Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/146/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210200413 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210200413.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. L., U. XX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, Dunajská Streda, Nám. priateľstva 2172/31, proti odporcovi: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., C. XXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Szakál, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o zaplatenie 2.821 eur s prísl. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C 27/2010 - 88 zo dňa 12. januára 2011 v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania na súde prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolací súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie úroku z omeškania zastavil a žalobu vo zvyšku zamietol, navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 690,12 eur k rukám jeho právneho zástupcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobou zo dňa 18.01.2010 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť mu sumu 2.821 eur (85.000,- Sk) a úroku z omeškania vo výške 12 % titulom pôžičky, ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi. Navrhovateľ mal odporcovi poskytnúť pôžičku v celkovej výške 100.000,- Sk (3.319 eur) dňa 15.01.2007 s tým, že odporca mal povinnosť túto splatiť v splátkach podľa ústnej dohody. Odporca navrhovateľovi uhradil spolu sumu 15.000,- Sk. V priebehu konania navrhovateľ vzal návrh na zaplatenie úroku z omeškania späť, na základe čoho súd prvého stupňa konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Odporca v konaní žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že pôžička mu bola poskytnutá na kúpu auta vo výške 70.000,- Sk, ktorú už splátkami uhradil. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke vo výške 70.000,- Sk, ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi na zakúpenie motorového vozidla. Prevzatie peňazí odporca potvrdil. Počas celého konania zostala sporná ako výška pôžičky, tak tvrdenie o splácaní pôžičky, pričom svedkovia potvrdili pravdivosť tvrdení odporcu o tom, že pôžičku už v celom rozsahu splatil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške vyčíslenej právnym zástupcom odporcu, a to ako tarifnú odmenu za 6 úkonov právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach 5 x 111,21 eur a 1 x 27,80 eur, paušálne výdavky 5 x 7,21 eur a 1 x 7,41 eur. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ voči zamietajúcej časti a voči náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Napadnutý rozsudok sa opiera o svedecké výpovede osôb, ktoré sú rodinou odporcu. Súd prvého stupňa sa s týmto dostatočne nevysporiadal, pričom je jednoznačné, že takto produkované dôkazy majú skreslenú výpovednú hodnotu. Za nedostatočný dôkaz považuje aj to, že v konaní bolo preukázané, že odporca mesačne zarábal určitú sumu peňazí, čo však nijako nepreukazuje skutočnosť, že pôžičku aj splácal. Napadol taktiež výrok o náhrade trov konania, pričom za dôvodné považoval len úkony v celkovej výške 627,31 eur, rozdiel vo výške 62,81 eur napadol ako sporný. Z odvolania vyplýva, že žiada o zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nevykonal ďalšie dôkazy a nedostatočne zistil skutkový stav. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: V súvislosti s dokazovaním platí v civilnom procese zásada kontradiktórnosti konania a predmet zisťovania skutkového stavu je vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá ako dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, tak skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, pričom prihliada na skutočnosti, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a na skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok a právnych fikcií. Ak chce byť navrhovateľ v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči odporcovi. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz, t.j. musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať svoje skutkové tvrdenia a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Odporca má v konaní právo predložiť dôkaz opaku, ktorým vyvracia a spochybňuje tvrdenia navrhovateľa, pričom každý návrh dôkazu i protidôkazu je podriadený úvahe súdu o tom, či takýto pripustí a ako ho vyhodnotí. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že navrhovateľ počas konania navrhol jediný dôkaz, a to preukázanie výšky príjmu odporcu v roku 2007 na pojednávaní 01.12.2010, ktoré dokazovanie aj súd prvého stupňa vykonal. Na pojednávaní dňa 12.01.2011 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že neprednáša návrhy na doplnenie dokazovania, na základe čoho aj súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Účastníci boli v konaní riadne poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Odvolateľ neosvedčil tvrdenie, že by mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom nevykonaním navrhnutých dôkazov, keďže žiadne dokazovanie súdu prvého stupňa nenavrhol. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav zistený dokazovaním, toto správne vyhodnotil a dospel k správnym hodnoteniam ako skutkového stavu, tak k správnej právnej úvahe, na základe ktorej návrh v celom rozsahu zamietol. V súvislosti s napadnutým výrokom o náhrade trov konania odvolací súd zistil, že z vyčíslenia trov konania právnym zástupcom odporcu vyplýva, že tento si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony spočívajúce v prevzatí a príprave veci, vo vyjadrení k žalobnému návrhu, zo 4 úkonov účasti na pojednávaní a v jednom úkone podľa § 14 ods. 2 písm. g) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za ďalšiu poradu s klientom dňa 07.09.2010. Súd prvého stupňa priznal a v číselnom vyjadrení aj vo výroku rozhodnutia vyčíslil hodnotu všetkých úkonov, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však opomenul ako priznaný uviesť úkon porady s klientom. Keďže odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu osvedčené, že odporca si riadne hodnotu úkonu v konaní uplatnil a súd prvého stupňa ju aj správne odporcovi priznal vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny spolu s režijným paušálom, t.j. vo výške 55,60 eur + 7,21 eur, čo činí sumu 62,81 eur, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa i v tejto časti potvrdil. Odvolací súd plne sa stotožňujúc s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a s poukazom na ods. 2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tieto si v zákonnej lehote nevyčíslil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.