Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/106/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220775 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111220775.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: A. J., nar. XX.XX.XXXX, A. J. XXX a otec neznámy, o zrušenie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26P/412/06-30 zo dňa 27. apríla 2007, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 16P/33/2011-10 zo dňa 08. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie začaté na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave o zrušenie rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 26P/412/06-30 zo dňa 27.04.2007 zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 45, § 47 odsek 1 písm. b), § 47 ods. 2 Zákona o rodine a vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 26P/412/06- 30 zo dňa 27.04.2007 bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky X. J. z dôvodu, že matka bola maloletá, nemala ukončenú povinnú školskú dochádzku a nebola schopná sama dieťaťu poskytovať potrebnú starostlivosť, pričom súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade zanikol dôvod zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, pretože matka dovŕšila plnoletosť a je schopná samostatne sa živiť, súd však nezistil objektívne skutočnosti pre zrušenie rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivosti. Súd zistil z výpovede matky ako aj starej matky, že matka nie je schopná a predovšetkým ochotná osobne sa v plnej miere starať o maloletú, o dieťa neprejavuje skutočný záujem aký by mala biologická matka prejavovať. Súd poukázal na vyjadrenie matky, že má vzťah k maloletej ako k mladšiemu súrodencovi, v podstate jej terajší stav vyhovuje, aby nemusela zabezpečovať starostlivosť o maloletú. V prípade zrušenia rozhodnutia by podľa názoru súdu bola ohrozená výchova a zdravý vývoj maloletej, pretože matka o ňu nejaví záujem a nie je ochotná sa o ňu starať, a to napriek dovŕšeniu plnoletosti a možnosti sa samostatne živiť, preto neboli dané dôvody na zrušenie rozsudku. Nakoľko súd začal konať bez návrhu na základe podnetu nebolo možné návrh zamietnuť ako nedôvodný, ale z procesného hľadiska súd konanie zastavil. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie za účelom doplnenia dokazovania. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 26P/412/06-30 zo dňa 27.04.2007 bola maloletá C. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke X. J., nar. XX.XX.XXXX. Dôvodom zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti bola skutočnosť, že matka maloletej bola v čase narodenia ešte sama neplnoletá, nemala ukončenú povinnú školskú dochádzku a bola študentkou, otec v rodnom liste nie je uvedený. Maloletá dňa 26.05.2011 ukončila štúdium a prešetrením pomerov bola zistené, že matka býva v spoločnej domácnosti spolu s maloletou C. i starou matkou X. J. a podieľa sa na výchove maloletej dcéry. Matka uviedla, že brigádnicky pracuje. V konaní uvádzala, že je živnostníčka, má príjem okolo 900,- eur, len nemá vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú a potvrdila, že sa na tejto starostlivosti podieľa, k maloletej nemá vytvorený úprimný vzťah. Stará matka uviedla, že podľa jej názoru matka nie je schopná sa o maloletú postarať ani finančne ani osobne. Kolízny opatrovník poukázal na to, že aj stará matka je zamestnaná a maloletá navštevuje materskú škôlku v Dolnej Krupej. Matka sa odmietla dostaviť na referát poradensko-psychologických služieb a preto nebolo možné posúdiť schopnosť matky postarať sa o maloletú a nebolo možné ani zistiť vzťah matky k maloletej C.. Keďže matka maloletej je plnoletá, živnostníčka, dosahuje príjem, býva v spoločnej domácnosti s maloletou, kolízny opatrovník nevidí žiadnu prekážku, pre ktorú by starostlivosť o maloletú nemohla zabezpečovať matka, nakoľko rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia, teda matka maloletej. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe tohto stavu je odvolateľ názoru, že náhradná osobná starostlivosť už nespĺňa svoj účel, javí sa ako účelová z dôvodu vyplácania príspevkov na podporu náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa vo výške 154,40 eur mesačne. K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka a stará matka, ktoré zhodne uviedli, že matka maloletej síce formálne dovŕšila plnoletosť, ale objektívne nie je schopná ani ochotná sa o dieťa postarať, matka nemá k maloletej vytvorený materinský vzťah, nevenuje sa jej výchove a starostlivosti, považuje ju len za mladšieho súrodenca, ktorému sa venuje, len ak jej to vyhovuje. Maloletá C. je v starostlivosti starej matky spokojná, považuje ju za svoju matku, je medzi nimi vytvorené silné citové puto a násilné presadzovanie tejto zmeny by jej mohlo ublížiť. Stará matka vychováva maloletú ako svoje dieťa, pričom matka odmieta na seba prevziať rodičovskú zodpovednosť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), teda v celom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie kolízneho opatrovníka je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 16P/33/2011 bol podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaný na súde dňa 21.09.2011, ktorým sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny domáha zrušenia rozsudku podľa § 47 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine. Na základe uvedeného súd vydal uznesenie o začatí konania bez návrhu. Podľa § 47 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Spôsoby zániku náhradnej osobnej starostlivosti sú uvedené v odseku 1 § 47, pričom sa zákonodarca snažil zároveň odlíšiť rôzne dôvody zrušenia nariadenej náhradnej osobnej starostlivosti súdom. Zánik môžem byť buď absolútny, keď náhradná osobná starostlivosť o dieťa nie je už potrebná, alebo relatívny, keď dôvody, pre ktoré bola náhradná osobná starostlivosť nariadená, ďalej trvajú, ale nemôže ju už vykonávať osoba, ktorej bolo dieťa zverené. Medzi absolútne dôvody zániku patrí dosiahnutie plnoletosti dieťaťa, smrť maloletého dieťaťa a odpadnutie dôvodu, pre ktorý bola náhradná starostlivosť nariadená. Zákon pod písm. d) hovorí o zániku dôvodu, nie jeho odpadnutia, o povinnosti súdu vysloviť rozsudkom, že tento dôvod zanikol, pričom takýto rozsudok má potom deklaratórny charakter, keď súd len konštatuje, že dôvod odpadol a náhradná osobná starostlivosť k určitému dňu zanikla. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že podľa rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26P/412/2006 zo dňa 27.04.2007 maloletá C. s účinnosťou od XX.XX.XXXX bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky X. J., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu v akom ju vykonáva matka, pričom právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2007, keď po vyhlásení rozsudku sa účastníci vzdali práva podať proti nemu odvolanie, súd uviedol v odôvodnení iba predmet konania a ustanovenia podľa ktorých rozhodol. Z obsahu spisu pripojeného sp. zn. 26P/412/2006 vyplýva, že stará matka X. J. podala návrh na zverenie maloletej do výchovy z dôvodu, že sa jej dcére slobodnej, neplnoletej matke narodilo dieťa, otec v rodnom liste nie je uvedený. V čase podania návrhu dňa 27.12.2006 matka bola študentkou prvého ročníka Stredného odborného učilišťa v Trnave, nemala dokončenú povinnú školskú dochádzku, chcela pokračovať v štúdiu, pričom po narodení maloletej C. stará matka prevzala o ňu starostlivosť, nakoľko matka nie je schopná sa o ňu postarať. Poukázala na to, že k maloletej má vytvorený blízky vzťah. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplýva z výsluchu matky maloletej nesúhlas so zrušením rozsudku, pretože pracuje krátko, nemá vytvorené podmienky na starostlivosti o maloletú, má mesačný príjem 900,- eur, k maloletej nemá vytvorený úprimný vzťah, považuje ju za súrodenca. Maloletá oslovuje starú matku slovom mama a biologickej matke hovorí A.. Stará matka nesúhlasila so zrušením rozsudku, pretože matka nie je schopná sa o maloletú postarať ani finančne, ani osobne a v starostlivosti o maloletú jej pomáha iba minimálne. Súd prvého stupňa konštatoval, že dôvod pre ktorý bola nariadená náhradná osobná starostlivosť z hľadiska dovŕšenia plnoletosti a schopnosti matky samostatne sa živiť zanikol, avšak podľa názoru súdu prvého stupňa matka nie je schopná sa o maloletú postarať, zabezpečiť jej riadnu starostlivosť. Uvedený záver súdu prvého stupňa postavený na subjektívnych okolnostiach však podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva z dostatočne vykonaného dokazovania, súd rozhodol predčasne, nakoľko v predmetnom konaní platí vyšetrovacia zásada a súd prvého stupňa je povinný objektívne zistiť všetky skutočnosti odôvodňujúce závery súdu. Na preukázanie objektívneho stavu veci nepostačujú iba výsluchy účastníkov konania, a z neho vyplývajúce zhodné tvrdenia matky a starej matky maloletej, ktoré nedávajú spoľahlivý a dostatočný podklad k objektívnym záverom o danom predmete konania. Súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť účastníka, ale musí sám aktívne vyhľadať a vykonať dokazovanie za účelom objektívneho stavu veci. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia objektívneho stavu veci predovšetkým vzťahu matky k maloletej Viktórie. Za týmto účelom zabezpečí prešetrenie pomerov v rodine za účasti kolízneho opatrovníka, matky maloletej a starej matky a maloletého dieťaťa. Je tu daná možnosť aj urobiť dopyt na materskú škôlku, ktorú maloletá navštevuje, za účelom zistenia objektívneho stavu vzťahu matky k maloletej. S poukazom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere ako je vyššie uvedené, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie a následne vykonané dokazovanie zhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie