Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207216019 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2207216019.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Stanislav Kříž - ELMES, Dunajská Streda, Neratovické námestie 2143/3, IČO: 11 851 813, zastúpený advokátkou Mgr. Máriou Makytovou, Miloslavov, Alžbetin dvor 1322, proti odporkyni: Katalin Vésey - IS PROFI, Dunajská Streda, Ružový háj 1369/34, IČO: 32 321 678, zastúpená advokátkou JUDr. Albínou Vágóovou, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zaplatenie 5.714,81 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/31/2008-338 zo dňa 22. júna 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 136,29 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia a v zamietajúcej časti m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.576,90 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v časti zmluvnej pokuty a zmluvného úroku návrh navrhovateľa z a m i e t a . O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 136,29 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia, konanie o zaplatenie 782,08 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov navrhnutých účastníkmi konania, ako aj listinnými dôkazmi. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p., § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, získaného odporkyňou tým, že skladovala svoj tovar v priestoroch navrhovateľa bez právneho dôvodu. Navrhovateľ k preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia nepredložil súdu žiadny dôkaz. Z toho dôvodu súd pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo zmluvy uzatvorenej v júli 2006 odporkyňou a súvisiacej s jej nájomným vzťahom s ďalším prenajímateľom, u ktorého si prenajal skladové priestory. Nájomné bolo dojednané v sume 1.547 a 1.190,- Sk, teda v priemere 1.368,50 Sk, čo je 45,43 eur na meter štvorcový na jeden rok. Toto nájomné je pritom približne rovnaké, ako bolo v neplatnej zmluve o nájme uzatvorenej medzi týmito účastníkmi. Keďže zmluvy boli uzatvorené približne v spornom období, súd prvého stupňa dospel k záveru, že preukazujú obvyklé nájomné v danom období, a primeranú všeobecnú výšku nájomného v skladových priestoroch. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na bezdôvodné obohatenie súvisiace s užívaní skladu v plnom rozsahu celej miestnosti, nakoľko skladové priestory vo zvyšku mohol užívať. Obrana navrhovateľa, že od priestorov nemal kľúče s poukazom na neplatnosť zmluvy, neobstojí. Je potrebné poukázať na to, že sa do tejto situácie dostal čiastočne aj vlastným pričinením, keď nevenoval dostatočnú starostlivosť hospodáreniu so svojim majetkom. Súd prvého stupňa preto bezdôvodné obohatenie vyčíslil len zo skutočných rozmerov zabraných uloženým tovarom odporkyne, ktoré uvádzal svedok Z. G.. Tento označil rozmery hromady tovaru ako 4x3 metre, teda 12 m2. V konečnom dôsledku takto nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie odporkyne predstavuje sumu 136,29 eur za jeden štvrťrok. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Ohľadom zmluvnej pokuty uviedol, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy o nájme ako celku nebola dojednaná v písomnej forme ako to vyžaduje zákon. Úrok z omeškania priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi podľa znenia návrhu, teda od 01.10.2007, hoci odporkyňa bola v omeškaní už dňom 01.05.2007. K návrhu odporkyne na započítanie jej nárokov z titulu náhrady škody s poukazom na vznesenú námietku navrhovateľa zhodnotil zo značnej časti ako neoprávnenú. Prisvedčil námietke premlčania vznesenej zo strany navrhovateľa, keďže odporkyňa splatila predmetné refakturácie v plnej výške navrhovateľovi, mala vedieť o tom, že mu vzniká bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ si nárok uplatnila až v tomto konaní, bol v podstatnej časti premlčaný. Premlčaný je i nárok odporkyne v súvislosti s uplatnenou náhradou škody z dôvodu poškodeného tovaru pri zatečení priestorov. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľ podával odvolanie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odporkyňa celú dobu vedela, že si prenajíma priestory na základe písomnej zmluvy, tieto priestory mala v období od októbra do decembra 2006 celé k dispozícii, využívala ich a odovzdala až v januári 2007. Výpovede odporkyne ohľadom uzatvorenej písomnej nájomnej zmluvy sú v priebehu konania rozporné. V písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2007 odporkyňa napísala, že nemieni uhradiť nájomné za štvrtý štvrťrok, nakoľko sa prenajímateľ o prenajímaný objekt nestaral vhodným spôsobom a neplnil si povinnosti prenajímateľa. Neuvádzala nič o tom, že priestory neprenajímala a odovzdala ich, neuvádzala, že nemá nájomnú zmluvu. V treťom odseku uvádza, že už pri podpísaní zmluvy o prenájme bola mylne informovaná o stave budovy. V odpore zo dňa 23.01.2008 ako dôvod nesúhlasu s návrhom navrhovateľa uvádza len neplnenie povinností zo strany prenajímateľa týkajúce sa kvality priestorov. Až na pojednávaní dňa 02.06.2008, teda prvýkrát po 18 mesiacoch od odovzdania priestorov, uviedla, že priestory úplne opustila na jar 2007. V priebehu konania sa verzia rôzne menila na vysťahovanie v lete, dokonca na poslednom pojednávaní 08.06.2011 tvrdila, že v septembri si odviezli úplne všetko. V žiadnom liste neuvádzala, že nájomnú zmluvu podpísal jej manžel. Konkrétne vypisoval aj články zmluvy o prenájme, ktorú podľa jej názoru porušoval navrhovateľ. Neuhradené faktúry za október až december roku 2006, ktoré sú predmetom sporu, odporkyňa nechala zaúčtovať vo svojom jednoduchom účtovníctve a figurujú tam stále ako záväzky, čo potvrdil účtovník na pojednávaní dňa 08.09.2008. Odporkyňa teda v predmetnom období priestory navrhovateľa prenajímala a užívala, bola si vedomá, že uzavrela písomnú nájomnú zmluvu s navrhovateľom prostredníctvom svojho manžela, ktorého nechala zmluvy podpísať. K záverom súdu prvého stupňa, že bezdôvodné obohatenie patrí navrhovateľovi za užívanie 12 m2 navrhovateľ uvádza, že súd prvého stupňa vychádzal len čiastočne z výpovede syna žalobcu. Tento uvádzal, že v sklade sa v januári 2007 ešte tovar odporkyne nachádzal, sťahovanie odporkyne prebiehalo dosť chaoticky asi do konca decembra, teda fakticky zaberal iné rozmery. Poškodený tovar a poličky, ktoré boli ponechané v priestoroch navrhovateľa, boli majetkom odporkyne a ich skladovanie v priestoroch navrhovateľa bolo užívaním prenajímaných priestorov bez ohľadu na to, kde boli uložené. Navrhovateľ priestory až do ich odovzdania nemohol užívať ani dať do prenájmu ďalším osobám, čím mu vznikol nárok na úhradu celého nájomného za dané obdobie. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní opomenul, že pre navrhovateľa zmluva bola a je platná, o jej podpise inou osobou sa navrhovateľ dozvedel až v priebehu konania. Nemal dôvod svojvoľne vstupovať do priestorov, ktoré prenajímal, nebolo by to v súlade s dobrými mravmi. Ak by aj odporkyňa v priestoroch nemala zložený žiaden tovar až do odovzdania priestorov ich mala vo svojej dispozícii a mohla ich akokoľvek užívať. Súd prvého stupňa bol názoru, že ide o bezdôvodné obohatenie, mal priznať navrhovateľovi nárok vo výške dohodnutého nájomného. Túto sumu za užívanie priestorov odporkyňa poznala a súhlasila s ňou, keďže ju štyri roky pravidelne uhrádzala. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 5.714,81 eur, zmluvný úrok z omeškania ku dňu 01.10.2007 vo výške 823,82 eur, úrok z omeškania vo výške 0,026% denne z istiny od 01.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu ku dňu 01.10.2007 vo výške 3.535,21 eur a trovy súdneho konania, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa svojim odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 136,29 eur, v časti zastavenia konania a zamietnutia návrhu odvolanie nepodala, v tejto časti súhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa. Tvrdila, že v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že nebytové priestory žalobcu opustila ešte v júni 2006 a odsťahovala sa do iných nebytových priestorov. O tomto predložila súdu dôkaz, nájomnú zmluvu. Nepopierala, že znehodnotený tovar, k poškodeniu ktorého došlo zavinením navrhovateľa, zostal dlhšie v skladových priestoroch, pretože bol nepredajný a bolo treba ho zlikvidovať. Poškodený tovar k septembru 2006 vypratala. Súd prvého stupňa i druhýkrát rozhodol nesprávne, pretože ona priestory navrhovateľa ani v rozlohe 12 m2 v štvrtom kvartáli neužívala. Navrhovala, aby odvolací súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal jej trovy konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v časti povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 136,29 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia a v zamietajúcej časti potrebné zmeniť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Súd prvého stupňa prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 12C/31/2008-265 dňa 23.11.2009. Na odvolanie odporkyne tento rozsudok bol v časti odvolacím súdom zrušený uznesením č.k. 9Co/81/2010-307 zo dňa 27.10.2010. V tomto uznesení odvolací súd v zrušenej časti uložil súdu prvého stupňa vyporiadať sa s otázkou, či nájomná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platne. Nebolo sporné, že odporkyňa užívala priestor navrhovateľa. Nebolo preukázané, či odporkyňa priestor navrhovateľa užívala titulom nájomného vzťahu. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že odporkyňa užívala priestor navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia, keďže uzatvorenie platnej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania sa nepreukázalo. Na základe výpovede svedka Y. G. - bývalého manžela odporkyne - je treba vyvodiť záver, že nájomná zmluvu nebola uzatvorená medzi účastníkmi konania platne, keďže ju podpísal svedok, nie odporkyňa. Súd prvého stupňa vychádzal z ceny, ktorá je obvyklá ako cena nájmu podobných nehnuteľností v danej lokalite v danom čase. Závery súdu prvého stupňa o výške bezdôvodného obohatenia čo sa týka sumy za prenájom skladových priestorov na meter štvorcový na jeden rok, boli správne, možno ich považovať za cenu nájmu podobných nehnuteľností, s ktorou súhlasila aj odporkyňa, keďže nájomné zmluvy s takou výškou nájomného uzatvorila. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa musí vychádzať z obvyklej ceny nájmu podobných nehnuteľností v danej lokalite a v danom čase; posúdi, či možno vychádzať z dohodnutej výšky nájomného medzi účastníkmi konania. Záver súdu prvého stupňa, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu len za užívanie 12m2 z celkovej rozlohy priestoru, nemožno však považovať za správny. Bez ohľadu na skutočnosť, akú časť skladových priestorov navrhovateľa odporkyňa užívala, jednoznačne užívala celú miestnosť navrhovateľa - sklad vo výmere 249,2 m2, navrhovateľ nemohol skladový priestor z tohto dôvodu užívať pre svoju potrebu alebo prenajímať. Nie je možné ani logické, aby určitý priestor, ktorý nie je možné uzatvárať v jednotlivých častiach, užívali viacerí nájomcovia. Súd nemôže z takýchto prezumpcií vychádzať. Navrhovateľ nemal od priestoru kľúče, čo odporkyňa nerozporovala, priestory boli prenajaté odporkyni, navrhovateľ nemal prístup ani dôvod do týchto priestorov vstupovať. Odporkyňa užívala skladový priestor navrhovateľa bez riadne uzatvorenej a platnej nájomnej zmluvy, preto je povinná vydať mu bezdôvodné obohatenie, ktoré jej tým vzniklo. Bezdôvodné obohatenie spočíva v náhrade za užívanie priestorov a v náhrade za spotrebu elektrickej energie a plynu za toto obdobie. Keďže nároku navrhovateľa bolo vyhovené titulom bezdôvodného obohatenia, nevzniklo mu právo na úhradu zmluvnej pokuty a zmluvného úroku, ktoré musia byť dohodnuté písomne a platne. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 136,29 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia a v zamietajúcej časti zmenil podľa ustan. § 220 O.s.p. čo do uplatnenej náhrady bezdôvodného obohatenia, vo zvyšku návrh navrhovateľa v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a v časti zmluvného úroku zamietol. Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 4 tak, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.