Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/84/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210208515 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210208515.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: H. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U. U.. č. X., N. E., o zaplatenie sumy 50,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/303/2010-32, zo dňa 18. novembra 2010 takto r o z h o d o l : Odvolací súd v časti zaplatenia istiny 20,50 eura p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 30 eur p o t v r d z u j e. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov prvostupňového konania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 50,75 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom trov odvolacieho konania 14,40 eura na účet právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,50 eura a na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána náhradu trov konania vo výške 101,49 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalovaná dňa 15.02.2010 cestovala v MHD Bratislava na linke č. 4 bez platného cestovného lístka. Preto má uhradiť cestovné 0,50 eura a postih 50 eur. Žalovaná povinnosť zaplatiť dlžné cestovné i postih 50,50 eura nesplnila a to ani napriek upomienke. Preto súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 2 z. č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave, na Prepravný poriadok žalobcu a Tarifu mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 50,50 eura. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich jednak zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 84,99 eura. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že v predmetnej veci nebola vypočutá, nakoľko meškala na pojednávanie. V odvolaní priznala, že dňa 15.02.2010 cestovala na linke MHD Bratislava č. 4 bez platného cestovného lístka a bola pristihnutá revízorom. Uviedla, že išlo o skratové konanie, ktorého sa dopustila v dôsledku straty zamestnania. Poukazovala na to, že suma pokuty 50 eur je neprimerane vysoká, nakoľko v dobe nadobudnutia účinnosti zákona o cestnej doprave stál základný lístok 6,- Sk a dnes stojí 0,50 eura, čo je v prepočte 15,- Sk. Pokuta vo výške stonásobku cestovného je podľa žalovanej neadekvátna, pričom žalovaná je ochotná uhradiť ako pokutu sumu 20 eur. Ďalej uviedla, že vždy, keď bola pristihnutá v MHD bez platného cestovného lístka, išlo o skratové konanie a z jej strany nešlo o zneužívanie služieb Dopravného podniku Bratislava, a.s. Nie je pravda, ako tvrdí žalobca, že bola pred začatím konania viackrát vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, nakoľko okrem výzvy na zaplatenie pokuty neobdržala žiadnu inú korešpondenciu od žalobcu. Čo sa týka priznanej náhrady trov konania žalobcovi, namietala voči priznaniu režijného paušálu k jednotlivým úkonom právnej služby a žiadala o zníženie neprimerane vysokých trov konania na sumu 24,99 eura (8 eur za jeden úkon právnej služby + 8 eur za zaplatený súdny poplatok a 5 eur paušálne výdavky + DPH). Žalovaná zároveň pripojila kópiu ústrižku poštovej poukážky o zaplatení sumy 20,50 eura žalobcovi. V doplnení odvolania zo dňa 14.05.2011 žiadala, aby odvolací súd rozhodol o znížení pokuty na sumu 20 eur, keďže podľa § 14 zákona č. 168/1996 Z. z. úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v mestskej autobusovej doprave do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku. Náhradu trov konania priznanú žalobcovi žiadala s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP žalobcovi nepriznať, resp. znížiť. Žalobca sa k k odvolaniu žalovanej vyjadril a uviedol, že tvrdenia žalovanej sú bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Žalovaná priznala, že bola prichytená revízorom bez platného cestovného lístka, okrem žalobcovej výzvy na zaplatenie obdržala aj poučenie od revízora ako, kde a dokedy má pohľadávku uhradiť a dňa 12.01.2011 jej bola zaslaná odpoveď na list, v ktorom bola vyzvaná na uhradenie všetkých pohľadávok. Podľa žalobcu žalovaná pravidelne a vedome zneužíva jeho služby, nakoľko tento eviduje voči nej celkovo šesť neuhradených pohľadávok. K priznaným trovám konania žalobca uviedol, že boli účelne vynaložené a uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konania. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20,50 eura zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 30 eur, súdny poplatok v sume 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 113,32 eura za štyri úkony právnej služby á 16,60 eura + DPH a 4 x režijný paušál po 7,21 eura + DPH. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 28,81 eura za jeden úkon právnej služby á 16,60 eura a 1 x režijný paušál 7,41 eura + DPH. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil. Senát toto rozhodnutie vydal s výsledkom hlasovania s pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 50,50 eura z titulu, že pri preprave prostriedkami MHD žalobcu sa na výzvu revízora nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu. Podľa § 12 ods. 4 a 5 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu (4). Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi (5). Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave, upravuje prepravný poriadok. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou autobusových zásielok, ako aj podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady, ktoré súvisia s podnikaním dopravcu. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ § 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku. V danom prípade sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná dňa 15.02.2010 cestovala na linke MHD Bratislava č. 4 bez platného cestovného lístka. Túto skutočnosť žalovaná potvrdila aj v podanom odvolaní. V zmysle § 14 zákona o cestnej doprave, čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol dopravcovi nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 eura, ako i úhrady vo výške stonásobku cestovného, v danom prípade 50 eur. Obrana žalovanej spočívala v tom, že výška požadovanej pokuty za jazdu bez cestovného lístka vo výške stonásobku cestovného je neprimerane vysoká, pričom ustanovenie § 14 zákona o cestnej doprave ju síce umožňuje určiť do výšky stonásobku základného cestovného, avšak nemusí to byť len stonásobok cestovného, môže to byť aj nižšia suma. Adekvátnou sa žalovanej zdala byť suma 20 eur. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovaná si po nastúpení do autobusu linky č. 4 MHD v Bratislave nesplnila svoju povinnosť mať platne označený cestovný lístok a taktiež svoju povinnosť preukázať sa platným cestovným lístkom pri kontrole cestovných lístkov vykonanej zamestnancom žalobcu povereným kontrolou cestovných lístkov. Týmto porušila ustanovenia Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Na mieste kontroly žalovaná cestovné nezaplatila. Preto bola žalobcom výzvou zo dňa 22.03.2010 písomne vyzvaná na zaplatenie cestovného a príslušnej sankcie - úhrady určenej podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, ktorú ale v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nezaplatila. Podľa ustanovenia § 14 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v mestskej autobusovej doprave určí dopravca v prepravnom poriadku, až do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. V prepravnom poriadku žalobcu je úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v súlade s citovaným ustanovením zákona o cestnej doprave upravená na stonásobok základného cestovného. Úhrada požadovaná žalobcom v sume 50 eur teda bola určená správne, v súlade so zákonom o cestnej doprave, Prepravným poriadkom žalobcu a Tarifou. Argument žalovanej o neprimeranej výške pokuty teda v danom prípade neobstojí. Žalovaná si nesplnila základnú povinnosť mať pri použití mestskej hromadnej dopravy platný cestovný lístok, za jazdu autobusom nezaplatila a teda je povinná okrem dlžného cestovného znášať aj stanovené sankcie a zaplatiť pokutu vo výške 50 eur. Túto sumu nie je možné znížiť na základe úvahy žalovanej, či súdu o primeranosti alebo neprimeranosti stanovenej pokuty, nakoľko bola stanovená v súlade s príslušnými predpismi. Žalovaná v odvolacom konaní predložila fotokópiu dokladu o zaplatení istiny v sume 20,50 eura, preto žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal, aby odvolací súd konanie v časti istiny vo výške 20,50 eura zastavil, žalovaná so späťvzatím žaloby v časti istiny, ktorú uhradila, t. j. 20,50 eura, súhlasila. Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Preto odvolací súd v dôsledku relevantného späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti v súlade s ustanovením § 208 OSP pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa pokiaľ ide o vec samu zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšku výroku vo veci samej podľa § 219 ods. 1 a 2. OSP ako vecne správny potvrdil. Žalovaná odvolaním napadla tiež výrok o trovách konania, keď poukázala na to, že tieto sú neprimerane vysoké voči samotnej pohľadávke a žiadala, aby odvolací súd žalobcovi trovy konania nepriznal, alebo ich znížil s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Žalobcovi bola v danom prípade priznaná náhrada trov konania v celkovej sume 101,49 eura pozostávajúcej z náhrady zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 84,99 eura, za tri úkony právnej služby po 16,60 eura + DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier a porada s klientom a podanie na súd) a trikrát režijný paušál po 7,21 eura. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor. V preskúmavanom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 50,50 eura, teda o tzv. drobný spor. Účelom úpravy konania v drobných sporoch je nesporne jeho zjednodušenie, zrýchlenie a zlacnenie. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania je zakotvená v ustanovení § 151 OSP. Súd o trovách konania rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie o trovách konania má pre účastníkov významný dopad. Pre neúspešného účastníka ten, že musí znášať náhradu svojich trov konania, ako i trov konania úspešného účastníka, ktorého právo sa ukázalo v súdnom konaní za dôvodné. Náhrada trov konania v prospech úspešného účastníka konania v sporovom konaní pred súdom nie je však bezpodmienečná. Ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo ich náhradu znížiť (§ 150 ods. 2 OSP). Predmetom sporu medzi účastníkmi bola suma 50,50 eura, v danej veci ide o drobný spor a preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade uplatnené trovy vo výške 101,49 eura sú neprimerané voči pohľadávke a sú teda dané podmienky, ktoré umožňujú aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 OSP a zároveň použitie tohto ustanovenia v danom prípade je adekvátne. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod k tomu, aby k aplikácii tejto právnej normy neprišlo. V danom prípade ide o spor, ktorý nie je skutkovo či právne náročný, kde ide o hromadné uplatňovanie pohľadávky nízkej hodnoty, čo sa odrazí i v náročnosti úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci tohto konania. Rozsah priznaných trov tohto konania v prospech žalobcu je potom dôvodné odvíjať od samotnej istiny a tým spojenej náročnosti jednotlivých úkonov. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď napriek citácii ustanovenia § 150 ods. 2 OSP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, toto dôsledne neaplikoval. Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa spolu s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu bolo žalobe žalobcu vyhovené (20,50 eura žalovaná uhradila v priebehu sporu ak k úhrade 30 eur bola zaviazaná rozhodnutím súdu) a keďže ide o drobný spor, je potrebné o trovách konania rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 OSP ako o nároku, ktorý má zodpovedať, približovať sa samotnej istine, preto odvolací súd znížil náhradu trov prvostupňového konania žalobcovi na sumu 50,75 eura, t. j. na sumu rovnajúcu sa 50 % z uplatnenej náhrady a preto priznal žalobcovi takmer takú výšku trov konania, ako je istina (istina 50,50 eura a priznaná výška trov prvostupňového konania 50,75 eura). Takéto zohľadnenie účelnosti priznaných trov prvostupňového konania považuje odvolací súd za správne. Preto v súlade s ustanovením § 220 OSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 50,75 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka trov odvolacieho konania, odvolanie žalovanej sa neukázalo dôvodným, pretože rozsudok súdu prvého stupňa bol v odvolacom konaní vyhodnotený ako vecne správny a dôvody uvádzané v odvolaní žalovanej ako nedostatočné pre to, aby jej odvolaniu bolo vyhovené. Preto je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v polovici s poukazom na hereuvedené skutočnosti a to za vyjadrenie k odvolaniu - 1 úkon právnej služby 16,60 eura + režijný paušál 7,41 eura + DPH, čo je spolu 28,81 eura a polovica je 14,40 eura. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.