Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/213/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210209513 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210209513.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM Slovensko, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, zastúpený: JUDr. Marek Czompoly, advokát, Venturská č. 16, Bratislava proti odporcovi: O. B., bytom, I. O. XXXX/XX, X. M., o zaplatenie 986,28 eura a príslušenstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20. septembra 2010, č.k. 10C/213/2010-27, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a trov konania p o t v r d z u j e. Odporcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 986,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 951,92 eura od 01.07.2008 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 59 eur navrhovateľovi a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 139,61 eur v mesačných splátkach po 30 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvné podmienky uvedené vo všeobecných podmienkach navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to časť V. - 5. o oprávnenosti navrhovateľa účtovať účastníkovi úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania, tiež účtovať úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania aj v prípade márneho uplynutia splatnosti akejkoľvek mesačnej splátky, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci dňa 24.10.2007 uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 24.291,- Sk ( 806,31 eura ) na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu NAY ELEKTRODOM a záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou 24. mesačných splátok vo výške 48,89 eura t.j. celkom 1.173,47 eura so splatnosťou prvej splátky 15.11.2007. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ odstúpil dňa 07.05.2010 od úverovej zmluvy pričom odstúpenie nadobudlo účinnosť dňom 30.06.2008 a dlh odporcu sa stal splatným v celom rozsahu.Čo do základu považoval prvostupňový súd návrh za dôvodný. Čo sa týkalo uplatneného úroku z omeškania konštatoval, že úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy je úrokom neprimeraným, preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01.09.2008, nakoľko k uvedenému dňu dvojnásobok diskontnej sadzby NBS predstavoval 8,5 %. Keďže v posúdenom prípade navrhovateľ uplatňoval úrok za meškania, ktorý je nad rámec zákonného úroku platného v čase, kedy sa odporca s plnením dostal do omeškania, súd vo zvyšku uplatnený úrok z omeškania zamietol. Zároveň súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. určil zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky dodávateľovi plnenie nepriznal a uviedol vo výroku svojho rozhodnutia, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to pod bodom V. - 5. Všeobecných úverových podmienok navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu, a to titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 56 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 139,61 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, a v ktorej bola určená neprijateľnosť zmluvných podmienok. Uviedol, že pokiaľ ide o ním uplatňované úroky vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takéto zmluvné ustanovenie je neprimerané vzhľadom na jeho nesúlad s § 53 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nie v prospechu v spotrebiteľa. Poukazoval na to, že v zmysle bodu I.- II.- III.- I. Všeobecných úverových podmienok nachádzajúcich sa na zadnej strane úverovej zmluvy a tvoriaci jej neoddeliteľnú súčasť zmluvné strany uzatvorili zmluvu úveru podľa ustanovení § 497 a nasledujúce obchodného zákonníka, pričom rešpektovali všetky špecifiká požadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 454/2008 Z.z., ktorým došlo k zmene s účinnosťou od 15.01.2009 obmedzil použitie ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv tak, že úroky z omeškania možno v takýchto prípadoch dohodnúť do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva v zmysle § 768f Obchodného zákonníka sa toto obmedzenie nevzťahuje na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.01.2009. Aj zo zaradenia predmetnej normy do predpisov obchodného práva je zrejmé, že vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktorých predmetom sú, tzv. absolútne obchody, sa riadia predpismi obchodného práva aj v otázkach týkajúcich sa omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa mal posúdiť otázku úrokov z omeškania podľa predpisov obchodného práva, pričom navrhovateľ má zároveň za to, že aplikácia obmedzení vyplývajúcich z ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka vzhľadom na prechodné ustanovenie neprichádza do úvahy. Navrhovateľ preto nesúhlasí s posúdením uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne ako neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, keď je toho názoru, že úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne, t.j. 29,2 %, nie je v rozpore s dobrými mravmi, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepredstavuje ani neprijateľnú podmienku a nie je zdrojom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom čase a mieste uzatvorenia úverového vzťahu, išlo s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a formu zabezpečenia o úrokovú sadzbu obvyklú a primeranú. Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok, ktorým prvostupňový súd určil, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej je dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne podľa bodu V.- 5. Všeobecných úrokových podmienok navrhovateľa je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a zároveň zmenil rozsudok tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 986,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 951,92 eura od 01.07.2008 do zaplatenia. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 10C/213/2010 je zaplatenie sumy 986,28 eura a príslušenstva. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, a v ktorej boli určené zmluvné podmienky za neprijateľné. Odvolateľ odvolanie odôvodil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.), odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ je daný, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky navrhovateľa v sume 986,28 eura a príslušenstva.Navrhovateľ svoju pohľadávku odvodzoval zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý úver poskytol odporcovi, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2007. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 24.291,- Sk na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu NAY ELEKTRODOM s tým, že odporca sa zaviazal nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou 20. mesačných splátok vo výške 1.473,- Sk, t.j. celkom 35.352,- Sk. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky navrhovateľa pre poskytovanie spotrebiteľského úveru, kde v bode V.- 5. je zakotvená povinnosť dlžníka o oprávnenie veriteľa v prípade omeškania zo splácaním dlhov účtovať úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Listom zo dňa 07.05.2008 odstúpil navrhovateľ od zmluvy a vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 29.713,- Sk pozostávajúcej z úverovej istiny vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 8.838,- Sk z úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy,19.840,-Sk úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti zmluvy, 1.035,- Sk zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru . Zmluva účastníkov je v záhlaví označená ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nejedná sa preto o tzv. absolútny obchod podľa § 261 odsek 3 písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva a preto aj Občianskeho zákonníka, takto sa posudzujú aj Všeobecné úverové podmienky spoločnosti žalobcu, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, a to do 31.12.2007 v zmysle eurokomformného výkladu § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v dovtedy účinnom znení (od 1.1.2008 v zmysle § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení). Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvorenia zmluvy (24.10.2007) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pri skúmaní predmetnej úverovej zmluvy, no najmä Všeobecných úverových podmienok spoločnosti žalobcu, je nepochybné, že všeobecné podmienky sú nečitateľné, písané malými písmenami tak, aby sa nedal zistiť ich obsah, pritom všeobecné podmienky dodávateľa nemajú slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne zložito formulovane a malým písmom v písomnej forme boli zakomponované zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a ktoré uniknú jeho pozornosti. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku a pre rozpor s dobrými mravmi. Smernica rady číslo 93/13 EHS z 05.04.1993 je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej únie dňom 01.05.2004. Táto smernica, ktorá sa zaoberá nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, preto musí byť v našom právnom poriadku dňom 01.05.2004 aplikovaná. Vnútroštátny súd má povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzatvorenej s poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Pri nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu posúdiť nekalú povahu zmluvných podmienok v zmysle článkov 3 a 4 smernice číslo 93/13. Podľa článku 3 ods. 2 tejto smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd zistí, že podmienka je nekalá v zmysle smernice číslo 93/13, táto podmienka nemôže byť záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom. V zmysle článku 6 ods. 1 smernice číslo 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, tieto nesmú byť pre spotrebiteľa záväzné a vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky. Akékoľvek podmienky, ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa( t. j. aj Občiansky zákonník - §§ 52 a nasl.), sa musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na škodu spotrebiteľa (článok 3 ods. 1 smernice). V prejednávanom prípade súd prvého stupňa konštatoval, že dohodnutý úrok z omeškania 0,08% denne predstavuje ročný úrok z omeškania 29,20%, pričom zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka predstavuje 8,5 % ročne. Žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že vzťah medzi účastníkmi je upravený Obchodným zákonníkom a preto takéto dohodnuté úroky sú v súlade s Obchodným zákonníkom - § 369 ods. 1, a ním uplatnený úrok 0,08% denne mu mal byť priznaný. Odvolací súd v zhode so záverom s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že tento úrok uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytovania spotrebiteľského úveru je nekalou zmluvnou podmienkou, pretože je dohodnutý v štandardnej formulárovej zmluve, vo Všeobecných úverových podmienkach spoločnosti žalobcu, ktoré dlžník nemohol nijak ovplyvniť, boli pripravené vopred, zakomponované do ťažko čitateľného až nečitateľného textu a preto sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže je tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko prevyšuje úrok upravený Občianskym zákonníkom. Preto, pokiaľ súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok len 8,5 % ročne z dlžnej sumy a vo zvyšku, čo do uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol, postupoval vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý na základe neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vyslovil jej neprijateľnosť vo výroku rozsudku v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešne brániacemu sa odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.