Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111215966 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111215966.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a Mgr. Dušana Čima v právnej veci navrhovateľa: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Trnava, Hlavná 23 proti odporkyni: Y. Q., rod. P., nar. X.X.XXXX, bytom M. N. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: T. Q., nar. X.X.XXXX a Q. Q., nar. X.X.XXXX, obe bytom u odporkyni a zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 3. apríla 2012 č. k. 7C/113/2011-65, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že navrhovateľ je povinný platiť výživné maloletej T. v sume 130 eur mesačne a maloletej Q. v sume 80 eur mesačne, obom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, počnúc právoplatnosťou rozsudku súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva. Zročné výživné na maloletú Q. za obdobie od 15. mája 2012 do 30. septembra 2012 v sume 45,16 eur je navrhovateľ povinný tejto zaplatiť k rukám odporkyne do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa : I. 1. rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa XX.X.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 14, ročník 1997, na strane 188, pod poradovým číslom 67; II. mal. Q. a mal. T. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že deti budú zastupovať a spravovať ich majetok navrhovateľ aj odporkyňa; III. navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. T. sumou 150 eur mesačne a na výživu mal. Q. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva; IV. navrhovateľovi umožnil stýkať sa s mal. Q. a mal. T. každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok od 9.00 hod. prvého dňa jesenných prázdnin do 17.00 hod. posledného dňa jesenných prázdnin, počas Vianoc každý párny kalendárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., každý nepárny rok dňa 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roku do 17.00 hod., počas jarných prázdnin v každý nepárny kalendárny rok od 9.00 hod. prvého dňa jarných prázdnin do 17.00 hod. posledného dňa jarných prázdnin, počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 9.00 hod. prvého dňa veľkonočných prázdnin do 17.00 hod. posledného dňa veľkonočných prázdnin a počas letných prázdnin v každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod; V. odporkyni uložil povinnosť maloleté deti na styk s navrhovateľom riadne pripraviť; VI. navrhovateľovi uložil povinnosť na začiatku styku maloleté deti vyzdvihnúť v mieste bydliska odporkyne a na konci styku deti vrátiť do miesta bydliska odporkyne; VII. účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania; VIII. odporkyni uložil povinnosť informovať navrhovateľa vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletej T. a maloletej Q., o školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a okamžite podať správu navrhovateľovi v prípade závažných mimoriadnych udalostí. Rozhodnutie v časti výživného tjs. v časti napadnutej odvolaním odôvodnil právne ustanovením § 24 ods. 1 až 5, § 62 ods. 1 až 6 a § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len ZR), vecne potom záverom o potrebe uloženia povinnosti platiť výživné tomu rodičovi, ktorému neboli maloleté zverené do osobnej starostlivosti, pričom podľa predložených dokladov a z nich vyvodených príjmov dospel k záveru, že nedošlo k zmene oproti rozhodnutiu o výživnom určenom do rozvodu manželstva, keďže sa nezmenili výrazne ani príjmy a ani potreby, keď návšteva materskej škôlky maloletou Q. a s tým spojené výdavky nie sú tak dôležitou zmenou, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Ďalej dôvodil, že nebolo dôvodné ani zníženie výživného vzhľadom na zníženie príjmu navrhovateľa, keďže k tomuto ešte v čase rozhodovania nedošlo a súd musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania a nie z predpokladaného alebo očakávaného stavu. Vzhľadom k tomu, že súd nezhliadol žiadne podstatné zmeny, ktoré by nastali v mesiaci február a marec 2012 v príjmoch navrhovateľa a odporkyne alebo vo výdavkoch na strane navrhovateľa, odporkyne, či maloletých detí určil výživné v rovnakej výške ako v konaní do rozvodu manželstva a to 150 eur na maloletú T. a 100 eur na maloletú Q.. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa len v časti výživného podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť uložením mu povinnosti na výživné na maloletú T. 100 eur mesačne a na maloletú Q. 80 eur mesačne a to predovšetkým s námietkou pochybení súdu prvého stupňa, ktorý dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami potrebnými pre náležité rozhodnutie a svoj rozsudok nedostatočne zdôvodnil čo spôsobuje i jeho nepreskúmateľnosť. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri stanovení výšky výživného pre maloleté deti, pričom neskúmal a ani v rozhodnutí nevyjadril aké sú odôvodnené potreby maloletých detí, keď dôvodom pre takúto absenciu je pravdepodobne skutočnosť, že súd prvého stupňa vychádzal z rozsudku úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu zo dňa 30.1.2012, keďže dôvodil, že nakoľko nedošlo k podstatnej zmene skutkovej situácie zistenej v konaní sp. zn. 13P/6/2011 nevidel dôvod na iné rozhodnutie a rozhodol v súlade s týmto rozsudkom. Mal za to, že súd nemôže prebrať závery iného súdu v inom konaní bez vyporiadania sa aspoň so základnými skutkovými okolnosťami, pričom nie je správny ani záver, že nedošlo k zmene pomerov, keďže jeho príjmy sa podstatne znížili a medziročne ide o pokles 169,58 eur. Poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej za štandardných podmienok výška výživného by mala predstavovať sumu 20 až 25 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča, pričom súdom prvého stupňa stanovené výživné predstavuje až 32 % príjmu navrhovateľa. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila i odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Dôvodila, že predložila súdu dostatočné informácie o tom akú základnú školu navštevuje dcéra T. a akú materskú škôlku dcéra Q., aké sú ich výdavky. Dodala, že maloletá T. navštevuje krúžok mažoretiek, čo je finančne náročný krúžok, každý mesiac sa platí 13 eur a k tomu cestovné trikrát do týždňa, kupuje sa kostým a maloletá sa zúčastňuje i majstrovstiev mažoretiek. Uviedla, že navrhovateľ platí výživné 200 eur na obe maloleté dcéry. Ku svojmu odvolaniu pripojila i listinné dôkazy a to potvrdenie o členstve maloletej T. v akadémii mažoretiek, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o návšteve škôlky i výpisy z účtu. Kolízny opatrovník písomný odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 212 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov (§ 213 ods. 5 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.). Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7C/113/2011 bol rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Predmetom tohto odvolacieho konania je len preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne právne posúdil. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, pričom z výsluchu navrhovateľa (i jeho právneho zástupcu) mal za preukázané, že jeho príjem sa znížil na sumu 846,74 eur mesačne a výživné platí v sume 130 eur na T. a 70 eur na Q.. Z výsluchu odporkyne zistil, že výdavky maloletých sú vysoké, pričom len výdavky na domácnosť má 200 eur, na oblečenie, hygienické potreby na mal. T. 30 eur, členské v klube mažoretiek 13 eur a výdavky na mal. Q. len v škôlke sú školné 10 eur a stravné 22 eur mesačne. Z listinných dôkazov oboznámených na odvolacom pojednávaní vyplynulo: 1. z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa SPP - distribúcia a.s. Bratislava, že jeho príjem činí 846,74 eur mesačne, 2. z potvrdenia zamestnávateľa odporkyne Faurecia Slovakia s.r.o., že jej príjem činí 685,66 eur mesačne, 3. z potvrdenia Obce M. N., materská škola, že výdavky za pobyt mal. Q. v škôlke v mesiacoch september, október 2012 sú za školné 20 eur a za stravu 44,03 eura, 4. z výpisov z účtu odporkyne, z S., že navrhovateľ platí pravidelne mesačne 200 eur na výživné pre obe maloleté deti, 5. z potvrdenia Akadémie Mažoretiek, že mal. T. je registrovanou členkou a platí mesačný poplatok 13 eur a zároveň si 4krát v týždni uhrádza dopravu na tréningy. Odvolací súd po vyššie popísanom doplnení dokazovania nestotožňujúc sa s postupom súdu prvého stupňa, ktorý pri určení rozsahu výživného zisťoval len zmenu pomerov v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch navrhovateľa, keď samozrejme je tu i nutnosť vyporiadania sa s výsledkom iného konania o otázke, ktorú bolo treba vyriešiť aj v tejto veci, čiže o výživnom patriacom maloletým deťom (kde inak rozdielom rozhodovania v prejednávanej veci oproti rozhodnutiu v inom konaní bolo časové hľadisko - v jednom prípade rozhodovanie o úprave pomerov len do rozhodnutia o rozvode rodičov maloletého dieťaťa a v prípade druhom naopak úprava pomerov pre čas po rozvode) ale je nutné mať na zreteli, že sa určuje výživné podľa § 24 ods. 1 ZR a nie podľa § 78 ods. 1 ZR. Pri určení rozsahu výživného je ustálenou rozhodovacou praxou tunajšieho odvolacieho súdu, že pokiaľ tu nie sú žiadne mimoriadne okolnosti, na ktoré by bolo treba osobitne prihliadať, výška výživného majúceho sa platiť rodičom nemajúcim maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti by sa mala pohybovať v rozsahu 20 až 25 % dosahovaného čistého mesačného príjmu takéhoto rodiča (ktoré pravidlo možno uplatniť takmer bezvýnimočne vtedy, ak je príslušný rodič povolaný na platenie výživného na základe súdneho rozhodnutia zamestnaný a ak ide zároveň o stav zaťaženia takejto výživou povinnej osoby len jednou vyživovacou povinnosťou). V prejednávanej veci má navrhovateľ 2 vyživovacie povinnosti a to práve k maloletej Dominike a Q., ide o otca zamestnaného, ktorého priemerný mesačný príjem je vo výške 846,74 eur, (keď nie je možné, tak ako namietal právny zástupca navrhovateľa vziať do úvahy len sumu, ktorá ide na účet po vykonaní zrážok na členské odbory 67,76 eur, na dopravu do zamestnania 79,68 eur a na stravu 24,42 eura, keď prvú z nich nie je nutné vynaložiť a druhá a tretia je príjmom navrhovateľa a slúži na uspokojenie jeho potrieb). Pri vychádzaní zo zhora podaných úvah rozpätie primeraného výživného predstavuje sumu 169,34 eur (tjs. 20 %) až 211,68 eur (tjs. 25 %). Odvolací súd určil výživné v rozsahu 25 % z príjmu, teda v tzv. hornej hranici, keď výživné má vykrývať najmä navrhovateľ ako rodič nemajúci maloleté deti v osobnej starostlivosti, keď vzhľadom na vek najmä mal. Q. odporkyňa vykrýva svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Odvolací súd považoval vzhľadom na vekový rozdiel 10 rokov a od neho sa odvíjajúch potreby maloletých detí za primerané výživné s rozdielom 50 eur, tjs. na maloletú T. 130 eur mesačne a mal. Q. 80 eur mesačne, spolu 210 eur, tjs. 24,99 % z príjmu navrhovateľa. Výživné v takto stanovenej výške i prevažne pokrýva základné potreby maloletých detí, ktoré vyčíslila matka. Základné výdavky u mal. T. predstavujú 66,66 eur na domácnosť (1/3 z matkou uvedených 200 eur na domácnosť), 20 eur na hygienické potreby a ošatenie, 13 eur členské v klube mažoretiek, 7 eur cestovné na tréningy, 10 eur nabitie karty, 25 eur stravné v škole, tjs. spolu 141,66 eur mesačne a okrem toho samozrejme výdavky na učebnice, školské pomôcky, zdravotné potreby, kultúrne a spoločenské vyžitie, účasť na festivaloch mažoretiek atď. Základné mesačné výdavky na mal. Q. činia 66,66 eur na domácnosť, školné 10 eur, stravné 22 eur, oblečenie 20 eur, tjs. 118,66 eur. Výdavky na obe maloleté deti sú hradené z výživného plateného otcom, z rodinných prídavkov a príspevku od matky. V súvislosti s rozhodovaním odvolacieho súdu o výživnom v tzv. rozvodovom konaní až s určitým časovým odstupom potom, čo tzv. rozvodový rozsudok už samostatne nadobudol právoplatnosť (v časti rozvodu, úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti a tiež niektorých ďalších s tým súvisiacich otázok - samozrejme vynímajúc z toho výživné) sa potom prejavilo špecifikum takéhoto rozhodovania spočívajúce v potrebe doplnenia rozhodnutia o tzv. bežnom výživnom aj rozhodnutím o výživnom už zročnom (ktoré tu pre upravovanie výživného prvostupňovým rozsudkom v tzv. rozvodovom konaní až pre čas po rozvode z podstaty veci chýba a naopak u rozhodovania odvolacieho súdu jeho existencia závisí ako od okolností rozsahu napadnutia prvostupňového rozsudku odvolaním, tak potom o ďalšej okolnosti vzniku dlhu na výživnom - v čase medzi právoplatnosťou rozsudku v časti rozvodu manželstva o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a rozhodovaním odvolacieho súdu o otázke výživného). V prejednávanej veci tak rozhodnutie o zročnom výživnom (vo vzťahu k mal. Q.) bolo potrebné, pretože v dôsledku odvolania len čo do výživného, tzv. rozvodový rozsudok v nenapadnutom zvyšku nadobudol právoplatnosť dňom 15. mája 2012 a navrhovateľovi pri určení výživného pre čas po rozvode sumou 130 eur na maloletú T. a 80 eur na maloletú Q. a platením ním sumy 200 eur na obe deti a to 130 eur na maloletú T. a 70 eur na maloletú Q., za každý z ucelených mesiacov vznikol dlh na maloletú Q. 10 eur. Navrhovateľovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom teda len voči maloletej Q. a to za obdobie od 15. mája 2012 do 30. septembra 2012 (tjs. za 16 dní mája 2012 v sume 5,16 eur a za mesiace jún, júl, august, september 2012 po 10 eur, t.j. spolu 45,16 eura). Vzhľadom k zistenému príjmu navrhovateľa a vzhľadom k výške nedoplatku, nebolo na mieste povolenie splátok, ale povinnosť na doplatenie výživného bola uložená navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodovanie v časti tvoriacej predmet odvolacieho konania v prejednávanej veci malo už len povahu konania zahájiteľnú aj bez návrhu (šlo len o výživné pre maloleté deti, teda vec starostlivosti súdu o maloleté deti, kde konanie bolo síce pôvodne zo zákona spojené s tzv. rozvodovým konaním, toto spojenie však zaniklo v dôsledku samostatného nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti rozvodu), a preto sa bolo treba pri úvahách o potrebe rozhodovania o náhrade trov konania účastníkov vo vzťahu k odvolaciemu konaniu spravovať ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Pretože práve v druhom z týchto ustanovení je zakotvené bezvýnimočné pravidlo nedostatku práva žiadneho z účastníkov konania zahájiteľného i bez návrhu na náhradu trov konania, nebolo potrebné rozhodovať o náhrade trov konania účastníkov, pokiaľ šlo o odvolacie konanie, a to na rozdiel od rozhodovania o trovách konania prvostupňového (kde výrok použitý súdom prvého stupňa mal v závislej správe len od rozhodnutia o rozvode manželstva a preto bol aj formulovaný spôsobom predpokladaným v ustanovení § 144 O.s.p.). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne za určených podmienok, možno sa ich plnenia domáhať exekučne.