Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/118/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210203032 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210203032.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Mesto Šamorín, Hlavná 37, Šamorín, zastúpeného advokátom JUDr. Attilom Potáschom, Kukučínova 459, Dunajská Streda, proti žalovanému ELSO spol.s.r.o., Kúpeľná 1/2014, Šamorín, o zaplatenie 24895,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 5Cb/121/2010-94 zo dňa 8.3.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 24895,44 eur s 9 % úrokom z omeškania od 21.11.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní, p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 24895,44 eur s príslušenstvom ako zmluvnej pokuty za roky 2007, 2008 a 2009 (3x 8298,48 eur) dojednanej účastníkmi v článku III. ods. III kúpnej zmluvy so zriadením predkupného práva zo dňa 24.10.2006 pre prípad porušenia záväzku kupujúceho (žalovaného) prevádzkovať na vlastné náklady verejné kúpalisko od 1.7.2007 po dobu najmenej 10 rokov v období od 1.7. do 31.8. kalendárneho roka a dohodnúť ročne výšku vstupného na verejné kúpalisko s predávajúcim. Poukazoval na to, že predmetnou zmluvou žalovanému odpredal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. U. - areál letného kúpaliska, ktorý do tejto doby žalovaný užíval na základe nájomného vzťahu, pričom žalovaný svoj záväzok prevádzkovať kúpalisko dlhodobo neplnil a vyúčtovanú zmluvnú pokutu neuhradil napriek písomnej výzve zo dňa 28.7.2009. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval na to, že prevádzkovaniu kúpaliska bránili práce vykonávané na základe rozhodnutia samotného žalobcu o zmene dokončenej stavby letného kúpaliska Šamorín a o povolení búracích prác zo dňa 9.9.2004, ako aj jeho rozhodnutia zo dňa 4.4.2006 o zmene nedokončenej stavby rekreačno-relaxačného penziónu SEAL. Prevádzkovaním kúpaliska podľa zmluvných dojednaní by došlo k ohrozeniu bezpečnosti jeho návštevníkov a k porušeniu ustanovení stavebného povolenia zo dňa 4.4.2006, ktorým sa zrušilo verejné kúpalisko a výstavba bazénov sa stala súčasťou stavebného objektu penziónu SEAL - CLUB. V roku 2007 z týchto dôvodov prebiehala iba skúšobná prevádzka, ktorá ho neoprávňovala k vyberaniu vstupného a v roku 2008 prevádzka bola po niekoľkých dňoch ukončená pre vysokú prašnosť okolia. Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom zo dňa 8.3.2011 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 24895,44 eur s 9 % úrokom z omeškania od 21.11.2009 do zaplatenia a súčasne žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 4602,78 eur k rukám AK JUDr. Bohuniczky a JUDr. Potásch, všetko do troch dní. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe dokazovania vykonaného okrem iného výsluchom svedkov Ing. U. F., M. L., Ing. R. N. a Ing. V. H. dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania v rámci uzavretej kúpnej zmluvy o zriadení predkúpneho práva si žalobca zabezpečil záväzok dojednaný v zmluve v článku III bod II, pod bodom a/ a b/, prevádzkovanie kúpaliska na vlastné náklady od 1.7.2007 po dobu 10 rokov , v období od 1.7. do 31.8. kalendárneho roka, a dohodnúť ročnú výšku vstupného na verejné kúpalisko s predávajúcim, zmluvnou pokutou podľa bodu III článku III, na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Takýto zabezpečovací prostriedok má zásadne akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Keďže sa preukázalo, že žalovaný nesplnil súčasne obidve podmienky dojednané v zmluve , čím došlo k porušeniu povinností, automaticky nastupuje povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či týmto vznikla žalobcovi škoda. Jedinou výnimkou zbavenia sa zodpovednosti je prípad , že by porušenie povinností žalovaný nezavinil. V tom prípade sa zbaví povinností zaplatiť zmluvnú pokutu takto dojednanú, tvrdenia žalovaného o tom, že mesto dalo súhlas v roku 2008 o prerušení prevádzkovania verejného kúpaliska sa nepreukázalo, keďže túto okolnosť svedkovia - bývalý primátor mesta nepotvrdil, ani neexistovali žiadne listinné dôkazy v tomto smere. Potvrdila sa len skutočnosť, že v čase , keď žalovaný mal uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný areál došlo k dohode o posunutí termínu otvorenia kúpaliska a upustená bola zmluvná pokuta žalovanému. Obrana žalovaného, že postupoval na stavenisku v súlade s rozhodnutím Mesta Šamorín zo dňa 9.9.2004 pod č. 1833/2004-04/SOcU, kde mesto povolilo búracie práce a zmenu dokončenia stavby rekreačno- relaxačného penziónu a týmto znemožnilo včasné ukončenie diela a sprevádzkovanie kúpaliska na základe dojednania v kúpnej zmluve z roku 2006. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bola žiadosť podaná o zmenu 27.3.2005, ktoré zahrňuje podľa dokumentácie stavby aj kúpalisko, ktoré rozhodnutie bolo právoplatné dňom 27.4.2006. Kúpnu zmluvu uzatváral žalovaný tri mesiace po tomto dátume, teda si musel byť vedomý, či je schopný splniť podmienku dojednanú v článku III v bode II, sprevádzkovať kúpalisko s účinnosťou od 1.7.2007, a v prípade, že túto podmienku by nebol schopný splniť, nemal pristúpiť na dojednanie zmluvnej pokuty pre nesplnenie tejto povinností. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, a to stanovenou sumou 250.000,-Sk, keď k porušeniu došlo v trvaní troch rokov, keď mali byť súčasne splnené dve podmienky nielen prevádzkovať kúpalisku v mesiaci júl a august, ale aj dohodnúť ročnú výšku vstupného na verejné kúpalisko predávajúcim. Keďže žalovaný nesplnil v roku 2007 podmienky dojednania ročného vstupného a v ďalších rokoch ani jednu z týchto podmienok, bol dôvodný nárok žalobcu na plnenie zabezpečovacieho záväzku zaplatenia zmluvnej pokuty pre porušenie týchto podmienok. V dôsledku čoho súd zaviazal žalovaného tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku. Podľa § 365 Obch. zákona, sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty, kde lehota nebola dojednaná dňom nasledujúcim potom, čo bol vyzvaný žalobcom na dobrovoľné plnenie, ktoré výzvy zo strany žalobcu boli opakované od júla 2009, keď 11.11.2009 požiadal žalovaný stretnutie potom, čo bol vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty do 20.11.2009. Zmluvnú pokutu žalovaný neuhradil. Dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania medzi účastníkmi konania dojednané neboli, platia preto zákonom stanovené úroky z omeškania. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 21.11.2009, v čase ktorého nadobudla platnosť novela Nariadenia č. 87/l995 Z.z., ktorým sa dopĺňa Obč. zákonník, a zjednocujú úroky z omeškania podľa Novely 586 z roku 2008 Z.z. a to o 8 percentuálnych bodov vyššie, než je úroková sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa dlžníka. Takto stanovená výška úrokov činila 1% + 8% = 9%. Žalovaný je v omeškaní až do zaplatenia pohľadávky - zmluvnej pokuty. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bol návrh zamietnutý. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, a súd vec aj nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru mal súd skúmať rozhodnutia žalobcu v stavebných veciach, nakoľko žalobcovi muselo byť zrejmé, že po vydaní týchto rozhodnutí nebude možné zmluvné podmienky zabezpečené zmluvnou pokutou splniť. Má za to, že nesplnenie týchto podmienok nezavinil, a preto podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť. Súd mal skúmať jeho jednotlivé kroky vo veci a jeho zavinenie, nie iba konštatovať, že žalovaný nemal zmluvu určitým spôsobom dojednať. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že obe rozhodnutia stavebného úradu, na ktoré sa žalovaný odvoláva, boli vydané v dobe pred uzatvorením kúpnej zmluvy, v ktorej sa žalovaný k prevádzkovaniu kúpaliska zaviazal. Boli pritom vydané na žiadosť žalovaného ako stavebníka, ktorý spĺňal zákonné podmienky na ich vydanie a stavebný úrad, ktorý nie je dôvodné stotožňovať s Mestom Šamorín ako zmluvnou stranou, by v prípade ich nevydania konal v rozpore so zákonom. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa, rovnako ako v odvolacom konaní, na svoju obranu argumentoval vykonávaním stavebných prác na základe stavebného povolenia vydaného žalobcom ako stavebným úradom dňa 9.9.2004, podľa obsahu ktorého stavba mala byť dokončená najneskôr do 31.5.2006, a rozhodnutím stavebného úradu o zmene nedokončenej stavby zo dňa 4.4.2006, ktoré termín dokončenia neobsahuje s tým, že rozhodnutie tvorí neoddeliteľnú súčasť pôvodného stavebného povolenia zo dňa 9.9.2004, ktorého zvyšné časti zostávajú nezmenené. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom účastníkov bolo ukončenie stavebných prác v takej lehote, aby záväzok žalovaného na prevádzkovanie kúpaliska bolo možné splniť. Samotná skutočnosť, že žalovaný práce vykonával na základe stavebného povolenia vydaného žalobcom a že tieto nestihol ukončiť v lehote umožňujúcej prevádzku kúpaliska v zmluvne určenom čase nezbavuje žalovaného zodpovednosti za splnenie zmluvného záväzku a nemožno z nej vyvodzovať, že porušenie tohto záväzku nezavinil. Možno preto konštatovať, že žalovaný v konaní existenciu dôvodov zbavujúcich ho povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu nepreukázal a že súd prvého stupňa za danej dôkaznej situácie vo veci samej správne rozhodol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu s príslušenstvom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Nakoľko o náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa zmätočne, keď tieto uložil žalovanému uhradiť k rukám AK JUDr. Bohuniczky a JUDr. Potásch zjavne bez právnej subjektivity, ktorá (advokátska kancelária) nie je advokátom zastupujúcim účastníka konania (§149 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd rozhodnutie v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.