Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/216/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210204506 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210204506.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľa: ESSOX SK, s.r.o., so sídlom Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 978 881, zast. advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač s.r.o., advokátka JUDr. Viktória Nagyová Tenkač, so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. ulica XXX/XX, XXX XX R. P., toho času zdržiavajúci sa na adrese: D. ulica č. XXX/X, F. L., o zaplatenie 2.036,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.10.2010, č. k. 10C/84/2010-48, v časti, úrokov z omeškania a v časti ktorou súd určil neplatnosť označených zmluvných podmienok z dôvodu neprijateľnosti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z omeškania a v napadnutej časti, ktorej súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, článok VI., bod 7 - dôsledky porušenia platobných povinností, že omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1% denne za každý aj začatý deň omeškania sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti p o t v r d z u j e. Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.031,90,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.838,12,- eur od 25.3.2009 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 65,- eur mesačne vždy do posledného dňa toho, ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku prvostupňový súd návrh zamietol. Prvostupňový súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, článok VI., bod 7 - dôsledky porušenia platobných povinností, že omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1% denne za každý aj začatý deň omeškania sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 431,48,- eur, do 15 dní od právoplatnosti. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 879l, § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako i § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. písm. a), b), g), ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení platnom do 30.6.2006, ako i Smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. a), b), c), čl. 3 ods. 1, 2 veta prvá a štvrtá, čl. 4 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 ako i bod 1 písm. e) prílohy, tiež § 5 ods. 6, 7, § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4, ale i § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka i § 153 ods. 4 O.s.p. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 18.10.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.659,70,- eur a odporca sa zaviazal splácať predmetný úver v 48 mesačných splátkach vo výške 65,69,- eur mesačne. V úvere bola ustálená aj výška RPMN 45,37%. Odporca uznal dlh navrhovateľa v celom rozsahu, pričom poukázal na to, že teraz predmetnú sumu naraz zaplatiť nevie, keďže má dve maloleté deti, jeho manželka je na materskej dovolenke a o n dostáva mesačne sociálnu dávku 65,- eur. Preto mu prvostupňový súd povolil splácať uznanú istinu v splátkach. Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa v časti úrokov z omeškania vo výške 0,1% denne, t.j. 36,5% ročne, nakoľko v období dňa 25.3.2009 bol ročný úrok z omeškania 9%. Preto súd vyslovil, že nekalou podmienkou je zmluva v časti obchodných podmienok v článku VI., bod 7, podľa ktorého omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti - navrhovateľa na dohodnutý úrok. Keďže navrhovateľ do sumy 2.036,61,- eur započítal aj sumu 4,71,- eur ako úroky z omeškania naúčtované ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 0,1% denne súd aj v tejto časti návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti úrokov z omeškania a v časti určenia neplatnosti označených zmluvných podmienok z dôvodu neprijateľnosti podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže odporcu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9% denne zo sumy 1.838,12,- eur od 25.3.2009 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 65,- eur mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka sa touto časťou ObchZ spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere .... . To znamená, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, kedy nie je rozhodujúca povaha účastníkov zmluvného vzťahu. Z toho vyplýva, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom obchodnoprávnym a preto sa na neho budú vzťahovať ustanovenia ObchZ. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ (v znení účinnom ku dňu 16.10.2008, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Z ustanovenia čl. VI. Ods. 7 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy vyplýva, že omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva navrhovateľa na dohodnutý úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10% z každej mesačnej splátky, z ktorej úhradou je klient v omeškaní. Podľa navrhovateľa, úrok z omeškania vo výške 0,1% nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale práve naopak, predstavuje adekvátnu hrozbu sankcie, voči odporcovi, aby tento bol ňou nútený plniť si svoje povinnosti. Podľa § 768f ObchZ ustanovenia účinné od 15.1.2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.1.2009. Vzhľadom na tú skutočnosť, že pri splátkach splatných dňa 15.11.2008 a 15.12.2008 došlo k omeškaniu pred 15.1.2009, je potrebné aplikovať § 369 ods. 1 ObchZ účinné ku dňu omeškania. Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď neboli splnené podmienky pre jeho nariadenie v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné potvrdiť. Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania rozsudok prvostupňového súdu vo vyhovujúcej časti a taktiež v zamietajúcej časti sa stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola časť rozsudku, ktorou prvostupňový súd rozhodol o úrokoch z omeškania a časť rozsudku, ktorou súd určil označené zmluvné podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010). V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve so žalobcom. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res judicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania. Z čl. VI. bod. 7 všeobecných podmienok, ktoré podľa predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 18.10.2008 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, vyplýva oprávnenie navrhovateľa účtovať odporcovi úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, čo predstavuje 36,5% ročne. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ust. § 23a účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo účinné až do novelizácie zák. č. 397/2008 s účinnosťou od 1.11.2008. V ostatnom znení má § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pravdou a v tomto odvolací súd prisvedčil navrhovateľovi, že zmluva o úvere zo dňa 18.10.2008 bola uzavretá ako absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia táto dohoda vyžaduje písomnú formu. Citované ustanovenie pripúšťa, aby si strany fakultatívne zvolili pôsobnosť Obchodného zákonníka aj na neobchodné vzťahy. Citované ustanovenie žiadnym spôsobom neobmedzuje zakotvenú možnosť voľby aplikácie Obchodného zákonníka aj na neobchodné vzťahy, ani čo sa týka strán vzťahu, ani čo sa týka charakteru záväzkového vzťahu. Neobmedzuje teda ani možnosť dojednania v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch. Táto možnosť napokon logicky vyplýva i z niektorých ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v účinnom znení. Napríklad § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka účinný od 1.1.2008 zakotvuje, že pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. I ust. § 369 ods. 1 veta tretia Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.1.2009 priamo predpokladá spravovanie sa spotrebiteľského vzťahu Obchodným zákonníkom keď zakotvuje, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Napokon niektoré právne vzťahy, tzv. absolútne obchody podľa § 261 ods. 3 písm. d), i keď ide inak o spotrebiteľský vzťah sa obligatórne riadia obchodným zákonníkom (najmä v spotrebiteľských vzťahoch častá zmluva o úvere). I z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že strany si môžu v spotrebiteľskej zmluve dohodnúť fakultatívnu pôsobnosť Obchodného zákonníka teda, že ich záväzkový vzťah, i ak nespadá pod vzťahy upravené Obchodným zákonníkom (§261), sa spravuje Obchodným zákonníkom. Rozsah tohto spravovania Obchodným zákonníkom je ale na druhej strane obmedzený zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa, ktoré ako lex specialis majú v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred aplikáciou všeobecných zákonných ustanovení. Takýmto ustanovením je i cit. ust. § 54 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, alebo aj § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v období od 1.7.2007 do 31.10.2008 za bodkočiarkou, ktorý zakotvuje, že aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a najmä ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je toho názoru, že dojednanie spravovania sa spotrebiteľského vzťahu Obchodným zákonníkom v zmysle cit. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v zásade je možné, keďže tomu nebránia žiadne zákonné prekážky, avšak v konkrétnostiach je nevyhnutné vždy rešpektovať a aplikovať kogentné ustanovenia zákonov zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa. Nedá sa preto bez ďalšieho vysloviť všeobecný záver, že dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, v zmysle ktorého vzťahy medzi účastníkmi, ktoré nie sú upravené v iných predpisoch sa riadia Obchodným zákonníkom, tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku a je preto postihnuté následkom neplatnosti. Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. S poukazom na vyššie citované prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený medzi právnym navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 18.10.2008, je spotrebiteľským vzťahom a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne až novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súdy pritom už pred časom judikovali, že z povahy ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že v občianskoprávnych vzťahoch je kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (napr. uznesenie NS SR z 27.10.1998 sp. zn. 1Cdo 58/1998). Vykonávacím predpisom k cit. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého § 3 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V rozhodnom období výška úroku z omeškania takto stanovená predstavovala 9% ročne, ako to správne uzavrel prvostupňový súd. V zmysle cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené akoukoľvek spotrebiteľskou zmluvou, ktorou je podľa vyššie uvedenej argumentácie i predmetná zmluva o pripojení, sa nemôžu od odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že ani dojednaná výška úrokov v spotrebiteľskej zmluve nemôže byť vyššia, než výška úrokov podľa Občianskeho zákonníka. Navrhovateľom požadovaná výška úroku 0,1% denne pritom takto určenú výšku úrokov 9% ročne značne presahuje. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ účastníci v predmetnej zmluve o úvere dohodli úrok vyšší ako horná hranica kogentne upravená v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., spôsobilo to absolútnu neplatnosť tohto dojednania pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v časti, ktorou dojednanie presahovalo kogentne stanovenú hornú hranicu úroku z omeškania, ktorá v danom prípade činila 9% ročne. V dôsledku toho je zároveň nevyhnutným túto zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle cit. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za neprijateľnú (zmluvnú podmienku) a v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v citovanom znení za neplatnú. Následne potom v zmysle cit. ust. § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. bolo potom povinnosťou súdu, i vzhľadom na to, že na základe tejto zmluvnej podmienky nepriznal plnenie navrhovateľovi, aj bez návrhu výslovne vo výroku rozsudku uviesť túto zmluvnú podmienku ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo potom tiež dôvodným, aby prvostupňový súd žalobu navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, v ktorých presahovali zákonom kogentne stanovenú hranicu 9% ročne, ako nedôvodný zamietol. Z týchto vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti úrokov z omeškania a v napadnutej časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keďže si však v odvolaní úspešný odporca trovy neuplatnil, odvolací súd mu ich nepriznal. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.