Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/286/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210209799 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210205679.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Ing. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXXX/XA, E., zastúpeného JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno, proti žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N. XXX/X, Z. B., zastúpenému JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, o zaplatenie 26.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/367/2010 - 54 zo dňa 9. marca 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 23.862,27 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.810,49 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 517 ods. 1, § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej v zmysle predložených listinných dôkazov, žalobca a požičal žalovanému sumu 23.000,- eur. Prevzatie peňazí potvrdil žalovaný, ktorý uznal v plnom rozsahu, že z nej žalobcovi nevrátil žiadnu čiastku. Za obdobie poskytnutia pôžičky do dňa jej splatnosti (od 01.04.2009 do 31.12.2009) úrok 5 % p. a. predstavuje sumu 862,50 eur, preto súd popri istine priznal žalobcovi aj nárok uplatnený na dohodnutom úroku a zároveň aj nárok na úrok z omeškania uplatnených v súlade s platnou právnou úpravou. Čo sa týka nároku žalobcu na ďalšej pôžičke vo výške 3.000,- eur, v tomto prípade išlo v rámci dokazovania len o tvrdenie proti tvrdeniu účastníkov a súdu nebol preukázaný titul platby žalobcu. V tejto časti preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 76 % (žalobca bol úspešný v časti 88 %, žalovaný v zamietajúcej časti v rozsahu 12 %, a to titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zamietnutia žaloby zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v tomto prípade išlo v rámci dokazovania len o tvrdenie proti tvrdeniu účastníkov a súdu nebol preukázaný titul platby žalobcu. S týmto názorom súdu sa nestotožnil, keďže zmluva o pôžičke je reálny právny úkon, čo žalobca dokázal do spisu doloženým potvrdením o vklade peňažných prostriedkov vo výške 3.000,- eur v prospech účtu žalovaného. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu, preto platnou je aj ústna zmluva s podstatnými náležitosťami, ktorými sú prenechanie veci určených podľa druhu, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Na základe týchto skutočností došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom s reálnym vkladom na účet žalovaného, pričom žalovaný nesplnil záväzok vrátiť požičanú sumu, a to ani v časti. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že začiatkom roka 2009 mu žalobca navrhol, aby založili spoločnosť s ručením obmedzeným, aby začali spoločne podnikať a on s jeho návrhom súhlasil. Dohodli sa na predmete podnikania, dohodli sa na výške základného imania a súčasne sa dohodli, kto bude spoločníkom, v ako pomere, ako aj na povinnostiach štatutárneho orgánu. Žalobcovi oznámil, že dlhuje spoločnosti v Maďarskej republike, jeho dodávateľovi sumu 23.000,- eur a túto sumu bol povinný urýchlene zaplatiť, pretože s uvedenou spoločnosťou mali v pláne v budúcnosti spolupracovať. Žalobca mu oznámil, že je solventný aj ochotný túto sumu ako vklad do novozaloženej spoločnosti investovať a je ochotný mu túto sumu preddavkovať. Z dôvodu, že spoločnosť ešte nebola založená, žalovaný žalobcovi navrhol uzavrieť zmluvu o pôžičke, ktorú podpísal dňa 31.03.2009 a uvedenú sumu okamžite zaplatil spoločnosti, dodávateľovi, ktorého žalobcovi označil, doklad mu ukázal, pričom obaja konali vo veci založenia spol. SaP TECH s.r.o. so sídlom Ružomberok. Spoločnosť vznikla 13.06.2009, pričom v roku 2010 zistil, že hoci sú spoločníkmi a konateľmi obaja, žalobca hrubo narušuje ich dohodu, pretože vystupuje ako výlučný spoločník a jediný konateľ. Z dôvodu, že nastali problémy medzi nimi požiadal audítora o vypracovanie audítorskej správy o hospodárení spoločnosti a zistení výšky majetku a záväzkov spoločnosti. Audítorská správa jednoznačne vyznela tak, že žalobca v spoločnosti vystupuje nezákonne, v účtovníctve spoločnosti sú vážne nedostatky a podľa audítorskej správy ho ukrátil o sumu 27.805,- eur. Žalobca o týchto otázkach s ním vôbec nerokuje a on nie je ochotný žalobcovi vrátiť sumu 23.000,- eur z dôvodu, že táto suma bola použitá v ich spoločnosti. Rovnako neuznával nárok žalobcu na náhradu trov súdneho konania, ani nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko žalobca zapríčinil sporové konanie, pretože sa dohodli vec doriešiť mimosúdne dňa 25.01.2011 a túto dohodu žalobca porušil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/367/2010 je zaplatenie 26.000,- eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 23.862,27 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.810,49 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany účastníkov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, že žiaden z účastníkov nebol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.