Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223024 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111223024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov - matky: Mgr. Q. V. I., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D., Q. XX a otca: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. W.. I. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.12.2011 č.k. 8P/31/2011-103, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že výrok správne znie: „Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej K. zo sumy 82,98 Eur na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Tým sa mení predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19.3.2002 č.k. 12C/309/2001-25, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.12.2002 č.k. 11Co/375/2002-43 v časti výšky výživného na maloletú.“ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. vyslovil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej K. sumou 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu s účinnosťou od 1.1.2012 (bez určenia miesta plnenia), výrokom II. súd zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Trnava v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ustanovení § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine ako i § 154 ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že návrhu matky na zvýšenie výživného je dôvodné čiastočne vyhovieť. Naposledy bolo totiž o výživnom na dieťa rozhodované v roku 2002, kedy maloletá mala dva roky. Matka bola na rodičovskej dovolenke a mala príjem 503,65 Eur. Od poslednej úpravy výživného teda uplynulo 9 rokov v priebehu, ktorých došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá od 1.9.2011 navštevuje už 5. ročník ZŠ, teda druhý stupeň. Matka sa zamestnala a jej priemerný čistý mesačný príjem je 767,67 Eur. K zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej V. a došlo tiež k zvýšeniu jeho príjmu na 960,- Eur mesačne. Súd skonštatoval, že maloletá má v súčasnosti zvýšené výdavky na výživu, keď nosí okuliare a strojček na zuby. Výdavky v domácnosti matky súd vyčíslil sumou 134,70 Eur s tým, že sú na nich povinní podieľať sa aj rodičia matky, teda každý vo výške 1/3. Okrem toho matka uhrádza cestovné do práce 70,- Eur, internet 16,60 Eur, osobnú životnú poistku 20,- Eur, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie 6,64 Eur, poistku maloletej 14,94 Eur mesačne. Pokiaľ otec namietal, že matka maloletej stavia rodinný dom, súd poukázal na jej vyjadrenie, že stavbu financuje stará matka maloletej. Na strane otca maloletej prvostupňový súd zohľadnil, že žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá je na materskej dovolenke a ich maloletou dcérou V.. Otec je vlastníkom nehnuteľností, v ktorej žije, pričom náklady na bývanie súd vyčíslil sumou 135,20 Eur, okrem toho splátky úveru 185,52 Eur (132,41 + 53,11), ktoré súd považoval za dôvodné, nakoľko otec si tým riešil svoju bytovú otázku. Súd uzavrel, že obaja rodičia žijú v domácnosti s ďalšími dospelými osobami, ktoré majú taktiež povinnosť prispievať na náklady bývania. Za primerané potom považoval zvýšenie výživného v uvedenej výške, a to od 1.1.2012 tak, ako to navrhla matka. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletej odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil mu povinnosť prispievať na dieťa zvýšeným výživným maximálne v sume 100,- Eur mesačne. S rozhodnutím súdu nesúhlasí a určené výživné považuje za neprimerane vysoké. Súd v rozhodnutí opomenul zohľadniť jeho pravidelné mesačné platby za elektrinu 77,- Eur a za vodné a stočné 13,- Eur, takže potom jeho mesačné náklady na bývanie predstavujú nie sumu 135,20 Eur ale 225,20 Eur. Po zohľadnení takto správne určených výdavkov je súdom zvýšené výživné neprimerané jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolateľ tiež namietal, že súd sa nevysporiadal s otázkou spoločnej domácnosti navrhovateľky a jej nového manžela, keď táto tvrdila, že po sobáši žijú oddelene, čo sa javí ako nelogické. Matka ani kolízny opatrovník odvolanie nepodali. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvého stupňa potvrdil. Za smutné označila, že otec chce hradiť na dcéru výživné pri jeho príjme 900,- Eur iba vo výške 100,- Eur, čo predstavuje zvýšenie iba 17,- Eur mesačne, pričom výživné nebolo deväť rokov upravované. Potvrdila, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, keď manžel má trvalý pobyt v K. a ona v D.. Pokiaľ otec poukazuje na svoje ďalšie výdavky ako úver, to matku nezaujíma nakoľko výživné je prvoradé a v dobe, keď si tento úver bral, mal zabezpečené bývanie u svojich rodičov. Poukázala na to, že odporca má čistý príjem 900,- Eur a jeho družka približne 230,- Eur mesačne (rodinný prídavok, prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, bonus na maloletú). Po odrátaní súdom určeného výživného odporcovi a jeho domácnosti zostane dostatočná suma na pokrytie ich potrieb. Okrem toho v rodinnom dome spolu s nimi žije matka otca, ktorá je poberateľkou riadneho dôchodku. Suma 100,- Eur vzhľadom na súčasné potreby dieťaťa by bola neprimerane nízka i s poukazom na zvýšené náklady. Uviedla, že od februára ide dieťa navštevovať ZUŠ odbor klavír, pričom zakúpenie klavíra stálo nemalé finančné prostriedky. Poukázala na to, že pokiaľ je dieťa na návšteve u otca 1-krát za 2 týždne, otec jej neurobí žiaden program a neminie na ňu ani Euro. Na Vianoce pritom dcéra od otca ani jeho rodiny nedostala žiaden darček. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletej odporučil rozsudok potvrdiť, nakoľko určené výživné sa mu javí ako primerané veku a potrebám dieťaťa, a tiež zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobnou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods.1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku maloletej na zvýšenie výživného, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Prvostupňový súd správne skonštatoval, že od prechádzajúcej úpravy výživného za obdobie približne 9 rokov došlo k podstatným zmenám pomerov na strane tak maloletej, otca, ako i matky, ktoré odôvodňujú výrazné zvýšenie výživného. Dieťa za toto medziobdobie nielenže začalo navštevovať ZŠ, ale od septembra 2011 nastúpilo už na druhý stupeň. Vznikli u neho tiež zvýšené náklady na výživu v súvislosti so zdravotnými problémami, keď nosí okuliare a strojček na zuby. K podstatným zmenám pomerov došlo i na strane matky maloletej tým, že jej priemerný čistý mesačný príjem oproti príjmu v čase predchádzajúcej úpravy vzrástol o cca 676,- Eur. Prijem otca za rozhodné obdobie vzrástol o cca 456,- Eur. Na strane otca došlo k zmene pomerov i tým, že mu dňa 1.2.2009 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej V.. Otec žije so svojou družkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 190,10 Eur a prídavky na dieťa. Matka s maloletou žije v domácnosti svojich rodičov. Je síce vydatá, ale podľa výsledkov prvostupňovým súdom vykonaného dokazovania s manželom nevedú spoločnú domácnosť. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že i tieto ďalšie dospelé osoby žijúce s oboma rodičmi maloletej sú povinné podieľať sa primeraným pomerom na spoločných nákladoch na bývanie. Je pravdivým tvrdenie otca v odvolaní, že prvostupňový súd pri sumarizácii jeho pravidelných mesačných výdavkoch nezohľadnil jeho náklady na elektrinu vo výške 77,- Eur a za vodu a stočné 13,- Eur mesačne, teda spolu vo výške 90,- Eur. Keďže ale na týchto výdavkoch je povinná sa primeraným dielom podieľať i jeho družka, s ktorou vedie spoločnú domácnosť, ani zohľadnenie tohto výdavku nemôže podstatne ovplyvniť určenie výšky výživného. S poukazom na závery prvostupňového súdu i vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným aktuálnym odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ako i jej pretrvávajúcu osobnú starostlivosť o dieťa, je výživné v súdom prvého stupňa určenej výške 150,- Eur mesačne primerané. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa a dieťaťu podieľať sa tak na životnej úrovni otca a na druhej strane zaplatenie takto určeného výživného, vzhľadom na príjem a majetkové pomery otca, neohrozí uspokojovanie potrieb otca a jeho súčasnej rodiny. Podľa zaužívanej súdnej praxe pritom platí, že platby výživného by mali tvoriť 1/4 až 1/3 príjmov rodiča, vždy podľa konkrétnych okolností prípadu. Štvrtina zo zisteného priemerného čistého zárobku otca pritom predstavuje 240,- Eur a pri zohľadnení skutočnosti, že na mladšie dieťa sú nižšie náklady, je potom výživné na maloletú Patríciu, ktorá je jednou z dvoch detí otca vo výške 150,- Eur primerané i z tohto hľadiska. V danom prípade nemožno ponechať bez povšimnutia tiež skutočnosť, že výživné v danom prípade nebolo už takmer 10 rokov menené, čo je prinajmenšom neštandardné. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 potvrdil. Žiadalo sa iba spresnenie výroku tak, aby bolo zrejmé, že ide o zvýšenie už predtým určeného výživného. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní s použitím ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.