Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/144/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207211352 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2207211352.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: E. Z., bytom S. XXX, I. E., zastúpený advokátkou JUDr. Eleonórou Zuzákovou, Galanta, Z. Kodálya 777, proti odporcom v 1. rade: BENEFIT INVEST, s.r.o., Trenčín, Staničná 16/1062, IČO: 36 337 617, v 2. rade: V. N., bytom G., K. XXX/XX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Annou Žedényiovou, Trenčín, Palackého 85/5, v 3. rade: W. M., rodená J., bytom I. E., S. XX, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Trenčín, Hasičská 3855, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5Cb/190/07-225 zo dňa 11. februára 2011 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5Cb/190/2007-115 zo dňa 27. februára 2009 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. 5Cb/190/2007-225 zo dňa 11. februára 2011 v časti určenia vlastníckeho práva p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. 5Cb/190/2007-225 zo dňa 11. februára 2011 v časti povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sp. zn. 5Cb/190/2007-115 zo dňa 27. februára 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. S., zapísanej na LV č. XX, vedenej na Správe katastra v Dunajskej Strede ako dom č. súp. XX na parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 767 m2, pozemku parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 767 m2 a parc. č. XXX - záhrady o výmere 1014 m2 v celosti. Odporkyni v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.147,17 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi. S poukazom na ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., § 39 Občianskeho zákonníka a § 52-54 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril dňa 06.03.2007 navrhovateľ s odporcom v 1. rade je v rozpore s pravidlami dobrých mravov, preto je neplatná, ide o absolútnu neplatnosť. Zmluva o zabezpečovacom práve prevodu, uzatvorená medzi týmito účastníkmi spolu so zmluvou o úvere, sa taktiež prieči dobrým mravom. Prepadná klauzula popiera oprávnený záujem dlžníka na čo najlepšie speňaženie veci. Otázky platnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom práve prevodu vyriešil súd prvého stupňa ako predbežné otázky. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vyriešením týchto predbežných otázok dospel k záveru, že obidve zmluvy sú neplatné, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prislúcha navrhovateľovi. Navrhovateľovi ako úspešnému priznal náhradu trov konania voči odporkyni v 3. rade, ktorá nebola úspešná. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie odporkyňa v 3. rade. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, pretože sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ sám kontaktoval odporcu v 1. rade a požiadal za účelom výkonu podnikateľskej činnosti o poskytnutie úveru. Zo strany obchodnej spoločnosti mu boli vysvetlené všetky podmienky, za ktorých ako podnikateľský subjekt poskytuje úvery. Dojednania z poskytnutého úveru sa spravujú režimom § 502 Obchodného zákonníka. Nejedná sa o zmluvný typ tzv. spotrebiteľských zmlúv podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa 06.03.2007 navrhovateľ a odporca v 1. rade súčasne uzatvorili zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva za účelom zabezpečenia pohľadávky. Išlo o slobodné rozhodnutie navrhovateľa, či vstúpi do zmluvného vzťahu alebo nie. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že obchodná spoločnosť - odporca v 1. rade - je podnikateľským subjektom a úvery poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čomu zodpovedal aj dohodnutý úrok a zabezpečenie pohľadávky. Odporkyňa navrhovala, aby v konaní bol vypočutý aj štatutárny zástupca odporcu v 1. rade, čo však súd nevykonal. Výpoveď štatutárneho zástupcu mala súdu ozrejmiť okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu sporných zmlúv medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, skutočnosti, ktoré sa udiali následne po ich uzatvorení a okolnosti objasňujúce samotný prepis vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť. Odporkyňa v 3. rade navrhovala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil, návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho na náhradu trov súdneho konania, alternatívne napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Napadnutým uznesením zo dňa 27.02.2009 súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 452,43 eur k rukám právnej zástupkyne odporcov. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 166 ods. 1 až 3 O.s.p. Konanie v časti návrhu voči odporcom v 1. a 2. rade bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti navrhovateľom. Uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie voči odporcom v 1. a 2. rade, bolo vyhotovené súdom prvého stupňa dňa 13.01.2009. Právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade podala návrh na doplnenie rozhodnutia ohľadom náhrady trov konania, čo súd prvého stupňa vykonal napadnutým uznesením. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľa zaviazal na zaplatenie trov podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ procesne zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, preto mu vyplýva povinnosť nahradiť trovy, vzniknuté odporcom v 1. a 2. rade. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. V odôvodnení svojho odvolania poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 O.s.p. Svojim návrhom na začatie konania sa domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere zo zabezpečovacím záväzkom prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ako aj vydania predbežného opatrenia, ktorým zakázal súd prvého stupňa odporcovi v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami. Následne dňa 10.09.2007 navrhovateľ požiadal o pribratie do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu, keďže odporca v 1. rade previedol nehnuteľnosť na nový subjekt. V priebehu konania odporca v 2. rade previedol nehnuteľnosti na odporkyňu v 3. rade, preto navrhovateľ žiadal pribrať do konania dňa 07.01.2008 nový subjekt - odporkyňu v 3. rade. Návrh voči odporcom v 1. a 2. rade navrhovateľ zobral späť, keďže jedinou vlastníčkou sporných nehnuteľností je výlučne odporkyňa v 3. rade, zároveň žiadal pripustiť zmenu petitu návrhu. Navrhovateľ bol názoru, že súd prišiel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy konania odporcom v 1. a 2. rade. Správne vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., avšak nesprávne zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania. Nárok na náhradu trov konania je potrebné posudzovať len z hľadiska procesného výsledku. Je zrejmé, že navrhovateľ nezavinil zastavenie konania voči odporcom v 1. a 2. rade, ktorí napriek predbežnému opatreniu uskutočnili prevody vlastníctva predmetných nehnuteľností. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a uložil povinnosť odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 251,84 eur do troch dní. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej - určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - je vecne správny, v časti trov konania je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, taktiež je potrebné zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0(§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci samej rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci samej - určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia v tejto časti rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody. K námietkam odporkyne v 3. rade, uvedeným v odvolaní, najmä k otázke, či je zmluva o úvere, uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné uviesť. Je pravdou, ako na to poukázala odporkyňa v 3. rade vo svojom odvolaní, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade: „Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.“ Zmluva uzavretá medzi týmito účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Aj v zmysle prechodných a záverečných ustanovení k OZ k právam účinným od 01.04.2004, podľa § 879f ods. 3, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona, z čoho vyplýva, že všetky spotrebiteľské zmluvy (aj keď pôvodne išlo iba o určité typy zmlúv) sa musia posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ platného a účinného od 01.01.2008. Všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Námietka odvolateľky, že § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na daný právny vzťah s poukazom na vyššie uvedené neobstojí. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej - v časti určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd v tejto časti podrobnejšie neodôvodňuje. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V časti rozhodnutia o náhrade trov konania a v napadnutom uznesení zo dňa 27.02.2009 sa súd prvého stupňa dopustil pochybenia pri posudzovaní procesného úspechu jednotlivých účastníkov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd musí prihliadať k pomeru úspechu účastníkov v konaní. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov, ktoré potreboval na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Zásadu pomeru úspechu účastníkov vo veci uplatňuje súd v zmysle ustanovenia § 142 O.s.p. Náhradu trov konania pri zastavení konania upravuje ustanovenie § 146 O.s.p.. V odseku 1 upravuje nárok na náhradu trov konania, v prípade, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, skončilo sa zmierom, alebo bolo zastavené. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadne súd musí priznávať náhradu trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. V prípade existencie zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania, súd postupuje podľa ustanovenia odseku 2 tohto ustanovenia. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta O.s.p. z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.októbra 1992, sp. zn. 2 Obo 183/92). V danom prípade treba vychádzať z princípu zavinenia z procesného dôvodu, ktorý je rešpektovaný vyššie citovaným ustanovením. Navrhovateľ pôvodne svoj návrh uplatnil voči odporcovi v 1. rade. Návrh podal na súd dňa 06.08.2007. V tom čase bol ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný odporca v 1. rade. Navrhovateľ navrhol nariadiť predbežné opatrenie, aby sa predišlo možnosti prevodu predmetných nehnuteľností na iný subjekt. Napriek tomu odporca v 1. rade previedol predmetné nehnuteľnosti na odporcu v 2. rade, následne odporca v 2. rade previedol tieto nehnuteľnosti na odporkyňu v 3. rade. Tieto právne úkony vykonali odporcovia v 1. a 2. rade v priebehu súdneho konania. Z tohto dôvodu navrhovateľ musel meniť účastníkov na strane odporcov z dôvodu straty pasívnej legitimácie. Pasívne legitimovaný účastník na strane odporcu bol konečne ustálený až dňa 15.01.2008 uznesením súdu prvého stupňa o pripustení odporkyne v 3. rade do konania. Navrhovateľ svojim úkonom predloženým súdu prvého stupňa dňa 16.09.2008 zobral späť návrh voči odporcom v 1. a 2. rade, zároveň žiadal i zmenu návrhu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ svojvoľne nemenil procesné obsadenie pasívne legitimovaného odporcu, k týmto úkonom bol donútený konaním odporcov v 1. a 2. rade. Záver súdu prvého stupňa v tejto časti teda nie je správny. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 27.02.2009 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto súvislosti odvolací súd zrušil i napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania. V ďalšom konaní súd prvého stupňa musí opätovne posúdiť procesný úspech navrhovateľa a odporcov v 1. a 2. rade, ako aj odporkyne v 3. rade s poukazom na vyššie uvedené okolnosti. Súd prvého stupňa musí posúdiť, či na strane odporkyne v 3. rade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by podľa § 150 O.s.p. odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania vôbec alebo čiastočne voči odporkyni v 3. rade. V novom rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.