Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/290/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207211581 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2207211581.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, zast. Advokátska kancelária Stoklasa & Stoklasová s.r.o., Farská č. 25, Nitra, proti odporcovi: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J. č. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 52, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. mája 2011, č. k. 5C/47/2008-555, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že právny úkon, urobený vo forme notárskej zápisnice, vyhotovený súdnou komisárkou JUDr. Máriou Ivičičovou na Notárskom úrade v Leviciach pod č.k. N 212/2006, NZ 43343/2006, NCRIs 43115/2006 zo dňa 2.11.2006 je neplatný. Zároveň určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1782,44 eur a na účet Okresného súdu Dunajská Streda sumu 168,49 eur za faktúry za poskytnuté služby od Slovenskej sporiteľne, a.s.. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 a 39 OZ s odôvodnením, že dňa 2.11.2006 bola vyhotovená na Notárskom úrade JUDr. Márie Ivičičovej notárska zápisnica N 212/2006, NZ 43343/2006. Navrhovateľ do tejto zápisnice uznal svoj neexistujúci záväzok, spočívajúci z uznania dlžoby voči odporcovi vo výške 1.800.000 Sk s tým, že právnym titulom záväzku mala byť nezaplatená zmenka bez protestu zo dňa 2.11.2006. Navrhovateľ poprel skutočnosť, že by niekedy podpísal zmenku bez protestu na sumu 1.800.000 Sk, a to dňa 2.11.2006 vediac, že takáto zmenka bez protestu ani neexistuje. Odporca s návrhom nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť tvrdiac, že sumu 1.800.000 Sk skutočne požičal navrhovateľovi, ktorý v kritickom období bol vo finančnej tiesni. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov Ing. O., P. O. staršieho, I. K., oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a vec právne posúdil podľa § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41a Občianskeho zákonníka a zistil, že dňa 2.11.2006 bola vyhotovená pred súdnou komisárkou JUDr. Máriou Ivičičovou v Leviciach Notárska zápisnica pod č. k. N 212/2006, NZ 43343/2006, NCRIs 43115/2006, kde ako povinná osoba je navrhovateľ. Zápisnica obsahuje všetky náležitosti, spolu s vyhlásením o uznaní dlhu na sumu 1.800.000 Sk z titulu nezaplatenej zmenky bez protestu, vystavenej tiež dňa 2.11.2006 na sumu 1.800.000 Sk na rad oprávneného P. O.. Súd sa zaoberal absolútnou neplatnosťou notárskej zápisnice, a to v zmysle §§ 37, 39 a 3 OZ. Súd sa sústredil na otázku preukázania solventnosti odporcu v kritickom období, teda, či disponoval sumou 1.800.000 Sk. Odporca uviedol na pojednávaní, že sumu 500 - 600 tis. Sk mal doma, ostatné vybral z banky, nepamätá si však z ktorej a otec mu poskytol 800.000 Sk. Pri kontrolnej otázke na tú istú otázku odpovedal, že z banky vybral okolo 200 - 300 tis. Sk, 700 tis. Sk mal doma. Otec odporcu uviedol ako svedok, že on dal 800 tis. Sk a odporca 1. milión Sk. Súdu však nie je jasné a logické, z akého dôvodu odporca a jeho otec, ak boli solventní a disponovali takýmito vysokými peňažnými obnosmi nezaplatili svoju pohľadávku, teda dlh voči banke z poskytnutého úveru, prečo boli odkázaní na pomoc svojich priateľov podľa výpovede svedkov. Svedkovia jednoznačne potvrdili, že odporca nemal k dispozícii uvedenú finančnú čiastku a jeho otec bol vo finančnej tiesni, hrozila mu exekúcia rodinného domu. Notárska zápisnica mala byť len fiktívna za účelom preukázania solventnosti odporcu v banke, z ktorej chcel čerpať úver na prefinancovanie úveru svojho otca, aby tak zabránil exekúcii rodičovského domu. Súd ohľadne skúmania vážnosti predmetnej notárskej zápisnice skúmal pravdivosť prejavu vôle navrhovateľa, nakoľko súdny komisár, ktorý zápisnicu vyhotovil, nie je povinný skúmať obsah vyhlásenia. Navrhovateľ nenapadol zápisnicu z procesného hľadiska, ale z hmotnoprávnych základov, nakoľko verejná listina, ktorou je notárska zápisnica, nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko zo strany navrhovateľa došlo vyhlásením o uznaní dlhu do notárskej zápisnice k nesprávnemu vyhláseniu, nakoľko prejav vôle neobsahuje pravdivý údaj. Súdu nie je logické a štandardné, aby 2.11.2006 sa podpísala zmenka na uznanie dlhu bez protestu a v ten istý deň sa vyhotovila notárska zápisnica, ktorej základom je zmenka bez protestu, najmä pre odporcu, s ktorým navrhovateľ nemal žiadne obchodné transakcie. Súd preto skúmal solventnosť odporcu a jeho otca. Výpoveď odporcu na pojednávaní nebola vierohodná, svoje tvrdenia odporca nedokladoval a nepreukázal. Ak by odporca disponoval uvedenými finančnými prostriedkami, tak by ich v prvom rade poskytol ako pomoc otcovi a zaplatil by jeho pohľadávku, vyplývajúcu z úverovej zmluvy. Súd uznal nárok navrhovateľa za dôvodný, vyslovil notársku zápisnicu za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že nebola vážna, lenže sa prieči dobrým mravom, obchádza zákon, bola iba fiktívna a vymyslená. U navrhovateľa súd nemal preukázané, že by v kritickom období mal nejaké podlžnosti, ani že by mal majetkové problémy. Taktiež po rozsiahlom dokazovaní a po rôznych výzvach smerom na adresu Slovenskej sporiteľne sa súdu nepodarilo vypátrať údajnú zmenku bez protestu. Súd je názoru, že uvedená zmenka neexistuje, čo potvrdili aj svedkovia p. K. a Ing. O., ktorí boli priamymi svedkami rokovaní, ktoré sa týkali záchrany rodinného domu otca odporcu pred vykonaním záložného práva, exekúciou. Uvedený stav bol vymyslený z dôvodu, aby sa pomohlo obchodnému partnerovi a aby bola poskytnutá pôžička pre odporcu, ktorý nespĺňal podmienky a na preukázanie zábezpeky potreboval ešte určitú istinu. Odporcovi bol poskytnutý úver dňa 3.7.2007 Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a zároveň z tohto úveru bola vyplatená pohľadávka pre obchodnú spoločnosť Chicken Cottage Slovakia, s.r.o., kde konateľom je otec odporcu P. O. starší. Pohľadávka bola splnená do 24.8.2007 a kvitancia na rodinný dom urobená dňa 17.9.2007, teda časová súvislosť nasvedčuje a podporuje pravdivosť výpovede navrhovateľa, ako aj svedkov. Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem preukázal s tým, že mu hrozí bezprostredne nebezpečenstvo majetkovej ujmy, nakoľko nie je odporcovi dlžný žiadnu finančnú sumu, avšak mu hrozí exekúcia na vlastný majetok, nakoľko zatiaľ notárska zápisnica je platnou verejnou listinou a okrem toho je aj exekučným titulom. Túto skutočnosť odporca využil a podal exekučný titul spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Adamíkovi, na základe ktorého súd prvého stupňa dňa 12.6.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu za súdny poplatok 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.682,94 eur. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa nemohol návrhu vyhovieť z dôvodu neurčitosti petitu. Pokiaľ súd vydal rozsudok, smerujúci k neplatnosti právneho úkonu, vykonaného vo forme notárskej zápisnice nie je zrejmé, ktorý právny úkon, obsiahnutý v notárskej zápisnici je neplatný. Navrhovateľ sa v petite nedomáha neexistencie dlhu ale neplatnosti úkonu, urobeného vo forme notárskej zápisnice, keďže nie je zrejmé, ktorého úkonu, tak ide pravdepodobne o neplatnosť zápisnice ako takej. Má za to, že neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení, keď petit návrhu nesmeruje k určeniu neexistencie dlhu, len k určeniu, že právny úkon vo forme notárskej zápisnice je neplatný. Určovací petit nerieši navrhovateľom uvádzanú spornosť existencie dlhu či spornosť jeho uznania. Otázka existencie naliehavého právneho záujmu bola aj aktuálne riešená dovolacím Najvyšším súdom SR a v konaní 3Cdo/63/2009 ako otázka zásadného právneho významu. Notárska zápisnica je spôsobilým titulom na vykonanie rozhodnutia za predpokladu, že bola spísaná predpísaným spôsobom a obsahuje náležitosti, predpokladané ust. § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Po skutkovej stránke navrhovateľ pri podaní žalobného návrhu tvrdil, že zápisnica bola spísaná za účelom zvýšenia bonity odporcu pri prefinancovaní dlhu spoločnosti di Stefano. Následne zmenil tvrdenie, že malo ísť o dlh spoločnosti Chicken Cottage Slovakia, s.r.o. Sám súd v závere rozhodnutia správne konštatoval, že z priložených úverových spisov nebolo zistené predloženie notárskej zápisnice ako formy zabezpečenia či zvýšenia bonity, teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odporca od začiatku namietal, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že notárska zápisnica sa má použiť na zlepšenie bonity je od začiatku absurdné. Žiaden peňažný ústav neakceptuje notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Dlh voči peňažnému ústavu mala mať spoločnosť di Stefano, či Chicken Cottage Slovakia, s.r.o., v ktorých bol spoločníkom otec odporcu, pričom uznanie dlhu nesmeruje ani voči jednej zo spoločností ani voči otcovi odporcu. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že chcel pomôcť otcovi odporcu, tento postup nedáva žiaden logický zmysel, prečo zápisnica nesmerovala voči otcovi odporcu. Ďalší nepochopiteľný postup súdu spočíva v zameraní sa na pravdivosť výpovede samotného navrhovateľa. Ide o osobu, ktorá dosahuje minimálne úroveň priemerne zmýšľajúceho človeka, je potom nepochopiteľné, prečo by niekto len tak podpísal notársku zápisnicu o uznaní dlhu vo výške 1.800.000 Sk. Normálne by sa dalo očakávať, že pokiaľ dlh skutočne neexistuje, tak by tento dlh nikto neuznal, ľudovo povedané ani vlastnému bratovi. Pokiaľ bola pôžička len fiktívna, tak nevysvetliteľným zostáva fakt, prečo si k tzv. fiktívnej pôžičke nenechal od odporcu vystaviť rovno doklad o splnení dlhu, ktorým by sa mohol chrániť, nehovoriac o tom, že dlžná suma nie je v danom prípade zanedbateľná. Súd nerešpektoval základné zásady a postupy, či už vykonávania alebo hodnotenia dôkazov, od začiatku chránil akože poškodeného navrhovateľa, pričom pri hodnotení dôkazov súdu unikla iracionalita tvrdení ako aj to, že základom rozhodnutia sú jasné dôkazy, ktoré v tomto konaní absentujú a ktoré dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi. Čo sa týka vypočutých svedkov, samotný vzťah svedkov k navrhovateľovi je dôvodom pre namietanie ich predpojatosti, pretože ide o osoby ekonomicky napojené na navrhovateľa. Nevyplýva, že by išlo o svedkov priamych, ktorí by mohli dosvedčiť osobne priebeh poskytnutia pôžičky, podpísania zmenky. Svedkovia z hľadiska obsahu svedčili o tých skutočnostiach, ktoré sa mali dozvedieť od navrhovateľa. Naopak, z vyjadrenia notárky vyplýva skutkový stav veci tak, ako ho uvádza odporca. Navrhovateľ sa dostavil k notárke sám, zápisnica bola spísaná na základe jeho žiadosti a jeho vyhlásení. Zmenka predkladaná notárke nebola, čo zároveň zodpovedá logike veci. Zmenkou v rozhodnom čase disponoval odporca. Súd musí pri hodnotení veci vychádzať z vykonaného dokazovania, pričom je z listinných dôkazov evidentné, že žiadne z tvrdení navrhovateľa v konaní preukázané nebolo. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporcom uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým argumentuje ako dôkaz toho, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka, a to naliehavý právny záujem používa nesprávny príklad, pretože uvedené rozhodnutie nerieši identický prípad. Je zrejmé, že navrhovateľ mal naliehavý právny záujem na tom, aby podal žalobu, nakoľko v prípade, ak by tak neurobil, jeho osobné pomery by sa nezvratne zhoršili. Navrhovateľ podal žalobu v dôsledku toho, že hmotnoprávny základ tejto listiny nie je v súlade so skutočnosťou a že zo strany navrhovateľa došlo v súvislosti s vyhlásením do notárskej zápisnice k nesprávnemu vyhláseniu, keďže prejav vôle neobsahuje pravdivý údaj. Je potrebné skúmať pri vykonateľnosti notárskej zápisnice jednak formálne náležitosti, jednak je potrebné sústrediť pozornosť na to, či prejav povinného skutočne zodpovedá jeho prejavenej vôli. Ak súd zistí, že nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie alebo tento je pochybný, musí to vzbudiť dôvodnú pochybnosť o existencii slobody vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Pokiaľ sa týka spochybňovania svedkov v danom konaní, a to Ing. Q. O., I. K., tak nie je pravdou, že svedkovia boli zaujatí v prospech navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tak navrhovateľ, otec odporcu a Ing. O. a p. K. tvorili priateľské zoskupenie, ktoré spoločne podnikalo. O tom okrem iného svedčí personálne prepojenie jednotlivých spoločností, ktoré v danom konaní vystupujú a súd má tieto výpisy k dispozícii. Svedkovia, rovnako ako svedok Ing. W. jednoznačne preukázali, že otec odporcu rovnako ako jeho syn v rozhodnom období nemali voľné finančné prostriedky, naopak, sami mali veľké ekonomické problémy s tým, že im hrozila exekúcia ich rodinného domu. Za takejto situácie by bolo absurdné, aby niekomu, kto to vôbec nepotreboval, ktorá skutočnosť bola preukázaná účtovníctvom navrhovateľa požičiavali 1.800.000 Sk. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/47/2008 je určenie, že právny úkon, urobený vo forme notárskej zápisnice, vyhotovený súdnou komisárkou JUDr. Mária Ivičičovou na Notárskom úrade v Leviciach pod sp. zn. N 212/2006, NZ 43343/2006, NCRIs 43115/2006 zo dňa 2.11.2006 je neplatný. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na tento v podrobnostiach poukazuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď návrhu navrhovateľa vyhovel. Správne skonštatoval, že na takomto určení bol naliehavý právny záujem, keďže predmetná notárska zápisnica je exekučným titulom v už začatom exekučnom konaní proti navrhovateľovi, v dôsledku čoho je právne postavenie navrhovateľa neisté. Správne tiež súd vyhodnotil svedecké výpovede, najmä výpoveď Ing. Q. O., ktorá neuvádzala sprostredkované informácie, ale opisovala skutočnosti, o ktorých mala vedomosť z vlastného vnímania, keďže bola účastná viacerých jednaní ohľadne finančných problémov otca odporcu a ich možných riešení. Súd takisto správne vyhodnotil solventnosť jednotlivých účastníkov. Odvolaciemu súdu sa tiež javilo, že nebolo preukázané, že by odporca disponoval finančnými prostriedkami, z ktorých by mohol poskytnúť navrhovateľovi sumu 1.800.000 Sk, tiež bolo preukázané, že otec odporcu bol vo finančnej tiesni, hrozil mu reálne výkon záložného práva na rodinný dom, z dôvodu riadneho nesplácania úveru, z čoho vyplýva, že reálne nemal k dispozícii finančné prostriedky. Navyše, odvolací súd poukazuje na ust. § 558 OZ, ktorým sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval, takže aj dlžník, ktorý uznal svoj dlh môže namietať, že dlh nevznikol. Odvolací súd mal za to, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním bol preukázané, že dlh nevznikol. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 4,5 O.s.p.. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.