Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoE/58/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208203764 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2208203764.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35807598, zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému G. H., nar. X.X.XXXX, bytom T. Q. XXX/X, o vymoženie 1 306,51 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým, Bratislava, Záhradnícka 62 pod sp. zn. EX/1398/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 25. februára 2010 č. k. 12 Er/75/2008 - 26, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil exekúciu v časti o vymoženie 642,63 eur, o vymoženie úroku z omeškania 0,25% denne z 1 298,55 eur od 1.9.2007 do zaplatenia a v časti trov rozhodcovského konania 279,69 eur. Exekúciu čiastočne zastavil po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie 27.3.2008. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a tým, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nie je v súlade so zákonom, nakoľko povinného zaväzuje na plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré je navyše v rozpore s dobrými mravmi, teda na plnenie právom nedovolené, t. j. exekučný titul má vady po materiálnej stránke. Vychádzal pritom z ustanovení § 2, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere z 25.6.2007 neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov, preto oprávnenej rozhodcovským rozsudkom prisúdené plnenie v časti úroku a poplatkov je plnením nedovoleným. Posúdiac zmluvu podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že aj v časti úroku z omeškania, s prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru, sú sankcie neprimerane vysoké 91,25% ročne, preto ide o plnenie právom nedovolené. Vzhľadom k tomu, že zastavenie podstatne väčšieho rozsahu exekúcie si spôsobila oprávnená, pretože si neoprávnene v rozhodcovskom konaní uplatnil niektoré nároky, ktoré mu síce rozhodca priznal, avšak ide o nároky právom nedovolené, otázku odmeny rozhodcu si musia vyriešiť rozhodca a oprávnená a nemožno spravodlivo požadovať od povinného, aby doplácal na nezákonnosť ich postupu. Proti uzneseniu sa odvolala oprávnená, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že úverová zmluva, z ktorej vychádza rozhodcovský rozsudok, nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, ale na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka vyplýva, že na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu o úvere, so všetkými podstatnými náležitosťami, nemusela obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ani platby úveru, nie je možné považovať za odložené platby, ale za platby formou splátok. Napokon ani klienti oprávnenej neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Poukázala na skutočnosť, že ňou uzatvorená zmluva o úvere s povinným neobsahuje náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom úverov sú peňažné prostriedky, nie tovar alebo služba. Záver súdu o neprimeranosti výšky úrokov 0,25% denne, nepovažovala správnym. V čase uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Oprávnená uviedla, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútnym obchodnom a úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Povinný ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali a k odvolaniu oprávnenej sa písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní (§ 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom konania je zastavenie časti exekúcie. Predovšetkým bolo potrebným zodpovedať otázku viazanosti exekučného súdu rozhodcovským rozsudkom, i keď ju oprávnená výslovne nenamietala. Zodpovedanie otázky viazanosti exekučného súdu rozhodcovským rozsudkom je potrebné hľadať vo vzájomnom vzťahu § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O. s. p. a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku exitujú výnimky rovnako ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom tejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o rozhodcovskom konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o takejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Takýto výklad by však šiel proti nepochybne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu v tomto ustanovení uvedenom. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné ust. § 35 zák. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O. s. p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozsudok preskúmava na základe § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní je zakotvený osobitný prieskumný inštitút - prieskumná právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Týmto ustanovením zákonodarca umožnil exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Pri skúmaní validity iných exekučných titulov než tých vydaných súdmi, jednak nie je vždy ustanovená viazanosť len výrokom rozhodnutia, predovšetkým často rozpornosť exekučného titulu so zákonom je tak zjavná, že na ňu možno usúdiť z jednoduchého porovnania výroku titulu s príslušnou právnou normou. V rozhodcovských konaniach sa súd nevyhne skúmaniu zmlúv aj pre potrebu vyhodnotenia rozhodcovskej doložky, čo obdobne platí aj pri posudzovaní charakteru vzťahu a tým daného určenia práva rozhodného na skúmanie súladnosti samotného titulu so zákonom. Správny bol teda postup súdu prvého stupňa, ktorý vo veci skúmal, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak ako by to mohol urobiť, keby sám rozhodoval vo veci samej, a teda správne posudzoval i obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti v súlade s právom alebo dobrými mravmi, pričom toto posudzovanie je neoddeliteľne späté s posúdením platnosti uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd sa ďalej zaoberal charakterom predmetnej zmluvy, označenej zmluvou o úvere - uzavretou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Odvolací súd postupujúc podľa citovaného zákonného ustanovenia uznesením z 29.2.2012 vyzval účastníkov konania vyjadriť sa k možnému použitiu ustanovenia § 53 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnená vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení do 31.12.2007 vzhľadom k uzavretiu zmluvy 25.6.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku , ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej odvolateľkou namietaných okolností. Súd prvého stupňa dôsledne aplikoval ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi ako zmluvu spotrebiteľskú a podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje dohodu zmluvných strán, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8 a b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. 6 ods. l Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu odvolací súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Odvolací súd bol v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere - uzavretej 25.6.2007 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je vzťahom spotrebiteľským. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor odvolací súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Odvolací súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať rozhodca v rozhodcovskom konaní. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Odvolací súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli odvolací súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom : „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). V dôvodovej správe sa píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Doložku však nie je možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2008, nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude zažalovaný na rozhodcovskom súde, slovami zákona povedané, ,,vyžaduje sa, aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde“, čo je vlastne naplnenie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. Odvolací súd považoval výkon práv oprávnenej podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávnenej, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávnenou. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Ak bol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka a ktorú odvolací súd považuje ako celok za neprijateľnú a neplatnú, tak v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu v časti o vymoženie 642,63 eur, v časti o vymoženie úroku z omeškania 0,25% denne z 1 298,55 eur od 1.9.2007 do zaplatenia a v časti vymoženia trov rozhodcovského konania 279,69 eur- Odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p . uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.