Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111218289 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111218289.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci starostlivosti na plnoleté dieťa: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, G. J. Y. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Marián Ševčík, CSc., Nezábudková 22, Bratislava a maloleté dieťa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Mgr. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, G. J. Y. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Marián Ševčík, CSc., Nezábudková 22, Bratislava, a Ing. S. H., nar. XX.XX.XXXX, J. E. XX, Y., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10P/19/2011-151 zo dňa 29. novembra 2011, v časti určenia výživného, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti určenia výšky výživného p o t v r d z u j e s tým, že miesto plnenia výživného Y. je k rukám plnoletej Y. a v dlhu na zročnom výživnom m e n í tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 08.08.2011 do 23.04.2012 na Y. vo výške 3.059,- eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 85,- mesačne a na H. vo výške 2.884,- eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 82,- eur mesačne, všetko spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa maloletú Y. a maloletú H. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 08.08.2011 platiť na výživu maloletej Y. sumu 430,- eur a na výživu maloletej H. sumu 410,- eur. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 08.08.2011 do 30.11.2011 pre maloletú Y. vo výške 993,53 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur a pre maloletú H. vo výške 947,42 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 29.06.2001, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti a od jeho odchodu žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, hospodária každý samostatne. Týmto sú splnené podmienky pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd určil, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, pričom so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil otec i kolízny opatrovník. Súd určil výživné otcovi na Y. sumou 430,- eur a na H. sumou 410,- eur od 08.08.2011 podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce rozhodnúť o priznaní výživného spätne pred podaním návrhu. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu matky 620,06 eur a u otca vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Orange Slovensko, a.s., keďže pracovný pomer bol skončený dohodou na žiadosť otca a príjem otca z podnikania, ktorému sa venuje po skončení tohto pracovného pomeru je niekoľkonásobne nižší ako v zamestnaní. Za rozhodujúci príjem pre určenie výživného súd považoval príjem vo výške 2.449,03 eur. Súd dospel k záveru, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, bez toho, že by mal zabezpečenú možnosť budúceho príjmu z podnikania minimálne v rovnakej alebo vo väčšej výške ako v zamestnaní. Zároveň súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že od 28.10.2008 je otec konateľom a od 13.01.2010 spoločníkom v obchodnej spoločnosti EXPENSIVE s.r.o., keď v roku 2010 predstavoval základ dane sumu 11.156,53 eur a z toho daň 2.119,74 eur, pričom príjem z obchodnej spoločnosti otec nemal žiaden. Súd vychádzal z toho, že rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti. Súd prvého stupňa ďalej odôvodnil, že zamietol návrh právneho zástupcu matky na doplnenie dokazovania zistením aké benefity poskytla otcovi spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, a.s., nakoľko poskytnutie benefitov vo forme zaplatenia dovoleniek je viazané výlučne na osobu otca bez možnosti zmeny ich poskytovania priamo maloletým deťom. Súd prvého stupňa odôvodnil aj výpočet nedoplatku na zročnom výživnom na maloleté deti, keď vychádzal z toho, že otec mal za obdobie od 08.08.2011 do 30.11.2011 zaplatiť výživné na maloletú Y. vo výške 1.593,53 eur, od ktorej sumy odpočítal zaplatené výživné vo výške 600,-eur a na maloletú H. mal zaplatiť 1.547,42 eur a zaplatil výživné vo výške 600,- eur. Súd povolil zaplatiť nedoplatok v splátkach po 30,- eur mesačne na každé dieťa. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí a domáhal sa, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného tak, že bude určená vyživovacia povinnosť 150,- eur mesačne a zároveň sa zruší povinnosť spätne doplatiť výživné, pričom vzhľadom na skutočnosť, že Y. dosiahla plnoletosť otec bude riešiť výživné na základe dohody s plnoletou dcérou. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je postavené na nepresných a predpokladaných skutočnostiach. V časti, v ktorej súd uvádzal o tom, že otec platí zo svojho príjmu, treba uviesť, že otec platí čiastočne zo svojho príjmu a najmä z požičaných peňazí. Taktiež v rozhodnutí absentuje, že otec platí ešte 16,66 eur mesačne za spotrebu vody v rodinnom dome a mobilný telefón matke vo výške 40,- eur mesačne. Pokiaľ súd konštatuje, že ide o oznámenie zamestnávateľa otca Orange Slovensko, tak správne malo byť uvedené oznámenie bývalého zamestnávateľa. Ak súd uvádza údaje týkajúce sa daňového priznania, základ dane za rok 2009 je nutné rozdeliť na dve zložky, a to príjem zo závislej činnosti a príjem z podnikania. Zároveň je uvedená aj nesprávna skutočnosť, že účastníci hospodária samostatne, pretože ak platí všetky náklady spojené s bývaním matky a detí vo výške 1.700,- eur mesačne, tak nemôžu hospodáriť samostatne. Súd môže vychádzať z predchádzajúceho príjmu otca, ale zároveň musí prihliadnuť aj na všetky ostatné okolnosti a nielen jednostranne vyvodzovať ničím nepodložené podklady. Rozsudok považuje za poškodzujúci jeho osobné práva, keď súd vychádzal z príjmu spred troch rokov a to ešte nesprávne vypočítaného. Otec totiž uviedol, že jeho príjem spoločnosti Orange bol 1.740,- eur a všetky ostatné peniaze vo forme bonusov boli ako zmluvne nenárokovateľná položka. Podľa otca neexistuje zákon, ktorý by mu nedovolil podať výpoveď, ak má na to osobné dôvody, pričom súd k týmto osobným dôvodom vôbec neprihliadol a týmito osobnými dôvodmi bola nespokojnosť s vykonávanou prácou a s príjmom za takúto prácu, nezhody s nadriadenými, vysoké náklady na dosiahnutie príjmu, psychické problémy s dennodenným dochádzaním do práce, ktoré vyústili do havárie v roku 2009 a najmä smrť otca v roku 2008, pri ktorom nemohol byť z dôvodu vzdialenosti v posledných chvíľach života. Pokiaľ je pre súd príspevok na chod domácnosti a deti vo výške 1.700,- eur plus ďalších 300,- ako výživné a ďalšie stovky eur ako vreckové nepostačujúci, tak treba pozrieť základné ekonomické ukazovatele, pretože život detí je nadštandardný. Právny zástupca matky v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozhodnutie potvrdiť, nakoľko v odvolaní nie sú uvedené žiadne právne relevantné dôvody a súd dospel k správnemu právnemu názoru. Podotkol, že otec počas konania nepredložil žiaden návrh na doplnenie dokazovania, pričom sám v rámci ústneho prednesu i v rámci písomného stanoviska uvádzal rozporuplné vyjadrenia. Podľa jeho názoru súd správne zohľadnil vek detí, ich záujmy ako aj osobné potreby. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada rozhodnutie potvrdiť. Matka maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že nie je pravdou, že by otec prispieval na výživu detí a náklady spojené s domácnosťou celkovou sumou 2.000,- eur, nakoľko po odchode zo spoločnej domácnosti zaplatil k rukám matky v júli 300,- eur, v auguste 300,- eur, v septembri 0,- eur, v októbri 100,- eur, v novembri 500,- eur, v decembri 100,- eur a v januári žiadnu platbu nerealizoval. Hypotekárne úvery a osobné dlžoby otec nemôže kompenzovať výživným. Mobilný telefón už otec matke neplatí. Zdôraznila, že pred rozviazaním pracovného pomeru spoločnosti Orange, otec si bol vedomý finančnou viazanosťou platenia hypotekárnych úverov, nie je pravdou, že by psychické problémy vyústili do havárie, o tejto matka detí nemá žiadnu vedomosť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca detí. Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 10P/19/2011 bol návrh matky maloletých detí podaný dňa 08.08.2011, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej výchovy a uloženia otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. a maloletej H., každej po 500,- eur mesačne. Predmetom odvolacieho konania bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa v časti určenia výživného. Zo správy Základnej školy, ulica Kornela Mahra 11, Trnava vyplýva priemerný čistý mesačný príjem matky od novembra 2011 do februára 2012 vo výške 690,20 eur. Z oznámenia OVB Allfinanz Slovensko, a.s. Bratislava vyplýva, že otec nie je zamestnancom ich spoločnosti, spolupracuje na základe zmluvy o sprostredkovaní od 09.08.2007 a pôsobí ako spolupracovník - samostatne zárobkovo činná osoba a vykonáva finančné sprostredkovania v postavení podriadeného finančného agenta, podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, pričom príjmy finančného agenta sú príjmami z podnikania iné zárobkové činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Za obdobie od apríla 2011 do marca 2012 boli vyplatené otcovi detí provízie v celkovej výške 14.877,64 eur. Nakoľko v priebehu konania Y. nadobudla plnoletosť, 11.03.2012 stala sa účastníčkou tohto konania, a preto súd vychádzal z jej vyjadrenia, že sa pripája k návrhu matky na určenie výživného vo výške 430,- eur mesačne od 08.08.2011. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov a že žiadne skutočnosti, ktoré by boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v časti určenia výšky výživného stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho ukazuje. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie ako aj povolenie splátok patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zveruje zákon do jeho voľnej úvahy, pretože podľa ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružne flexibilným. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. Vzhľadom na plynutie času od rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd zistil aktuálnu výšku nedoplatku na zročnom výživnom a vychádzal z nasledovného. Zo zhodných tvrdení oboch rodičov vyplýva, že otec od rozhodnutia súdu prvého stupňa zaplatil výživné 100,- eur na každé dieťa. Za obdobie od 08.08.2011 do 23.04.2012 (do rozhodnutia odvolacieho súdu) mal zaplatiť Y. pomernú časť výživného v auguste 2011 v sume 319,- eur a 8-krát po 430,- eur, pričom zaplatil 700,- eur, teda rozdiel medzi predpísaným výživným a zaplateným je 3.059,- eur a na maloletú H. mal zaplatiť pomernú časť v auguste 304,- eur a 8-krát po 410,- eur spolu 3.584,- eur, zaplatil 700,- eur, teda rozdiel medzi tým čo mal zaplatiť a zaplatil je 2.884,- eur. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach súd povolil otcovi detí vzhľadom na výšku tohto dlhu a to už k rukám plnoletej Y. vo výške po 85,- eur mesačne a maloletej H. vo výšky po 82,- eur mesačne tak, aby dlžné výživné bolo zaplatené do troch rokov. K odvolacím argumentom otca o neprípustnosti vychádzať z príjmu otca od bývalého zamestnávateľa spoločnosti Orange Slovensko, a.s. odvolací súd udáva, že v tomto prípade bol postup súdu prvého stupňa správny, pretože aplikoval § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd len vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia treba vždy skúmať prečo došlo k skončeniu pracovného pomeru, aký bol príjem povinného v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, a preto súd považoval za nevyhnutné skúmať dôvody a motív týchto zmien. Argumenty otca detí o nevyhnutnosti výpovede v tomto zamestnaní týkajúce sa jeho osobných dôvodov v konaní otec žiadnym spôsobom nepreukázal, a keďže preukázané neboli, nemohol súd na ne ani prihliadnuť. Odvolací súd preto považuje postup súdu prvého stupňa pri aplikácii tohto ustanovenia na zistený skutkový stav za správny. Ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní odvolací súd považuje za irelevantné. Pokiaľ otec detí prispieva aj na rodinný dom a aj na výživu svojej manželky, tak tieto skutočnosti nemajú žiaden vplyv na určenie výživného pre deti, nakoľko deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Odvolací súd zobral do úvahy aj samotné vyjadrenie otca, ktorý príspevky deťom, považoval za dary. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., s tým, že určil miesto platenia výživného Y. k rukám plnoletej Y. a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, vzhľadom na uplynutie času od rozhodnutia súdu prvého stupňa, v časti nedoplatku na zročnom výživnom postupom podľa § 220 O.s.p. O práve na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 224 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu. Za bezdôvodnú považoval odvolací súd požiadavku právneho zástupcu plnoletej Y. o náhradu trov konania, vzhľadom na to, že sa Y. stala plnoletou, pretože plnoletosť nadobudla počas konania o určenie výživného, ktoré začalo v čase, keď bola maloletá. Náhrada trov konania v tomto prípade neprichádza do úvahy, nakoľko konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa mohlo začať aj bez návrhu. Senát prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.