Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209212866 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2209212866.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: 1. L., nar. XX.X.XXXX a 2. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov - matky: L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. R. XXX/XX, C. J. a otca: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U. E. XX, P., zastúpeného zástupcom: Centrum právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, M.R. Štefánika 1, Hlohovec, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.8.2011 č.k. 8P/51/2009-150 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 22.11.2011 č.k. 8P/51/2009-163, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zmeny zverenia maloletého L. a maloletej A. tak, aby tieto boli zverené do jeho starostlivosti. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 26, § 24 ods. 2 a 4 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine vecne tým, že dôvodom na zmenu výchovného prostredia je výchovné prostredie, ktoré negatívne ovplyvňuje celkový zdravotný stav maloletých detí vrátane ich psychického vývoja. Poukázal na to, že v danom prípade sa už na súde viedlo viacero konaní, ktorými sa rodičia domáhali zmeny umiestnenia maloletých detí, ostatné konanie bolo v decembri 2006, kedy súd konštatoval že doterajšie výchovné prostredie u matky je pre maloleté vhodné, keďže matka sa o deti riadne stará, zabezpečuje im primeranú starostlivosť, deti nezanedbáva. Zo znaleckého posudku, ktorý bol vo veci podaný, jednoznačne vyplynulo, že deti majú pozitívny vzťah k matke a tento vzťah je vzájomný. Naopak, tvrdenia otca o neschopnosti matky zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti ako nevhodnej osoby, ktorá nie je schopná si plniť svoje materské povinnosti sa nepreukázali. Maloleté deti majú lepší vzťah k matke, keď vo vzťahu k otcovi naopak pretrvávajú problémy pre jeho autoritatívne správanie sa k nim. Súd prvého stupňa potom vychádzajúc z týchto záverov, ktoré boli vykonané i v predchádzajúcom konaní (ktoré je ale v spojení s týmto), vypočul obe maloleté deti. Z ich výsluchu mal preukázané, že ani jedno z nich nesúhlasí s tým, aby bolo zverené do výchovy a starostlivosti otca. Obe deti sú vo veku dospievania, tzn. vo veku, keď vedia prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa u ktorého rodiča chcú byť. Maloletá A. navštevuje základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede, maloletý L. už nie je školopovinný a nemá záujem a ani ochotu chodiť na strednú školu, má zdravotné problémy, ktoré vylučujú ďalšie štúdium. Základnú školu skončil v ôsmom ročníku, pričom posledný rok bol v ústave pod dohľadom psychiatra. Maloletý L. pri svojom výsluchu uviedol jednoznačne, že nechce žiť u otca a v prípade, že by sa otec nasťahoval do ich bytu, kde teraz bývajú s matkou, nezostal by s ním v jednom byte. Konštatoval, že „nápad otca“, že by sa prípadne nasťahoval k nim považuje za hlúposť. Sám uviedol, že je samotár a nemá vytvorený bližší vzťah ani k svojim súrodencom. S otcom sa nestretáva, netelefonuje si s ním a nie je na neho zvedavý. Obdobne maloletá A. v neprítomnosti rodičov potvrdila, že chce ostať s matkou, u ktorej bola vychovávaná od svojho narodenia. Ak by sa otec nasťahoval do ich bytu, kde teraz býva matka a matka by sa odsťahovala, odišla by z bytu aj s matkou. K otcovi nemá vytvorený vzťah, pretože ten sa o ňu nezaujíma, aj keď bývali v spoločnej domácnosti nemal vo zvyku sa s ňou ani len rozprávať. Niekedy v minulosti sa zvykol opýtať, či jej netreba niečo pomôcť pri učení. V závere súd prvého stupňa poukázal na práva detí zakotvené v § 43 ods. 1 Zákona o rodine ako aj v čl. 12 ods. 1 Deklarácie práv dieťaťa. Hodnotiac dôkazy jednotlivo a aj v rámci vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh otca na zverenie mu detí do starostlivosti je neodôvodnený, keď nenastala zmena pomerov, s ktorou by zákon spájal možnosť zmeniť doterajšie výchovné prostredie, keď pomery u matky sú dobré a tvrdenie otca o nevhodnej osobe matky pre výchovu maloletých detí sa nepreukázali. Psychický stav maloletého L. nie je jednoznačným výsledkom len výchovy dieťaťa, čo bolo konštatované aj v správe Diagnostického centra, ale ide o dedičnú záležitosť zo strany otca. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie otec, ktoré odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď nerozhodol o zverení maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, tzn. ak nerozhodol o zmene poslednej úpravy v zmysle rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 5.12.2006 č.k. 8P/31/2005. Zdôraznil, že je schopný poskytnúť maloletým deťom lepšie výchovné prostredie a lepšie materiálne podmienky, nakoľko vlastní trojizbový rodinný dom, na rozdiel od jednoizbového bytu, ktorý má v nájme matka detí. V prípade, že by maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a prišli by bývať k nemu do P., mali by samostatnú izbu a teda väčší životný priestor. Deťom vie ponúknuť zdravú, plnohodnotnú stravu, pričom matka detí podľa jeho názoru deťom nevarí. Ako otec, chce deti viesť k samostatnosti, pričom matka detí im podľa jeho mienky takúto výchovu neposkytuje. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, maloletého L. a maloletú A. zveril do jeho osobnej starostlivosti, čím zmení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. 8P/31/2005 zo dňa 5.12.2006. Zároveň navrhol, aby súd uložil matke prispievať na výživu maloletého L. a maloletej A. sumou po 26,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila písomným podaním zo dňa 5.10.2011, v ktorom uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Je toho názoru, že súd vykonal potrebné dokazovanie vo veci vypočutím detí, ktoré sú pod neustálym stresom z ďalšieho konania. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.10.2011 navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Maloleté deti L. a A. sú rozsudkom Okresného súdu Dunajská streda zo dňa 16.12.1999, č.k. Nc 490/1977-291 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.11.2000, č.k. 8Co/261/2000-6 zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého L. v sume 1.000,- Sk a na maloletú A. 1.200,- Sk a súd tiež upravil styk otca s deťmi. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská streda zo dňa 5.12.2009, č.k. 8P/31/2005-237 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2007, č.k. 11CoP/12/2007-251 súd zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí s tým, že výchovné prostredie u matky je vyhovujúce a naopak prostredie u otca, vzhľadom na jeho vzťah k deťom a autoritatívne chovanie, ktoré v deťoch vzbudzuje odmietanie, je nevhodné. V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. V zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. V zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia súdu príp. dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletých detí, pretože pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie opatrenie urobené súdom už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletého. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá zohľadňujúc záujem maloletého, vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy. Predmetom aktuálneho konania na súde prvého stupňa bolo najprv konanie o zákaze styku otca s maloletými deťmi, začaté súdom bez návrhu, na základe uznesenia zo dňa 2.9.2009, č.k. 6P/35/2009-20. V tomto konaní bolo zistené, že maloletý L. bol najprv umiestnený v Detskom diagnostickom centre Bratislava, Slovinská a vzhľadom na jeho zdravotný stav bolo nežiaducim, aby otec maloletého pri jeho návštevách svojim chovaním traumatizoval. Následne bol maloletý v období od 19.1.2010 do 27.5.2010 liečený v Detskej psychiatrickej liečebni n.o. Po právoplatnom zastavení tohto konania uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 18.1.2011 č.k. 8P/51/2009-117, súd pokračoval v konaní o návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletých detí, tzn. o návrhu, ktorým otec žiadal, aby deti boli zverené do jeho starostlivosti. V konaní 8P/51/2009 bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie a vo veci bol podaný znalecký posudok znalcom Mgr. R. F., znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia (znalecký posudok č. 2/2010 podaný súdu prvého stupňa 28.6.2010). Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že otec má snahu v konaní dokázať, že je schopnejším rodičom ako matka detí, pričom má tendenciu k znevažovaniu matky a dokazovaniu neschopnosti detí a ich ponižovaniu. Čo sa týka otca a vzťahu maloletého L., otec o syna javí záujem a aj vo vzťahu k maloletej A. tiež prejavuje záujem, ale žiadnym spôsobom sa ju nesnaží povzbudiť alebo pochváliť. Vzťah otca k dcére je motivovaný otcovou až neprirodzenou snahou získať kontrolu nad životmi svojich detí a dokázať, že on vie najlepšie ako ich vychovávať, čo je pre nich najlepšie, bez ohľadu na názory a city detí. Maloletý L. a maloletá A. sú podľa znalca zrelé osobnosti s vlastným názorom aj na osobu otca a jeho správanie, jeho snahy berú s odstupom a nezáujmom, čo sa u maloletých detí prejavuje ako obranný mechanizmus. Obe deti sa pred znalcom jednoznačne vyjadrili, že nemajú záujem ani o styk s otcom. Počas stretnutia s otcom neprejavovali takmer žiadne emócie, A. reagovala úzkostne. Vzťah maloletých detí a otca je už natoľko narušený, že za súčasných podmienok nie je možné ho obnoviť a obnovenie styku s otcom by ani nebolo vhodné, v záujme pokojného psychického vývinu detí. Potreby maloletých detí sú v súčasnej dobe dostatočne uspokojované a ich súčasný život s matkou im zabezpečuje pocit bezpečia a istoty. Znalkyňa preto neodporučila ani len upraviť styk otca s deťmi, pretože vhodným sa javí, aby sa deti mali možnosť stretávať s otcom na neutrálnej pôde a to len v prípade, ak budú mať o stretávanie sa s otcom záujem. Obe deti sú totiž už vo veku, keď sa môžu sami rozhodnúť, či majú záujem sa stretávať s otcom alebo nie. Prípadne vymedzené nedobrovoľné stretávanie sa s otcom by mohlo mať nežiaduce následky na ich ďalší psychický vývin v možnom vzniku porúch neurotického charakteru, alebo možného prehĺbenia odcudzenia medzi otcom a maloletými deťmi. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj nad rámec návrhov účastníkov a výsledky dokazovania riadne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že matka sa o všetky tri deti (vrátane i najstaršieho z detí T., ktorý je plnoletý, ale žije spolu s matkou a so súrodencami) riadne stará. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Za zdravotný stav maloletého L. nie je zodpovedná matka a tento nie je dôsledkom nedostatočnej starostlivosti, ale ide i o zdravotný postih maloletého, ktorému matka venuje náležitú pozornosť a maloletý bol pre toto ochorenie opakovane liečený, ktoré liečenie bolo spojené i s pobytom v psychiatrickej liečebni a predtým bol v ústavnej starostlivosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že od citovaného rozhodnutia súdu, ktorým boli deti zverené do starostlivosti matky, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by v záujme detí odôvodňovala zmenu výchovného prostredia, tzn. ich zverenie do osobnej starostlivosti otca. Súd prvého stupňa správne v rámci dokazovania vypočul obe deti, pretože vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť obe vedia vyjadriť svoj názor a pri rozhodovaní správne aj na ich názor prihliadol. Zohľadniac vyššie uvedené závery znalkyne, ak vzhľadom na záujmy detí nie je vhodné, aby sa s otcom nedobrovoľne stýkali, potom o to skôr by bolo nevhodné a nezostalo by bez negatívnych následkov na ich psychike, aby boli zverené do jeho starostlivosti a prinútené žiť s nim v spoločnej domácnosti, čo obe kategoricky odmietli. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že matka deťom riadne nevarí a on im dokáže poskytnúť plnohodnotnú stravu, nedostatky v poskytovaní stravy deťom zo strany matky preukázané neboli, naopak bolo zistené, že matka hoci je zamestnaná, deťom pravidelne varí a riadne o ne stará. Neboli teda zistené nedostatky ani v jej výchove a tvrdenie otca, že deti by dokázal vychovávať lepšie v tom zmysle, že by ich viedol k väčšej samostatnosti, sú len nepodložené subjektívne predstavy otca. Matka sa deťom venuje a v jej starostlivosti neboli vytknuté žiadne nedostatky ani zo školy resp. zariadenia, kde maloletí boli zaradení. Jediné tvrdenie otca, že deťom by mohol v 3-izbovom rodinnom dome poskytnúť väčšie životné prostredie je opodstatnené, pretože matka s deťmi obýva prenajatý 1-izbový byt. Podľa názoru súdu však ponuka väčšieho bytového priestoru nemôže byť rozhodujúcou a prevážiť nad potrebou stability výchovného prostredia, na ktoré sú deti u matky zvyknuté, vyhovuje im a majú tu pocit istoty, kľudu a spokojnosti. Posúdiac vyššie uvedené preukázané skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od predchádzajúcej úpravy rodičovských práv, čo sa týka zverenia maloletých detí nedošlo k žiadnym podstatným zmenám pomerov, tak ako vyžaduje cit. ust. § 26 Zákona o rodine, prvostupňový súd preto správne návrh otca maloletých na ich zverenie do výchovy jemu v celom rozsahu zamietol. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.