 120 O.s.p.) a výsledky vykonaného dokazovania takému záveru nenasvedčujú, ide len o navrhovateľkou vyslovený predpoklad. Obdobne nebol dôvod na zvýšenie výživného od 1.1.2011 a to s poukazom na cit. ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože navrhovateľka návrh podala 6.7.2011. Čo sa týka argumentov odporcu o nesprávnom postupe súdu, ani tento nie je dôvodný. Postupom súdu nedošlo u neho k odňatiu možnosti konať pred súdom. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd prvého stupňa opakovane odročoval pojednávania, keď odporca ospravedlnil svoju neúčasť a doložil doklad o práceneschopnosti. Súd prvého stupňa dotazom na Nemocnicu Piešťany zistil, že odporca sa dňa 3.9.2011 podrobil operácii roztrhnutej achilovej šľachy a jeho účasť na pojednávaní 16.1.2012 z ortopedického hľadiska je možná. Odporca neúčasť na pojednávaní dňa 16.1.2012 však ospravedlnil s poukazom na jeho trvajúcu pracovnú neschopnosť, ale o odročenie pojednávania nežiadal, čím boli splnené podmienky pre to, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vo veci i rozhodol. Spätným zvýšením výživného vznikol odporcovi nedoplatok, ktorý prvostupňový súd vyčíslil sumou 253,17 Eur a povolil zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne, ktorý ale osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol, preto sa nestal predmetom prieskumu odvolacieho súdu, obdobne ako i rozhodnutie o náhrade trov konania. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými došlo k zmene predchádzajúceho rozsudku o výživnom na navrhovateľa a k zvýšeniu výživného, včítane určenia nedoplatku na výživnom a jeho splatnosti, ako vecne správny s použitím ust. § 219 O.s.p., potvrdil. V odvolacom konaní nebola úspešná ani navrhovateľka, ani odporca, preto s použitím § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.