Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/71/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208217809 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2208217809.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej vo veci starostlivosti o plnoletého Y. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom P. W., Q. X a maloletej B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov : S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom P. W., K. B. XXXX/XX a X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom P. W., Q. X, zastúpeného JUDr. Juliannou Weiszovou, advokátkou, Dunajská Streda, Jantárová 16, o zvýšení výživných, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. marca 2011 č. k. 7 P/47/2008 - 209, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení vyživovacích povinností m e n í tak, že výživné otca na Y. Q., nar. X.XX.XXXX zvyšuje z 33,19 eur mesačne na 70 eur mesačne od 1.1.2009 do 30.6.2011 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Y. Q., nar. X.XX.XXXX a výživné otca na maloletú B. Q., nar. XX.X.XXXX zvyšuje z 29,88 eur mesačne na 60 eur mesačne od 1.1.2009 naďalej so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo výroku o dlhu zročných výživných mení tak, že dlh zročného výživného na Y. Q. za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2011 vo výške 752,15 eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a dlh zročného výživného na maloletú B. Q. za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2012 vo výške 971,80 eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 10. júla 2007 č. k. 8 P/49/2007 - 44. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 10.7.2007 č. k. 8 P/49/2007 - 44 tak, že výživné na Y. zvýšil z 1 000 Sk mesačne na 70 eur mesačne a výživné na maloletú B. zvýšil z 900 Sk mesačne na 60 eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2009 naďalej a so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň v rozsudku povolil dlhy zročných výživných od 1.1.2009 do 31.3.2011 na Y. vo výške 931,50 eur a na maloletú B. vo výške 742,50 eur zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 25 eur na každé z detí spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O práve na náhradu trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a tým, že došlo k zmene pomerov na strane oboch detí, vzhľadom k uplynutiu dvoch rokov od predchádzajúcej úpravy a tým aj bežných odôvodnených potrieb v súvislosti s ich fyzickým rastom. Vychádzal z toho, že maloletá B. bola v čase predchádzajúcej úpravy v predškolskom veku a jej nároky na výživu boli nižšie. V súvislosti so školskou dochádzkou vzrástli jej odôvodnené potreby, zahŕňajúce školské potreby a pomôcky, školské akcie hradené rodičmi, poplatky do školy a za aktivity spojené s výučbou. Y. v období predchádzajúcej úpravy výživného bol žiakom základnej školy a jeho odôvodnené potreby boli nižšie. Zvýšili sa jeho odôvodnené potreby v súvislosti so štúdiom na strednej škole a v súvislosti s jeho fyzickým vývinom - výdavky na ošatenie a obuv, ktoré sú vo jeho veku rovnaké, ak nie vyššie, ako má dospelý človek. Vychádzal zo skutočností, že matke sa znížil čistý priemerný mesačný príjem od ostatnej úpravy výživného z 331,94 eur (10 000 Sk) na 152 eur, aj napriek zvýšeniu jej invalidného dôchodku o valorizáciu vyplývajúcu zo zákona. Otcovi sa čistý mesačný príjem mierne zvýšil, v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol 209,12 eur (6 300 Sk) a v období skončenia pracovného pomeru dohodou k 30.11.2010 vo výške 255,38 eur. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého S. Q., nar. X.X.XXXX. Dospel k záveru, že otcove zárobkové možnosti nedovoľujú zvýšiť výživné vyššie, pričom zvýšené výživné nepokrýva skutočnú zmenu odôvodnených potrieb detí. Vyslovil názor, že pomery maloletého dieťaťa je možné zohľadňovať iba v závislosti od pomerov rodičov, a nie je možné stanoviť výživné, ktoré síce zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ale nezodpovedá možnostiam výživou povinného rodiča. Zvýšenie výživného od 1.1.2009 odôvodnil výraznou zmenou pomerov. Dlh zročného výživného odôvodnil spätným zvýšením výživných a platením výživných povinným otcom v pôvodných výškach. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie v danej veci sa mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil procesným pochybením súdu prvého stupňa, ktorý pojednával 22.3.2011 i napriek tomu, že právnu zástupkyňu otca naň riadne nepredvolal, a o ktorom sa jeho právna zástupkyňa dozvedela deň pred pojednávaním a telefonicky sa ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti. Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neporovnal rozhodné skutočnosti pre určenie výživného. K zmene pomerov prišlo u navrhovateľky, ktorá sa stala vlastníčkou rodinného domu, za ktorý v hotovosti zaplatila 24 895,44 eur (750 000 Sk). Plnoletý Y. ukončil štúdium v máji 2011. Súd prvého stupňa, podľa otca detí, neskúmal všetky príjmy matky, ktorá je aj finančnou poradkyňou. Neskúmal ani jej príjmy v rokoch 2008 až 2011. Uviedol, že je nemajetný a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Býva v jednoizbovom služobnom byte. Matka maloletej ani plnoletý Y. odvolacie návrhy nepodali a k odvolaniu otca sa písomne nevyjadrili. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázal na zmenu pomerov účastníkov, najmä u matky, ktorej sa v dôsledku zdravotných problémov znížili príjmy od predchádzajúcej úpravy výživných. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobu - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Predmetom konania sú zvýšenia výživných v súčasnosti plnoletého (v deň začatia konania maloletého) dieťaťa a maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Odvolací súd po doplnení dokazovania zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 10.7.2007 č. k. 8 P/49/2007 - 44, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.7.2007, ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživných otcovi na maloletého Y. zo 600 Sk mesačne na 1000 Sk (33,19 eur) mesačne a na maloletú B. zo 400 Sk mesačne na 900 Sk (29,88 eur) mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy mala matka čistý mesačný príjem 165,86 eur (2 144,75 Sk z podnikania za rok 2006 - č. l. 21 + 2 852 Sk invalidný dôchodok - č. l. neuvedené) a otec mal čistý mesačný príjem 222,48 eur (č. l. 42). Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 14.12.2011 č. k. 12 C/135/2011 - 23, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.12.2011, bola zrušená vyživovacia povinnosť otca - navrhovateľa na plnoletého Y. Q. - odporcu, s účinnosťou od 1.7.2011. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti - 1.5.2007 do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením do 1.1.2009, uplynuli takmer dva roky, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmenu výživného by mohla odôvodniť len zmena závažného charakteru, majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad ide aj v danej veci, nakoľko zmena predškolského zariadenia na základnú školu u maloletej B. a základnej školy na strednú školu u Y., súdna prax všeobecne považuje podstatnou zmenou okolností spojenou so zvýšením odôvodnených potrieb s plnením školských povinností a v niektorých prípadoch aj cestovných nákladov. Matka detí v roku 2008 dosiahla čistý mesačný príjem 143,75 eur a v roku 2009 152,06 eur. Z dokazovania doplneného odvolacím súdom vyplýva, že v roku 2010 mala čistý mesačný príjem 168,53 eur a v roku 2011 170,72 eur. Poberala aj invalidný dôchodok, v roku 2008 vo výške 106,10 eur, v roku 2009 vo výške 116,30 eur, v roku 2010 vo výške 119,90 eur a v roku 2011 vo výške 171,41 eur. Jej celkový čistý mesačný príjem bol v roku 2008 vo výške 249,85 eur, v roku 2009 vo výške 268,36 eur, v roku 2010 vo výške 288,43 eur a v roku 2011 vo výške 342,13 eur. Otcov čistý mesačný príjem bol v roku 2008 vo výške 213,94 eur, v roku 2009 vo výške 254,86 eur a v roku 2010 vo výške 307,66 eur. Otec ukončil pracovný pomer dohodou k 30.11.2010 bez uvedenia dôvodu. Jeho tvrdenie, že dohodou ukončil pracovný pomer z dôvodu zániku zamestnávateľa nepreukázal. Jeho tvrdeniu odporuje aj skutočnosť, že býva v služobnom byte. Odvolací súd vyhodnotil ukončenie pracovného pomeru dohodou v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine tak, že výživou povinný otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu zárobku, z ktorého mohol plniť vyživovacie povinnosti. Od 1.12.2010 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi. Je vyučený murár, svoje tvrdenie o tom, že vzhľadom k zdravotnému postihnutiu ruky si nemôže nájsť prácu v odbore, nepreukázal. Otcovi X.X.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť ku S. Q., ktorú si plní vo výške 30 eur mesačne. Plnoletý Y. je od 1.7.2011 zamestnaný v K - R - VIKK, s. r. o., Dunajská Streda, Múzejná 2 na dobu neurčitú s priemerným mesačným hrubým zárobkom 590 eur. Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti, možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil zvýšením o 121,13 eur a otcovi miernym zvýšením o 36,34 eur. Porovnaním zostatkov po odpočítaní výdavkov vynakladaných na domácnosť od príjmov rodičov možno dospieť k záveru, že matke zostane 65,13 eur (342,13 eur - 277 eur) a otcovi 232,66 eur (307,66 eur - 75 eur), diametrálne odlišné zostatky. V zmysle § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime je životné minimum (§ 1) spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze od 1.7.2011 pre fyzickú osobu 189,83 eur a pre nezaopatrené dieťa 86,65 eur. Nepochybne zostatok matky je nižší než životné minimum a otcov zostatok je vyšší. Plnoletý Y. a maloletá B. mali bežné výdavky na životné náklady, ktoré sa v súvislosti so zvýšením ich veku zvýšili (§ 78 ods. 3) a okrem toho zvýšené výdavky v súvislosti s plnením školských povinností. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného otca je výživné určené vo výške 70 eur mesačne na Y. a 60 eur na maloletú B. platiť, pretože zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že došlo na stranách maloletých k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zvýšenia výživných. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne rozhodol, pretože výživné zvýšil primerane od zmeny pomerov, ktorou bol počiatok stredoškolského štúdia plnoletého a počiatok štúdia na základnej škole maloletej, v období, kedy sa zmena prejavila výraznejším spôsobom. Rovnako aj dlhy zročných výživných za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2011 u plnoletého Y. a do 31.5.2012 u maloletej B. vo výške rozdielov zvýšených výživných a fakticky výživných zaplatených odvolací súd určil nasledovne. Zo zhodných výpovedí oboch rodičov a poštových poukážok vyplýva, že otec v roku 2009 platil na obe deti podľa predchádzajúcej úpravy výživných, spolu 63,07 eur, na maloletého Y. 33,19 eur a na maloletú B. 29,88 eur, v roku 2010 platil do marca rovnakým spôsobom a od apríla 2010 platil na Y. 50 eur a na maloletú B. 40 eur, pričom na Y. platil uvedeným spôsobom do augusta 2011 a na B. doposiaľ. Z uvedených skutočností vyplýva, že otec na plnoletého Y. zaplatil v roku 2009 na výživnom 398,28 eur (12 mesiacov po 33,19 eur), v roku 2010 zaplatil na výživnom 549,57 eur (3 mesiace po 33,19 eur a 9 mesiacov po 50 eur) a v roku 2011 zaplatil otec na výživnom 400 eur (osem mesiacov po 50 eur). Spolu zaplatil otec na výživnom na Y. 1 347,85 eur. Na výživnom na maloletú B. zaplatil otec v roku 2009 358,56 eur (12 mesiacov po 29,88 eur), v roku 2010 zaplatil otec na výživnom 449,64 eur (3 mesiace po 29,88 eur a 9 mesiacov po 40 eur), v roku 2011 zaplatil 480 eur (12 mesiacov po 40 eur) a v roku 2012 zaplatil 200 eur (5 mesiacov po 40 eur). Spolu zaplatil otec na výživnom maloletej B. 1 488,20 eur. Na výživnom na Y. mal otec zaplatiť od 1.1.2009 do 30.6.2011 2 100 eur (30 mesiacov po 70 eur) a na výživnom na maloletú B. mal otec zaplatiť od 1.1.2009 do 31.5.2012 2 460 eur (41 mesiacov po 60 eur). Rozdiel určeného zvýšeného výživného a zaplateného výživného na Y. je 752,15 eur (2 100 eur - 1 347,85 eur) a rozdiel určeného zvýšeného výživného a zaplateného výživného na maloletú B. je 971,80 eur (2 460 eur - 1 488,20 eur). Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Ustanovenie § 160 obsahuje pravidlá pre počítanie príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 162 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia, ku ktorým v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia patria aj rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného (predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživných plnoletého a maloletej a platením výživných otcom od 1.1.2009 do 30.6.2011, resp. do 31.5.2012, povolil odvolací súd zaplatiť otcovi v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môžu plnoletý a maloletá, zastúpená matkou, v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhov zročných výživných v splátkach povolil otcovi plnoletého a maloletej odvolací súd vzhľadom na výšku dlhov 752,15 eur a 971,80 eur, tak, aby boli zaplatené do 36 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, správanie sa otca, ktorý výživné určené podľa predchádzajúceho rozsudku má vyrovnané, dokonca platil i viac, než podľa predchádzajúceho rozsudku a vzhľadom k jeho možnostiam platenia z čistého mesačného príjmu 307,66 eur. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil z dôvodu, že súd prvého stupňa síce správne určil výšky zvýšených výživných, ale nesprávne uložil povinnosť platiť výživné na plnoletého Y. do rúk matky a vzhľadom tiež k zániku vyživovacej povinnosti otca k plnoletému Y. a vo výroku o dlhoch zročných výživných vzhľadom k uplynutiu času od rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 154 ods. 1 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a § 81 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Záverom odvolací súd uvádza, že námietka otca o procesnom pochybení súdu prvého stupňa je dôvodnou, ktorú ale odstránil odvolací súd. Procesná námietka smerovala k tomu, že na pojednávaní konanom 10.3.2011 za prítomnosti otca súd prvého stupňa odročil pojednávanie na 22.3.2011, na ktoré nepredvolal právnu zástupkyňu otca (č. l. 202), ktorá sa 21.3.2011 telefonicky ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a žiadal pojednávanie odročiť (č. l. 205). Na pojednávaní konanom 22.3.2011 súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok (č. l. 207). V zmysle § 115 ods. 1 O. s. p. je povinnosťou súdu predvolať účastníkov a ich právnych zástupcov (§ 49 ods. 1 O. s. p.) na pojednávanie. V prípade nesprávnosti postupu súdu v rozpore s uvedeným ustanovením, súd odníma účastníkom možnosť konať pred súdom tým, že nemajú možnosť argumentovať vo veci, navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a pod. Odvolací súd výsluchom otca odstránil tento nedostatok. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.