Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220543 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111220543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka T. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, otec A. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava číslo konania 17P/24/2011-46 zo dňa 25. októbra 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í nasledovne: Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011 vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/224/04-15 zo dňa 08.09.2004. Nedoplatok na výživnom za čas od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 134,85 eur je otec maloletej povinný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú E. C. zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že matka sa domáhala súdnou cestou zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 73,03 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené v roku 2003 a o zvýšenie výživného žiada po prvý raz po ôsmich rokoch. Maloletá začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, matka jej platí mesačnú poistku vo výške 23,55 eur, má výdavky súvisiace so školskými obedmi vo výške 20 eur mesačne a navštevuje čeľustnú ortopédiu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec maloletej je živnostníkom, jeho priemerný mesačný príjem je 615,72 eur. V roku 2010 sa oženil a jeho manželka je na materskej dovolenke s príjmom od januára 2012 vo výške 190 eur mesačne. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra F.. Výdavky otca súvisiace s jeho živobytím sú 212 eur splátka hypotekárneho úveru, 100 eur cestovné náklady, 60 eur stravné náklady v práci, 150 eur náklady na bývanie, ktoré činia polovicu nákladov domácnosti matky otca maloletej, ďalej 220 eur výdavky na stravu a výdavky spojené s maloletou F.. Z doložených potvrdení daňových priznaní vyplynulo, že v roku 2010 základ dane u otca činil 7.887,60 eur a priemerný mesačný príjem otca dosiahol výšku 629,06 eur. Podľa zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 26.11.2010 mu bol poskytnutý úver v sume 42.000 eur s mesačnou splátkou vo výške 212,81 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa matky maloletej vyplýva, že táto dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.014,21 eur a s účinnosťou od 01.02.2011 bola matke určená mzda 681,76 eur mesačne. Z výsluchu matky súd prvého stupňa zistil, že príjem zvýšený nad stanovenú výšku mzdy dosahuje väčším pracovným zaťažením, kedy si berie ďalšie služby, pričom ona sama má dva úvery a žije s priateľom, ktorého príjem predstavuje 830 eur mesačne, a ktorý jej prispieva na domácnosť. Kolízny opatrovník v konaní odporúčal návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť. Súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 20P/224/04-15 zo dňa 08.09.2004 bola s účinnosťou od 01.09.2004 zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletej dcére E. zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 2.200,- Sk mesačne, pričom pri tomto zvýšení výživného súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 8.000,- Sk mesačne a matky vo výške 10.000,- Sk mesačne. Súd prvého stupňa právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 26 Zákona o rodine. Dospel k právnemu záveru, že podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine nastala zmena pomerov na strane maloletej E., ako aj na strane jej rodičov od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynulo viac ako 7 rokov a maloletá dospela, s čím sú spojené zvýšené náklady na jej výživu, na školské potreby. Zmenili sa aj pomery na strane rodičov, keďže príjem matky sa zvýšil o sumu 682,27 eur a u otca o sumu 363,51 eur. Matke maloletej nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom otcovi maloletej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére Lenke, narodenej XX.XX.XXXX a k jeho manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je potrebné zamietnuť. Pomery otca v súčasnej dobe, keď jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a z objektívnych dôvodov nemôže prispievať na domácnosť, nedovoľujú zvýšenie výživného na maloletú E., keďže príjem otca vo výške 629,06 eur je nižší ako príjem matky maloletej, ktorá sa stará len o trojčlennú domácnosť a má príjem 1.014,21 eur mesačne. Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolala matka maloletej. Vo svojom odvolaní zdôraznila, že žiada o zvýšenie výživného na maloletú E. po uplynutí ôsmich rokov a žiada sumu primeranú jej veku a potrebám. Obaja rodičia sa majú rovnako podieľať na zdravom vývoji dieťaťa a odporca nad rámec určeného výživného maloletej za celý čas, od kedy bolo výživné upravené, nič nedal. Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav, keďže sa zaoberá len výdavkami otca dieťaťa na manželku, jeho ďalšie dieťa a na domácnosť. Odvolateľka žiada o zistenie skutočných výdavkov otca maloletej, pretože tie, ktoré v konaní uviedol, považuje za nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že v domácnosti otca maloletej žije aj P. N., ktorý sa tiež podieľa na chode domácnosti a tento jeho príspevok na domácnosť bol v pôvodnom konaní zamlčaný. Žiada zvýšenie výživného na sumu 150 eur tak, ako pôvodne v návrhu žiadala. Považuje za nereálne, aby zostalo otcovi maloletej len tvrdených 50 eur, keďže stavia nehnuteľnosť a takáto suma by mu to neumožňovala. Otec maloletej vlastní aj auto, ktoré tiež niečo stojí v zmysle údržby a pravidelných kontrol, čiže má aj ďalšie výdavky, ktoré musí zo svojho príjmu hradiť. Ona dosahuje svoj príjem vďaka zvýšenej snahe, kedy si berie ďalšie služby na úkor rodiny, s ktorou by chcela tráviť viac času. Riadne sa o dcéru stará, dcéra navštevuje rôzne krúžky a jej výdavky sa tak neustále zvyšujú. V odvolaní odvolateľka žiadala, aby bolo jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovené. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zvýšenie výživného je na prospech maloletého dieťaťa a od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletej E.. Odporúčal odvolaniu matky vyhovieť a zvýšiť výživné primerane finančným možnostiam a schopnostiam otca, ako aj potrebám maloletej. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že matka mu bránila po rozvode stretávať sa s maloletou, napriek tomu sa počas zriedkavých stretnutí snažil priniesť jej niečo k narodeninám alebo k meninám, naposledy dňa 28.08.2008 poslal matke maloletej sumu 500,- Sk na výdavky maloletej, táto suma sa mu vrátila ako neprevzatá. Čo sa týka jeho výdavkov je pravdou, že v jeho domácnosti žije druh jeho matky pán N. a každý v domácnosti prispieva na ňu jednou štvrtinou, keďže sú tam štyria dospelí ľudia, a teda suma 150 eur predstavuje polovicu nákladov na domácnosť, keďže ju hradí aj za svoju manželku. Uviedol, že v novembri 2011 si prehodnotil úver a spláca úver nie vo výške 212 eur, ale vo výške 270 eur. Čo sa týka motorového vozidla, toto nie je v jeho vlastníctve. Taktiež v mesiaci jún 2012 očakáva narodenie druhého dieťaťa, čo považuje rovnako za prekážku na zvýšenie výživného na maloletú E.. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne právne posúdil. Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti podľa citovaných ustanovení musí byť podstatná zmena okolností v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu (od kedy a v akej výške). Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Zistenia súdu prvého stupňa, že od ostatného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane výživou povinného otca, tak na strane maloletej, boli správne. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil dôležitosť takejto zmeny na strane maloletej, ako aj nesprávne vyhodnotil pomery otca, na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti zvýšenia výživného na maloletú. Ostatný raz bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 20P/224/04-15 zo dňa 08.09.2004 s účinnosťou od 01.09.2004 zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 2.200,- Sk mesačne. Pri tomto zvýšení výživného súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 8.000,- Sk mesačne a matky vo výške 10.000,- Sk mesačne. V súčasnosti je príjem otca priemerne vo výške 629,06 eur a príjem matky maloletej je priemerne 1.014,21 eur mesačne. Maloletá je o 8 rokov staršia, začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, má vyššie nároky na stravné, ošatenie, záujmové aktivity. Možno teda konštatovať, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V konaní súd musí nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov. Z prieskumu majetkových pomerov otca maloletej vyplynulo, že je živnostníkom, jeho priemerný mesačný príjem je 629,06 eur. V roku 2010 sa oženil a dňa 11.05.2010 sa narodila jeho dcéra F.. Výdavky otca súvisiace so živobytím sú podľa jeho vyčíslenia 212 eur splátka hypotekárneho úveru, 100 eur cestovné náklady, 60 eur stravné náklady v práci, 150 eur náklady na bývanie, ktoré činia polovicu nákladov domácnosti matky otca maloletej, 220 eur výdavky na stravu a výdavky spojené s maloletou F.. V novembri 2011 si prehodnotil úver a spláca sumu vo výške 270 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/224/04-15 zo dňa 08.09.2004 vo výške 73,03 eur už v súčasnosti nezodpovedá odôvodnením potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam otca a je dôvodný návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť výživné v sume 100 eur s prihliadnutím najmä na nástup maloletej na druhý stupeň ZŠ, školské a mimoškolské aktivity maloletej, ako aj zvýšené náklady na jej výživu. Pomery otca maloletej však neumožnili zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky, aj keď by pomery maloletej takéto zvýšenie odôvodňovali. Dôvodnosť takéhoto postupu vyplýva aj zo skutočnosti, že napriek tvrdeniam otca, že zvýšené výživné nebude schopný platiť, tento si navýšil úverovú splátku o sumu 58 eur, pritom výživné má jednoznačne prednosť pred takýmito dobrovoľnými finančnými záväzkami povinnej osoby. Suma 100 eur činí 15% deklarovaného príjmu otca maloletej a je primeraná zásadám vyčíslenia výšky výživného formulovaným v zákone o rodine. Súčasne odvolací súd rozhodol i o zročnom výživnom otca za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do rozhodnutia vo veci odvolacím súdom, teda od 01.09.2011 do 31.01.2012, pri výpočte ktorého zohľadnil sumy, ktoré odporca na výživu maloletej hradil formou doposiaľ určeného výživného vo výške 73,03 eur. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu mal platiť za uvedené obdobie výživné vo výške 100 eur. Rozdiel tak činí 5 mesiacov krát 26,97 eur (t.j. 100 - 73,03), na základe čoho zročné výživné predstavuje sumu 134,85 eur. Zročné výživné súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP povolil zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím na pomery otca s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania na súde prvého stupňa a na odvolacom súde rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 OSP v spojitosti s ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.