Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222810 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111222810.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K., B. XX proti odporkyni F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XX, v súčasnosti Z., K. XX/C, zastúpenej Mgr. Evou Bačikovou, advokátkou, Trnava, Andreja Žarnova 1, o zvýšenie výživného plnoletého dieťaťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. januára 2012 č. k. 10 P/31/2011 - 94, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku, ktorým vyslovil zmenu uznesenia Okresného súdu Trnava z 20.4.2011 č. k. 13 C/19/2011 - 66 uvedeným rozsudkom, p o t v r d z u j e a vo výroku o dlhu zročného výživného m e n í tak, že dlh zročného výživného za obdobie od 19.10.2011 do 21.5.2012 vo výške 148,39 eur povoľuje odporkyni zaplatiť v splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil uznesenie Okresného súdu Trnava z 20.4.2011 č. k. 13 C/19/2011 - 66 v časti výživného tak, že výživné odporkyne na navrhovateľa zvýšil zo 100 eur mesačne na 120 eur mesačne od 19.10.2011 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň v rozsudku povolil dlh zročného výživného od 19.10.2011 do 31.1.2012 vo výške 68,38 eur zaplatiť odporkyni v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O práve na náhradu trov konania vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a tým, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorý od 28.6.2011 je študentom 1. ročníka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy bol študentom 4. ročníka Strednej priemyselnej školy stavebnej v Trnave, ktoré štúdium ukončil 24.5.2011 maturitnou skúškou. Vychádzal zo vzrastu odôvodnených potrieb navrhovateľa v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, spočívajúcich v platbách za internet a z nákladov na prevádzku tlačiarne. Vychádzal z čistého mesačného príjmu odporkyne v roku 2010 vo výške 407,65 eur a otca navrhovateľa L. T., nar. X.XX.XXXX, z čistého mesačného príjmu 454,17 eur, ktorý dosahoval u ostatného zamestnávateľa, ktorý pracovný pomer ukončil dohodou bez uvedenia dôvodu k 31.12.2007. Uvedené konanie otca navrhovateľa vyhodnotil vzdaním sa bez dôležitého dôvodu zamestnania bez zabezpečenia možnosti budúceho príjmu. O ľahkovážnom a nezodpovednom prístupe otca navrhovateľa k zamestnaniu svedčí aj nepožiadanie o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dlh zročného výživného odôvodnil spätným zvýšením výživného a platením výživného odporkyňou v pôvodnej výške, ktorý dlh jej povolil v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. zaplatiť v mesačných splátkach. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. a tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ i odporkyňa mali vo veci úspech len čiastočný. Proti rozsudku, výroku o zvýšení výživného a o dlhu zročného výživného, podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zmeniť tak, aby návrh na zvýšenie výživného súd zamietol. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že skutkové zistenia o náraste nákladov na štúdium, za užívanie internetu a v nákladoch na prevádzku tlačiarne, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedené vyplýva z toho, že internet používal navrhovateľ aj počas štúdia na strednej škole. Aj náklady na prevádzku tlačiarne nahradili náklady na knihy navrhovateľom na strednej škole, keďže teraz knihy nekupuje, ale skriptá si sťahuje z internetu. V čase predchádzajúcej úpravy navrhovateľ navštevoval školu v Trnave päť dní v týždni, v súčasnosti len štyri, od pondelka do štvrtku, preto cestovné náklady navrhovateľa sa znížili už aj z dôvodu, že výučbové obdobie trvá šesť mesiacov, predtým trvalo desať mesiacov. Odvolateľka uviedla, že so zvýšením výživného pri predchádzajúcej úprave súhlasila z dôvodu pokračovania navrhovateľa v štúdiu na vysokej škole, keďže mal pár týždňov pred maturitou. Poukázala na to, že návrh v predmetnej veci podal navrhovateľ šesť mesiacov po predchádzajúcej úprave. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázal na to, že jeho výdavky na internet pri predchádzajúcej úprave výživného súd nezohľadnil. Uviedol svoje zvýšené náklady na prevádzku tlačiarne. Nesúhlasil s názorom o znížení cestovných nákladov v súvislosti s dochádzkou do školy, pretože takmer každý piatok cestuje do Trnavy do knižnice alebo za spolužiakmi, ktorí mu vysvetlia ním nepochopené učivo. Poukázal na to, že pokiaľ by si platil doučovateľa, náklady by boli nepochybne vyššie. Tiež cez skúškové obdobie absolvuje skúšky. Aj cestovné sa zvýšilo. Podľa navrhovateľa odporkyňa tají svoje príjmy z podnikania, nakoľko nie je možné, aby niekoľko rokov vykazovala minimálne príjmy z podnikania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobu - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o zvýšení výživného a v súvisiacom výroku o dlhu zročného výživného, postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Predmetom konania je zvýšenie výživného plnoletého dieťaťa - navrhovateľa. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho uznesenia Okresného súdu Trnava z 20.4.2011 č. k. 13 C/19/2011 - 66, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.5.2011, ktorým súd schválil súdny zmier o výživnom odporkyne na navrhovateľa na 100 eur od 28.1.2011 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Odporkyňa mala čistý mesačný príjem v roku 2010 vo výške 420 eur, ktorá skutočnosť vyplynula z jej výpovede. Navrhovateľ bol študentom štvrtého ročníka strednej školy. Náklady navrhovateľa na internet súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti - 20.4.2011, do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 19.10.2011, uplynulo takmer deväť mesiacov, vzhľadom k počiatku zvýšenia výživného od 28.1.2011, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmenu výživného by mohla odôvodniť len zmena závažného charakteru, majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad ide aj v danej veci, nakoľko počiatok vysokoškolského vzdelávania plnoletého súdna prax všeobecne považuje podstatnou zmenou okolností spojenou so zvýšením odôvodnených potrieb plnoletého s plnením školských povinností a v niektorých prípadoch aj cestovných nákladov. Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 28.1.2011) sa nepatrne zvýšil čistý mesačný príjem zo 420 eur na 424,58 eur v roku 2010 a v roku 2011 sa znížil na 296,66 eur (priemer 360 eur). Matka okrem výdavkov, zahrnutých v daňovom priznaní, vynakladá 20 eur mesačne na lieky. Otec v roku 2005 dosiahol čistý mesačný príjem 545 eur, v rokoch 2006 a 2007 čerpal neplatené voľno. Ku 31.12.2007 skončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vyhodnotil konanie otca navrhovateľa vzdaním sa bez dôležitého dôvodu zárobku. Z jeho výpovede vyplynulo, že má čistý mesačný príjem z brigád 100 - 179 eur. Nebol a nie je evidovaný uchádzačom o zamestnanie a nepoberal ani dávky sociálnej pomoci. Okrem uvedeného príjmu, má aj úspory 2 000 eur. Od 12.3.2012 sa zamestnal a jeho čistý mesačný príjem v marci 2012 bol 307,77 eur. Odporkyňa i otec navrhovateľa majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti ku M., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ vynakladá na cestovné K. - Trnava a späť 16 eur mesačne, kredit na mobilný telefón 3 eurá, vreckové 30 eur mesačne, oblečenie 30 eur mesačne (350 eur ročne), toner do tlačiarne 10 eur mesačne a internet 7 eur. Spolu náklady 96 eur v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Okrem toho otec navrhovateľa vynakladá náklady na bývanie - plyn, rozhlas a televízia 3,70 eur mesačne, elektrina 20 eur mesačne, vodné a stočné 8 eur mesačne, poistenie rodinného domu 5 eur, daň rodinný dom a káblová televízia 15 eur mesačne, kúrenie (drevom) 20 eur mesačne, pohonné hmoty automobilu 20 eur mesačne. Spolu 81,70 eur. Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti, možno dospieť k záveru, že príjem odporkyne sa zmenil znížením o 60 eur (420 eur - 360 eur) a otcovi navrhovateľa zostal nezmenený 545 eur. Porovnaním zostatkov po odpočítaní výdavkov vynakladaných na domácnosť od príjmov rodičov možno dospieť k záveru, že odporkyni zostane 340 eur (360 eur - 20 eur) a otcovi navrhovateľa 455 eur (545 eur - 90 eur), vyšší zostatok. Plnoletý má bežné výdavky na životné náklady, ktoré sa v súvislosti so zvýšením veku zvýšili (§ 78 ods. 3) a okrem toho zvýšené výdavky na cestovné 16 eur mesačne a tiež v súvislosti s plnením školských povinností - internet 7 eur, toner do tlačiarne 10 eur. Jeho výdavky oproti predchádzajúcej úprave sa zvýšili o 26 eur. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej odporkyne je výživné určené vo výške 120 eur platiť (zvýšené o 20 eur), pretože zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že došlo na strane plnoletého k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, a že nedošlo na strane odporkyne k závažnej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného plnoletého. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne rozhodol, pretože výživné zvýšil primerane od zmeny pomerov, od dátumu podania návrhu na súd 19.10.2011, nasledujúceho po počiatku vysokoškolského štúdia plnoletého navrhovateľa 28.6.2011. Dlh zročného výživného určil odvolací súd za rozhodné obdobie od 19.10.2011 do 21.5.2012 rozdielom spätne zvýšeného výživného a výživného odporkyňou skutočne plateného. Odporkyňa mala zaplatiť v roku 2011 výživné vo výške 290,32 eur (v októbri za 13 dní 50,32 eur a za dva mesiace po 120 eur) a v roku 2012 vo výške 600 eur (päť mesiacov po 120 eur). Spolu na výživnom navrhovateľovi mala odporkyňa zaplatiť 890,32 eur. V roku 2011 zaplatila odporkyňa na výživnom 241,94 eur (v októbri za 13 dní 41,94 eur a za dva mesiace po 100 eur) a v roku 2012 zaplatila odporkyňa na výživnom navrhovateľovi 500 eur (päť mesiacov po 100 eur). Spolu odporkyňa zaplatila navrhovateľovi 741,93 eur. Rozdiel 890,32 eur - 741,93 eur je 148,39. Rovnako aj dlh zročného výživného za obdobie od 5.9.2011 do 13.10.2011 vo výške rozdielu oproti predchádzajúcej úprave výživného 40,46 eur, 150 eur - 109,54 eur, určil súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil jeho zaplatenie v dvoch mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Odvolací súd vychádzal z nasledujúceho. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Ustanovenie § 160 obsahuje pravidlá pre počítanie príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 162 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia, ku ktorým v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia patria aj rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného (predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného navrhovateľa a platením výživného odporkyňou od 19.10.2011 do 21.5.2012 rozhodného obdobia podľa predchádzajúceho rozhodnutia po 100 eur, povolil odvolací súd odporkyni zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 5 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže navrhovateľ, v prípade neplnenia dlhu odporkyňou v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil odporkyni vzhľadom na výšku dlhu 148,39 eur, správanie sa odporkyne, ktorá výživné určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jej možnostiam platenia z čistého mesačného príjmu 296,66 eur. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti vo výroku o zvýšení výživného a zmenil vzhľadom k uplynutiu času od rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 154 ods. 1 O. s. p.) vo výroku o dlhu zročného výživného. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa, o ktorých rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ aj odporkyňa mali vo veci úspech len čiastočný. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.