Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223752 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111223752.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD. v právnej veci navrhovateľa: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: PhDr. C. Q., bytom R. XXX, proti odporcovi: C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U. T. XX, F., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. decembra 2011 č.k. 27P/34/2011-81v jeho zamietajúcej časti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné odporcu na navrhovateľa zo sumy 82,98 Eur na 95,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2011 s tým, že je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa; vo zvyšku návrh zamietol. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.11.2011 do 31.12.2011 vo výške 24,04 Eur povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok. Súd vyslovil, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26P/347/2006-130 zo dňa 15.4.2008 v časti určenia výživného. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil právne s použitím § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o zvýšení výživného uplynula doba troch rokov a za tento čas došlo k podstatnej zmene okolností majúcich za následok potrebu zvýšenia výživného pre navrhovateľa zo strany odporcu. Navrhovateľ v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu bol žiakom strednej školy, v súčasnosti je študentom prvého ročníka vysokej školy, s čím jednoznačne súvisí zvýšenie jeho výdavkov. Na strane odporcu došlo k zmene v tom, že sa mu zvýšil príjem o 70,- Eur mesačne a v súčasnosti dosahuje príjem vo výške 327,- Eur. K navrhovateľovi má vyživovaciu povinnosť aj jeho matka, ktorá dosahuje čistý mesačný príjem 721,18 Eur. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, študuje však mimo svojho bydliska v Žiline, kam týždenne dochádza. Súd prvého stupňa potom ustálil, že i napriek nízkemu príjmu odporcu bolo nutné zohľadniť, že navrhovateľ je študentom vysokej školy, s čím súvisia jeho zvýšené výdavky na úhrade ktorých sa musí podieľať i odporca a nielen matka navrhovateľa. Pri hodnotení výdavkov, ktoré uviedol odporca, súd neprihliadol na vynaložené výdavky na mobilný telefón, nakoľko tento výdavok nie je nevyhnutný. Výživné zvýšil vzhľadom na pomery odporcu aspoň minimálne zo sumy 82,89 Eur na 95,- Eur mesačne a to odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu, tzn. od 1.11.2011 a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojej zástupkyne navrhovateľ (podľa obsahu odvolania v časti zamietnutia návrhu) a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť prispievať mu na výživu v súlade s jeho návrhom 300,- Eur mesačne. Odvolanie odôvodnil tým, že je študentom denného štúdia, nemá vlastný príjem a je odkázaný na výživu svojich rodičov. Takto stanovená výška výživného je nepostačujúca a nestačí kryť ani štvrtinu jeho výdavkov, ktoré súdu v konaní riadne preukázal. Samotný súd v odôvodnení rozhodnutia len konštatoval, že takto zvýšené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa, nakoľko pokryje len malú časť jeho potrieb, zároveň však uviedol, že nie je možné za súčasnej situácie odporcovi určiť vyššie výživné, pričom súd mal povinnosť sa zaoberať skutočnými možnosťami a schopnosťami odporcu, čo neurobil. Odporca súd zavádzal, vždy tvrdil len to, čo mu vyhovuje a čo nie je skutočne pravdou. Jeho možnosti a schopnosti sú nesporne väčšie ako ich priznal. V súčasnom zamestnaní zotrváva len preto, lebo mu tento stav vyhovuje, aby mu nemusel dávať vyššie výživné. Predtým mal zamestnania s vyšším mzdovým ohodnotením, o ktoré vlastnou vinou prišiel. Aj pri predchádzajúcom určení výživného v konaní tvrdil, že nie je schopný platiť vyššie výživné a následne kúpil byt bez čerpania hypotekárneho úveru do podielového spoluvlastníctva so svojou priateľkou, s ktorou žije takmer 19 rokov. V tomto konaní však už účelovo tvrdí, že spolu nežijú a nehospodária spolu. Odporca odvolanie nepodal. K odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie a navrhol podľa jeho obsahu napadnutý rozsudok v časti výživného potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ je študent denného štúdia, ktorý je však synom dvoch rodičov, z ktorých jeden, ktorému bol zverený do výchovy, má mnohonásobne vyšší príjem ako on, ktorý nemal možnosť sa so synom ani stretávať. Čo sa týka jeho predošlého zamestnávateľa, s bývalým zamestnávateľom sa dohodol na odchode, nakoľko tam už nebola pre neho práca, pretože došlo k zrušeniu prevádzky a on vykonával prácu vodiča rozvážajúceho tovar. V terajšom zamestnaní nie je pravdou, že zotrváva iba v pohodlnosti, čo je možné si overiť u jeho zamestnávateľa. Byt, v ktorom býva, kúpila jeho priateľka za predaj tiež trojizbového bytu, tzn. všetky peňažné prostriedky využité na kúpu bytu patrili jej. Ich vzťah sa však ukončil, s touto ženou už iba býva a nehospodária spolu. Podiel na byte nadobudol od nej v 1-ine. Aj matka navrhovateľa pri tvrdenej zlej finančnej situácii kúpila byt. V predchádzajúcich konaniach bol navrhovateľ prezentovaný ako dieťa chorľavé na astmu, ale v súčasnosti hráva futbal a fajčí. Takže takisto navrhovateľ aj jeho matka tvrdia to, čo im vyhovuje. Záverom uviedol, že aj výživné 95,- Eur, ktoré mu bolo určené platiť, je podľa jeho finančných možností najvyššie možné aké môže navrhovateľovi poskytnúť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.4.2008, č.k. 36P/347/2006-130, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.4.2008 bolo zistené, že výživné odporcu bolo týmto rozsudkom zvýšené na navrhovateľa ako na maloleté dieťa zo sumy 1.300,- Sk na 2.500,- Sk mesačne s účinnosťou od 26.10.2006. Dlh na výživnom 20.884,- Sk súd povolil navrhovateľovi zaplatiť v splátkach po 600,- Sk mesačne. Pri takomto určení výživného súd vychádzal zo zistení, že matka maloletého mala príjem 18.500,- Sk mesačne a otec 7.469,30 Sk, pričom ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. Navrhovateľ mal 17 rokov a bol študentom strednej školy. Zvýšené náklady na jeho výživu v konaní preukázané neboli. Je nesporné, že od uvedenej doby za približne 4 roky došlo k zmene pomerov nielen vzrastom životných nákladov, ale predovšetkým na strane navrhovateľa, ktorý je študentom vysokej školy, pričom študuje mimo svojho bydliska v Žiline, kde je ubytovaný a domov dochádza týždenne. Už z uvedeného je zrejmé, že jeho výdavky spojené s uspokojovaním základných životných potrieb študenta sú nepomerne vyššie ako boli čase ostatného rozhodnutia o výživnom. Zárobok matky navrhovateľa predstavuje 721,18 Eur a z vedľajšieho pracovného pomeru 243,- Eur t.j. spolu 964,18 Eur (32.004,- Sk), takže jej príjem sa zvýšil mesačne o 448,- Eur. Otcov zárobok z riadneho pracovného pomeru je 327,- Eur mesačne, takže aj u neho došlo k zvýšeniu príjmu o 79,- Eur mesačne. Tieto preukázané zmeny pomerov odôvodňujú zvýšenie výživného odporcu voči navrhovateľovi. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať 25-30% celkového príjmu povinnej osoby. Súdom 1. stupňa stanovené výživné 95,- Eur pritom predstavuje 29 % odporcovho preukázaného príjmu, je teda na hornej hranici. Podľa cit. zákonných ustanovení, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo platí i vtedy, ak životná úroveň rodičov, resp. niektorého z nich je nízka. Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu že primeraným výživným v danom prípade s prihliadnutím na vyššie uvedené zmeny pomerov, ako i na odôvodnené potreby navrhovateľa a preukázané možnosti schopnosti a majetkové pomery odporcu, s prihliadnutím na možnosti schopnosti a majetkové pomery matky navrhovateľa, je súdom 1. stupňa stanovené výživné 95,- Eur mesačne. Určené výživné umožní spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť základné potreby navrhovateľa a zároveň jeho zaplatenie neohrozí uspokojovanie základných potrieb odporcu. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď výživné pre navrhovateľa zvýšil na sumu 95,- Eur mesačne a v ostanej časti návrh zamietol. Argumenty navrhovateľa, že otec má lepšie pracovné možnosti, ktoré zámerne nevyužije, v konaní ničím preukázané neboli. Ani tvrdenie, že odporca si kúpil do podielového spoluvlastníctva byt so svojou priateľkou, nebolo skutočnosťou, ktorá by mohla ovplyvniť výšku výživného, pretože ide o byt, v ktorom otec býva a predmetnou investíciou si zabezpečil bývanie, ako základnú životnú potrebu, čo nie je neodôvodneným výdavkom, ktorý by odporca nemusel vynaložiť. Keďže odvolací súd, dospel k záveru, že bolo dôvodným zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi podľa návrhu od 1.11.2011, kedy už vyššie popísaná zmena pomerov bola aktuálna, pričom výživné zvýšené súdom prvého stupňa od tohto času na sumu 95,- Eur mesačne považoval za primerané, vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, s použitím ust. § 219 O.s.p., potvrdil. V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si však náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto mu odvolacím súdom nebola priznaná. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.