Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/212/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2199899990 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2199899990.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Mgr. B. S., bytom M., S. J. XX/X, ako dedič po pôvodnom navrhovateľovi MUDr. Q. S., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, proti odporcovi: R. V., bytom D., J. O. XX, o zaplatenie 1.726,08 eur a vyhlásenie výpovede z pracovného pomeru za neplatnú, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/85/1999-412 zo dňa 8. marca 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenia § 8 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že odporca označený v návrhu je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom súdnom spore. V konaní bolo preukázané, že pôvodný navrhovateľ, do ktorého práv a povinností vstúpil súčasný navrhovateľ ako jeho dedič, uzavrel pracovný pomer dňa 12.02.1998 so spoločnosťou AFG export-import, s.r.o. ako zamestnávateľom. V mene zamestnávateľa pri uzatváraní tejto pracovnej zmluvy konal podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce štatutárny orgán zamestnávateľa, konateľ R. V.. Tento právny úkon zaväzoval zamestnávateľa a nie odporcu, ako bol označený v spore. Z tohto dôvodu mal súd za to, že v konaní mal navrhovateľ žalovať svojho zamestnávateľa, pokiaľ s ním neplatne skončil pracovný pomer alebo mu nevyplatil mzdu, a nie odporcu ako konateľa spoločnosti, v ktorej bol navrhovateľ zamestnaný. V konaní sa nepreukázalo, že by sa označený odporca dopustil trestného činu nevyplatenia mzdy pôvodnému navrhovateľovi a z tohto dôvodu by mohol byť priamo žalovaný v spore. Trestná vec bola odložená Obvodným oddelením PZ Trnava - okolie, pretože sa nejednalo o trestný čin ani priestupok a sťažnosť proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Trnava. Na Okresný súd Trnava bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Trnava, ktorá sa vedie pod č.k. 30P/31/2010, táto obžaloba však nesúvisí s predmetnou vecou. Ide v nej o obvinenie odporcu z trestného činu poškodzovania veriteľa pre neuspokojenie pohľadávky navrhovateľa, ktorá mu vznikla titulom ručenia za úver v spoločnosti, v ktorej bol zamestnaný, a to namietaným fiktívnym prevodom tejto spoločnosti a z uvedeného namietaného fiktívneho prevodu aj poškodzovania veriteľa neuspokojením pohľadávky voči veriteľovi IDC Holding, a.s. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný voči odporcovi zamietol. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o zamietnutí návrhu považuje za nesprávny. Namietal, že na pojednávaní 08.03.2012 navrhol ako dôkaz oboznámenie sa s trestným spisom Okresného súdu Trnava 30T 31/2010, čo samosudkyňa zamietla. Navrhovateľ ďalej uvádzal obsah spisu, cituje ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a vyrovnaní. Z uvedeného vyvodzuje, že k nevyplateniu mzdy pôvodnému navrhovateľovi počnúc mesiacom marec 1999 došlo v dôsledku nesplnenia si povinností zo strany konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene svojej spoločnosti, ktorá bola zamestnávateľom navrhovateľa. Vzhľadom na § 66g ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní je zrejmé, že odporca je pasívne legitimovaným ako osoba zodpovedná za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu za škodu vzniknutú navrhovateľovi z titulu nevyplatenej mzdy. Výpoveď, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáhal, bola navrhovateľovi doručená dňa 29.03.1999 a pracovný pomer mal skončiť k 31.05.1999. S poukazom na § 64 Zákonníka práce navrhovateľ mal podať návrh na vyslovenie neplatnosti výpovede v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním. Pôvodný navrhovateľ podal návrh na vyslovenie neplatnosti výpovede na súd až 20.10.1999, teda po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty. Vzhľadom na to možno vysloviť záver, že pracovný pomer navrhovateľa so spoločnosťou AFG export-import, s.r.o. trval do 31.05.1999. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľovi nebola vyplatená mzda za mesiac marec 1999 až máj 1999. Okresný súd v Trnave mal zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi mzdu za mesiac marec 1999 vo výške 6.500,- Sk s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 17,6% odo dňa 01.04.1999, za mesiac apríl 1999 sumu 6.500,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% odo dňa 01.05.1999, za mesiac máj 1999 sumu 6.500,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% odo dňa 01.06.1999 a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 996,- Sk v prepočte na euro. Z dôvodu, že sudkyňa odmietla oboznámiť s obsahom vyššie uvedeného spisu súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím naplnil odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s uvedeným trestným spisom zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava a zaviazal odporcu v lehote troch dní od právoplatnosti zaplatiť navrhovateľovi z titulu neuhradenej mzdy za mesiac marec 1999 vo výške 6.500,- Sk s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 17,6% odo dňa 01.04.1999, za mesiac apríl 1999 sumu 6.500,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% odo dňa 01.05.1999, za mesiac máj 1999 sumu 6.500,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% odo dňa 01.06.1999 a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 996,- Sk v prepočte na euro. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň poukazuje. Súd prvého stupňa správne uzatvoril, že s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 Zákonníka práce v konaní označený odporca nie je pasívne legitimovaný. Podľa ustan. § 7 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom navrhovateľa bola spoločnosť AFG export-import, s.r.o., so sídlom v Bielom Kostole, Pionierske námestie 1, IČO: 31 435 165. Vecne pasívne legitimovaná bola teda táto spoločnosť. Súd prvého stupňa správne z procesných dôvodov pre nedostatok existencie vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu zamietol návrh navrhovateľa. K veci samej je potrebné uviesť, ako správne uviedol i navrhovateľ vo svojom odvolaní, že v časti neplatnosti výpovede navrhovateľa bol navrhovateľom podaný návrh oneskorene po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty. V tejto časti teda jednoznačne navrhovateľ bol neúspešný. V časti nevyplatenej mzdy za mesiac marec až máj 1999 navrhovateľ nepreukázal skutočnosti, že k vyplateniu tejto mzdy nedošlo, dostal sa do dôkaznej núdze, predložil len platový dekrét o výške mesačnej mzdy. Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nebolo preukázané v trestnom konaní, že označený odporca sa dopustil trestného činu nevyplatenia mzdy pôvodnému navrhovateľovi; že by z tohto dôvodu mohol byť priamo žalovaný v spore. Námietka navrhovateľa v odvolaní, že súd prvého stupňa mal vykonať oboznámenie sa s celým spisom vedeným v trestnej veci 30T/31/2010 nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď vykonanie takéhoto dôkazu nepripustil. Konanie v trestnej veci nesúvisí s konaním v preskúmavanej veci Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.