KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava25. 9. 2012plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/49/2011 z 25. 9. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2012, sp. zn. 11Co/49/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2210209983.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/49/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210209983
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210209983.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: VB LEASING SK, spol. s r.o., so
sídlom Nám. 1 mája 11, Bratislava, IČO : 31 378 528, proti odporkyni: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX/XXA, U., zastúpenej advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková, so sídlom Senecká cesta 2, Šamorín,
o zaplatenie 23.238,16 eura a príslušenstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 8C/229/2010-86 zo dňa 09. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zamietnutia žaloby, určenia
neprijateľnosti podmienok a trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 0,07 % denne zo sumy 23.238,16 eura od 04.07.2009 do zaplatenia, zamietol
návrh navrhovateľa na zaplatenie 23.238,6 eura spolu s úrokom z omeškania 0,03 % denne zo sumy
23.238,16 eura od 04.07.2009 do zaplatenia a určil, že všeobecné lízingové podmienky navrhovateľa
platné od 16.01.2007 v časti článku 3.1. písm. e/ a g/, že po uzavretí LZ zmluvnými stranami
a uhradení 1. lízingovej splátky v plnej výške je príjemca lízingu na základe nižšie uvedeného
splnomocnenia oprávnený a povinný : uplatniť zmluvné a zákonné nároky poskytovateľa lízingu voči
dodávateľovi, výrobcovi, prepravcom a dopravcom alebo ďalším subjektom, ktoré súvisia s dodávkou,
prevádzkou, údržbou a ostatnou činnosťou PL, uplatniť riadne a včas všetky práva a nároky vyplývajúce
zo zodpovednosti za vady PL, záruky za jeho akosť, zodpovednosti za škodu a zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie vrátane uplatnenia takýchto nárokov súdnou cestou, na odstúpenie od
kúpnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol poskytovateľ lízingu PL do
svojho vlastníctva, je však príjemca lízingu oprávnený až po predchádzajúcom písomnom odsúhlasení
poskytovateľom lízingu, časť 3.1 veta posledné tri vety tohto článku o tom, že poskytovateľ lízingu týmto
splnomocňuje príjemcu lízingu vykonať úkony, splniť povinnosti a uplatniť všetky práva a nároky uvedené
pod písm. a/, b/, c/, e/, a g/ tohto bodu v mene poskytovateľa lízingu a na náklady a nebezpečenstvo
príjemcu lízingu a uvedené pod písm. d/ a f/ v mene príjemcu lízingu a na jeho vlastné náklady
a nebezpečenstvo. Príjemca lízingu zodpovedá zároveň poskytovateľovi lízingu za včasné, úplné a
správne vykonanie a uplatnenie všetkých týchto úkonov, práv, nárokov a povinností. Všetky práva,
pohľadávky a nároky, ktoré prípadne prejdú na príjemcu lízingu na základe splnomocnenia podľa
písm. f/ alebo g/ tohto bodu prechádzajú bezodplatne bez ďalšieho predčasným ukončením LZ na
poskytovateľa lízingu. Príjemca lízingu sa zaväzuje bez ďalšieho toto splnomocnenie nevypovedať
počas celej doby trvania lízingu. Príjemca toto splnomocnenie prijíma bez výhrad, článok 3.6 o tom, že
prevzatím PL príjemcom lízingu sa PL považuje za akceptovaný príjemcom lízingu bez výhrad, článok
3.7 o tom, že nepoužiteľnosť PL na požadovaný účel, jeho odňatie treťou osobou alebo skutočnosť,



že sa príjemca lízingu bol nesprávne informovaný o vlastnostiach PL, nemá žiadny vplyv na nároky
poskytovateľa lízingu voči príjemcovi lízingu plynúce mu z LZ, článok 6.3. o tom, že poskytovateľ
leasingu má právo žiadať zaplatenie úroku z omeškania do výšky 0,2% denne ak je príjemca lízingu
v omeškaní s úhradou peňažného záväzku z leasingovej zmluvy, článok 4.1. posledná veta o tom,
že príjemca lízingu nie je oprávnený započítať svoje pohľadávky voči splátkam a ostatným platbám,
ktoré je povinný hradiť poskytovateľovi lízingu podľa LZ a jej príloha súčastí, a to ani pohľadávky
spojené s uplatňovaním práv zo zodpovednosti za vady, záruky za akosť, zodpovednosti za škodu
alebo bezdôvodné obohatenie, článok 13.1 veta druhá a tretia o tom, že sa účastníci dohodli, že
právne vzťahy poskytovateľa lízingu a príjemcu lízingu neupravené výslovne v LZ alebo VLP, sa riadia
príslušnými ustanoveniami slovenského práva, predovšetkým Obchodného zákonníka. To v súlade s
ust. § 262 Obchodného zákonníka platí aj v prípade, že príjemcom lízngu podľa tejto LZ je iná osoba
ako podnikateľ sú z dôvodu neprijateľnosti podmienok neplatné. O trovách prvostupňového konania
rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 811,86 eura do
rúk JUDr. Marcely Kuchárikovej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 01.04.2008 do 31.07.2008, ust. § 1 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2008, ust. § 1 ods. 2, písm. e/ zák. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2008, ust. § 3 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008
do 31.10.2008, ust. § 37 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. §
39 Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008 , ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. v znení
účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008
do 31.10.2008, ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. § 52
ods. 4/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. § 53 ods. 1/ Obč. zák. v znení
účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. § 53 ods. 2/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008
do 31.10.2008, ust. § 53 ods. 3/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2008, ust. §
53 ods. 4 písm. d, f, k/ Obč. zák. v znení platnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. § 53 ods. 5/
Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. § 54 ods. 1 a 2/ Obč. zák. v znení
platnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. v znení platnom od 01.01.2008
do 31.10.2008, ust. § 10a/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z., ust. § 3 / nar. vlády SR 87/1995 Z. z.,
ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z., ust. čl. 1 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. čl. 2 písm. a/ Smernice rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. čl. 2 písm. b/
Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust.
čl. 2 písm. c/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ust. čl. 3 ods. 1 / Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ust. čl. 3 ods. 2 veta prvá / Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. čl. 3 ods. 2 veta štvrtá / Smernice rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. čl. 4 ods. 1/ Smernice
rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. čl. 4 ods.
2 / Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ust. čl. 5/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ust. čl. 6 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, bodom 1 písm. e/ prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ( 3 ) Smernice
rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 96
ods. 1 a 3/ O.s.p, keď na základe skutkových zistení dospel k záveru, že medzi navrhovateľom ako
poskytovateľom lízingu a odporkyňou ako príjemcom lízingu bola uzavretá lízingová zmluva, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky na kúpu vozidla, ktoré sa ona zaviazala
navrhovateľovi v dohodnutých splátkach vrátiť. Uvedené je zrejmé z obsahu zmluvy, všeobecných
lízingových podmienok, ako aj ďalších príloh k zmluve. V osobe navrhovateľa - poskytovateľa lízingu ide
podľa obsahu zmluvy o dodávateľa, pretože koná v rámci predmetu svojho podnikania, a to poskytovanie
lízingu motorových vozidiel. V osobe odporkyne - príjemcu lízingu ide o dlžníka, fyzickú osobu - občana,
ktorý zmluvu neuzavrel na účely podnikateľskej a ani inej obchodnej činnosti. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo forme lízingu v sume nad 20.000,-eur ( pri konverznom kurze
30,126 SK/1Euro, je to suma 602.520,- Sk ). Z uvedeného vyplýva s poukazom na ust. § 1 ods. 2
písm. e/ zák. o spotrebiteľských úveroch, že zák. o spotrebiteľských úveroch sa na uvedený právny
vzťah nevzťahuje, pretože výška úveru presahuje sumu 20.000,-eur, ako to vyplýva z obsahu zmluvy.
Oprávnená osoba však v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje ako dodávateľ a povinná osoba je fyzickou



osobou - občanom, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
ako bolo uvedené, z čoho jednoznačne vyplýva, že tento vzťah sa medzi nimi musí riadiť zákonnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa, všetkých v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy t.j. dňa 11.03.2008, lebo ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy.
Uvedené vyplýva jednoznačne zo zák. ust. § 52 Obč. zák., ktoré zákonné ustanovenie obsahuje definíciu
spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je každá zmluva, bez ohľadu na to akú má podobu, v akej forme je
dojednaná a uzavretá, ak je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom t.j. nie je podstatná právna
forma zmluvy, ale postavenie účastníkov v nej. Vo všeobecných lízingových podmienkach a to v ust.
článku 13.1 veta druhá a tretia všeobecných lízingových podmienok je uvedené, že zmluva sa spravuje
v častiach neupravených zmluvou alebo VLP ustanoveniami Obchodného zákonník a to podľa ust. §
262 a to aj v prípade, že príjemcom lízingu je iná osoba ako podnikateľ avšak uvedené dojednanie je v
rozpore s ust. § 54 ods. 1/ a 2/ Obč. zák., ktorý zakazuje odchýlenie sa od zákonných ustanovení Obč.
zák. v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ si nemôže inak zhoršiť postavenie. Ak si zmluvné strany
dohodli, že ich vzťahy budú podliehať zákonnej úprave Obchod. zák. napriek tomu, že odporkyňa zmluvu
uzatvárala ako fyzická osoba - občan, ide o dojednanie absolútne neplatné s poukazom na ust. § 39
Obč. zák. pre rozpor s Obč. zák. a pre jeho obchádzanie. Tým, že by sa na daný vzťah mali vzťahovať
zákonné ustanovenia Obchod. zák. si odporkyňa ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné
postavenie, lebo by nemala tie zákonné možnosti a práva aké jej prináležia podľa zákonných ustanovení
Obč. zák. kedy právny vzťah, ktorý uzatvorila s navrhovateľom podlieha právnej ochrane spotrebiteľa.
Nie sú pochybnosti o tom, že právna úprava podľa Obč. zák. je pre odporkyňu priaznivejšia. Okrem
toho je preukázané, že ide o tzv. typovú zmluvu, vopred pripravenú, pre široký okruh spotrebiteľov a bez
možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah čo vyplýva aj z vyjadrenia navrhovateľa. Spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, netýka sa to predmetu plnenia. Nemôže obsahovať ani
neprijateľné podmienky. Ak sú v zmluve obsiahnuté, sú absolútne neplatné. Uvedená lízingová zmluva
obsahuje také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech odporkyne. Ako vyplýva z článku 1.1 VLP účelom lízingovej zmluvy je umožniť
príjemcovi lízingu užívať za úhradu príjemcom lízingu určitú vec alebo súbor vecí. Z toho potom je
nutné vyvodiť záver, že ide o nájom veci - motorového vozidla za úhradu. Tomuto záveru nasvedčuje
tiež skutočnosť, že vozidlo, ktoré príjemca lízingu má užívať tvorí vlastníctvo poskytovateľa lízingu -
navrhovateľa. Uvedené vyplýva jednak z lízingovej zmluvy ako aj z článku 1.1. druhá veta VLP. Predmet
nájmu neskôr môže byť predmetom prevodu vlastníckeho práva z poskytovateľa lízingu na príjemcu
lízingu, ako to vyplýva z článku 10.1.1.a to za splnenia tam uvedených podmienok. Účelom tohto
vzťahu bol jednoznačne nájom vozidla s tým, že po uplynutí dohodnutej doby, za splnenia dohodnutých
podmienok ho zmeniť na prevod vlastníctva. Vzhľadom k tomu, aj vlastník predmetu nájmu by mal mať
v zmluve zakotvené určité povinnosti a nie tieto prenášať na nájomcu a to dokonca na jeho vlastné
nebezpečenstvo, na jeho náklady, ako to z vyššie uvedených článkov vyplýva. Naopak poskytovateľ
lízingu vylúčil možnosť, aby si tieto náklady mohla odporkyňa, ako príjemca lízingu voči nemu uplatniť
napriek tomu, že tieto súvisia s vlastníctvom vozidla. Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že
nejde o nájom, keď z obsahu zmluvy ako aj VLP vyplýva, že navrhovateľ ako poskytovateľ lízingu
má v podstate len dve povinnosti - poskytnúť príjemcovi lízingu finančný obnos na úhradu a previesť
vlastníctvo na príjemcu lízingu pri splnení dohodnutých podmienok a to napriek tomu, že vlastníkom
vozidla po uzavretí lízingovej zmluvy je navrhovateľ. Nejde o zabezpečovací prevod vlastníctva, ale
o vlastníctvo. Motorové vozidlo, kúpnou zmluvou, ktorú navrhovateľ predložil, navrhovateľ kúpil do
svojho výlučného vlastníctva. Je prenajímateľom vozidla, ktoré tvorí jeho vlastníctvo a toto prenajíma
odporkyni za dohodnutú cenu. Dokonca na splátkovom kalendári je uvedené, že pre účely daňové,
platby sú platbami za nájom, teda nájomné. Ako prenajímateľ má mať aj on povinnosti a to napr. aj
povinnosť umožniť a zabezpečiť príjemcovi lízingu riadne užívanie predmetu lízingu. Mal by mu teda
zabezpečiť taký predmet lízingu, ktorý môže príjemca lízingu počas trvania lízingovej zmluvy riadne a
nerušenie užívať. V zmluve však žiadne takéto podmienky dohodnuté nie sú. Okrem toho navrhovateľ
v VLP vylúčil tiež možnosť, ktorú má každý účastník zmluvy, predmetom ktorej je kúpa tovaru a to
záruku, reklamáciu, možnosť plnenia a pod. Tu však odporkyňa, ako príjemca lízingu má prijať predmet
lízingu bez výhrad a je tak zbavená práv, ktoré by mohla mať. Ide o neprijateľnú podmienku a ako takú
neplatnú. Navrhovateľ splnomocnil odporkyňu a zároveň jej uložil povinnosť, aby vykonala všetky úkony
súvisiace s reklamáciou, uplatnením zodpovednosti za vady, náhrady škody a pod., ako to vyplýva z
VLP, ale pri odstúpení od zmluvy si vyhradzuje právo na písomný súhlas. Dokonca na jej náklady v jej
mene a na jej nebezpečenstvo. Vlastníctvo na ňu nepreviedol, teda žiadne práva, len všetky povinnosti
vlastníka. Ide o o nerovnováhu v značnom rozsahu čo taktiež podmienka neprijateľná, teda neplatná.



Ako vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľa a tiež z VLP, veľký technický preukaz sa nachádza po celý
čas lízingu uňho, v jeho držbe a dispozícii. Taktiež kúpna zmluva, ktorou navrhovateľ vozidlo odkúpil od
pôvodného vlastníka nebola spolu so zmluvou ako je neoddeliteľná súčasť daná odporkyni a to napriek
tomu, že by z nej mala mať oprávnenie ale hlavne povinnosť uplatňovať si z nej všetky nároky z vady
tovaru, reklamácie, náhrady škody, odstúpenia a pod. Pri takom rozsahu oprávnení a povinností, aké
mali byť prevedené na odporkyňu je nemysliteľné, že by ju nemala mať k dispozícii spolu s lízingovou
zmluvou. Okrem toho splnomocnenie ako je v článku 3.1 VLP uvedené je v rozpore s dojednaním
v kúpnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a T. Y., pretože tam je v článku VII bod 3 zmluvy
uvedené, že právo uplatňovať nároky ( z vád predmetu zmluvy ) samotným navrhovateľom zostáva
nedotknuté. Toto však nie je obsahom lízingovej zmluvy, takže nie je zrejmé kto a v akom rozsahu
a na základe čoho mal a mohol uplatniť u predávajúceho T. Y. nároky z vád predmetu lízingu, ide
o rozporné ustanovenia. Navrhovateľ môže od zmluvy odstúpiť avšak odporkyňa od zmluvy odstúpiť
nemôže čo je taktiež nerovnaké postavenie v právach zmluvných strán a to na úkor a v neprospech
odporkyne. Také dojednanie samo o sebe je neplatnou, neprijateľnou podmienkou. Navrhovateľ si môže
započítať svoje nároky, odporkyňa však nie. Je to výslovne vylúčené v VLP čo tiež spôsobuje nerovnaké
postavenie zmluvných strán a to v neprospech odporkyne ako spotrebiteľky. Navrhovateľ do VLP
zapracoval aj dojednanie o tom, že akákoľvek úplná alebo čiastočná nepoužiteľnosť predmetu lízingu
nemá vplyv na povinnosti príjemcu lízingu a na jeho povinnosť platiť splátky v zmluve dohodnuté čo
spôsobuje taktiež neprijateľnosť takejto podmienky. Vlastníkom vozidla po celý čas trvania lízingu je
navrhovateľ, ktorý vozidlo nadobudol do svojho vlastníctva a teda nesie zodpovednosť za jeho právnu
čistotu. Jeho povinnosťou je nadobudnúť predmet lízingu v takej forme, aby bol schopný byť spôsobilým
predmetom lízingovej zmluvy, teda aby bolo možné ho riadne užívať, aby bol bez vád. Ak takýto predmet
lízingu neposkytne príjemcovi lízingu, tak nenaplní účel zmluvy a to umožniť užívanie veci, predmetu
nájmu, auta, príjemcom lízingu, nájomcom. VLP obsahujú aj ďalšie neplatné dojednanie z dôvodu
neprijateľnosti podmienky a to dojednanie o tom, že vzťahy v zmluve neupravené sa riadia zák. ust.
Obchodného zákonník čo je, ako bolo uvedené, obchádzanie zákonných ustanovení Obč. zák., ktoré
sú pre odporkyňu, ako spotrebiteľa priaznivejšie. Dojednanie o úrokoch z omeškania 0,1 % denne je
tiež neplatné, pretože ide o dojednanie nad rámec úrokov z omeškania podľa zák. ust. Obč. zák., keď
takto dohodnuté úroky z omeškania prevyšujú zákonom dovolenú výšku úrokov z omeškania. Zmluva
je naviac v tejto časti nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná, pretože sú v nej uvedené úroky z omeškania
0,1% denne a v VLP sú uvedené úroky z omeškania 0,2 % denne, takže nie je zrejmé, aká výška
úrokov z omeškania vlastne mala byť dohodnutá. Nejasnosti sú aj v lízingovej cene, pretože v zmluve
je uvedená iná suma ( 1.402.706,40 Sk ) ako v splátkovom kalendári ( 1.430.892,-Sk ). Zo zmluvy
tiež vyplýva, že jej súčasťou má byť príloha, splátkový kalendár s tým, že odporkyňa potvrdila prevzatie
prílohy v zmluve. Zo splátkového kalendára, však vyplýva, že bol podpísaný navrhovateľom až dňa
20.03.2008, teda po uzavretí zmluvy, pričom nešlo o vozidlo, ktoré sa malo objednávať z čoho vyplýva,
že v čase uzavretia zmluvy a jej podpisu nemohla odporkyňa splátkový kalendár prevziať, lebo ešte
nebol dohodnutý. V čase uzavretia zmluvy dňa 10.03.2008 nebolo zrejmé, aký spôsobom, v akých
splátkach má poskytnuté finančné plnenie zo strany navrhovateľa odporkyňa splácať a ku ktorému
dňu, keď splátkový kalendár bol dohodnutý dodatočne dňa 20.03.2008, kedy ho navrhovateľ podpísal.
Do uvedeného času odporkyňa nemala vedomosť o tom, či splátkový kalendár, ktorý podpísala dňa
03.0.2008 bude navrhovateľom prijatý resp. nie, nebola jej známa výška splátok, t.j. podstatná časť
zmluvy na to, aby sa mohla rozhodnúť, či bude resp. nebude schopná poskytnuté finančné plnenie
splácať, čo taktiež malo za následok, že zmluva nebola dostatočne jasná, určitá a zrozumiteľná. Všetky
uvedené okolnosti spôsobili, že lízingová zmluva vrátane jej súčastí a príloh je absolútne neplatná.
Predmetom lízingu je vozidlo, ktoré nie je spôsobilé na užívanie príjemcom lízingu, pretože, ide o vozidlo
odcudzené. Navrhovateľ uzavrel lízingovú zmluvu na predmet, ktorý mu ako vlastníkovi patriť nemohol
pričom ho nadobudol na základe neplatnej kúpnej zmluvy od nevlastníka a preto nemohol uzavrieť platnú
lízingovú zmluvu na takýto predmet lízingu. Ak aj odporkyňa odstúpila od zmluvy, lebo predmet zmluvy
mal právne vady, nebol spôsobilý byť predmetom nájmu a následného prevodu vlastníctva, lebo bol
odcudzený, jej odstúpenie od zmluvy nemohlo byť platné, pretože odstúpiť od zmluvy je možné len
v prípade platne uzavretej zmluvy a nie od neplatného právneho úkonu, ktorý vlastne ani neexistuje.
Ak si navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy od lízingovej zmluvy, je jeho
návrh v celom rozsahu nedôvodný, keďže nemôže požadovať plnenie pre porušenie zmluvy zo strany
odporkyne z neplatného právneho úkonu. Mohol by žiadať len vrátenie vzájomne poskytnutého plnenia
z neplatného právneho úkonu, to aj v tomto konaní nie je predmetom. Na základe vyššie uvedeného,
súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a zároveň zastavil konanie v časti o



zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,07 % denne zo sumy 23.238,16 eura od 04.07.2009 do
zaplatenia, vzhľadom k dispozičnému procesnému úkonu navrhovateľa.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené resp. bude vec zrušená
a vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil. Navrhovateľ uviedol, že samotný rozpor vo výške lízingovej ceny na lízingovej zmluve a na
splátkovom kalendári k lízingovej zmluve nemôže mať za následok neplatnosť celej lízingovej zmluvy,
keď súd prvého stupňa mal rozdielnu výšku lízingovej ceny skúmať, t.j. na akej výške sa zmluvné
strany pri uzatváraní lízingovej zmluvy dohodli, a nie z uvedeného dôvodu považovať celú lízingovú
zmluvu za neplatnú. Neobstojí ani to, že nemohol byť vlastníkom predmetu lízingu , pretože sa jednalo
o odcudzené vozidlo a preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, predávajúceho
T. Y., keďže sa záväzkový vzťah medzi ním a predávajúcim T. Y. riadil ustanoveniami Obchodného
zákonníka na čom sa dohodli v zmysle § 262 a v zmysle § 446 Obchodného zákonníka platí zásada
ochrany dobromyseľného vlastníka t.j. kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci
nie je jeho vlastníkom, ibaže by vedel v čase, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo, že predávajúci
nie je vlastníkom vozidla. Taktiež mal súd prvého stupňa rozlišovať v tom, že v danom prípade sa
jednalo o finančný lízing t.j. lízingová spoločnosť poskytuje len finančnú službu, nadobudne na podnet
príjemcu lízingu predmet lízingu, ktorý si zvolil a určil výlučne príjemca lízingu, do svojho vlastníctva,
a dá predmet lízingu k dispozícii príjemcovi lízingu. Nie je však jeho starosťou, aby predmet lízingu
bol následne v stave spôsobilom na užívanie a ani to, aby ho v takom stave aj udržiaval., pretože
lízingová spoločnosť nemôže zodpovedať za žiadne vady a nedostatky predmetu lízingu, ale jej
povinnosťou je iba umožniť prevziať príjemcovi lízingu predmet lízingu od jeho dodávateľa tým, že
uhradí dodávateľovi kúpnu cenu predmetu lízingu. Nie je možné hovoriť ani o obchádzaní ustanovení
Občianskeho zákonníka tým, že v zmysle článku 13.1. Všeobecných lízingových podmienok sa zmluvný
vzťah medzi účastníkmi v častiach neupravených lízingovou zmluvou alebo Všeobecnými lízingovými
podmienkami spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože zmluvné strany len využili ust. §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré im dovoľovalo upraviť si práva výslovne neupravené lízingovou
zmluvou režimom Obchodného zákonníka. V danej veci sa taktiež v žiadnom prípade nemôže jednať
o nájomnú zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože rozdiel spočíva v tom, že
z lízingovej zmluvy jednoznačne vyplýva právo príjemcu lízingu predmet lízingu po splnení všetkých
dohodnutých podmienok vyplývajúcich z lízingovej zmluvy po riadnom splatení lízingových splátok za
vopred dohodnutú cenu odkúpiť do svojho vlastníctva.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/229/2010 je uloženie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 23.238,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne
od 04.07.2009 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa na zaplatenie 23.238,16 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,03 % denne od 04.07.2009 do zaplatenia zamietnutý a ktorým bola súdom prvého stupňa
určená neplatnosť všeobecných lízingových podmienok navrhovateľa platných od 16.01.2007 v časti
vymedzenej v rozsudku, ako aj v časti trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie
skutkového stavu a na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym



skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom sa vyporiadal so všetkými podstatnými
námietkami navrhovateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné
skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď návrh navrhovateľa na zaplatenie 23.238,6 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 23.238,16 eura od 04.07.2009 do zaplatenia
zamietol z dôvodov, ktoré podrobne špecifikoval vo svojom rozsudku a zároveň určil, že všeobecné
lízingové podmienky navrhovateľa platné od 16.01.2007 v časti článku 3.1. písm. e/ a g/, že po
uzavretí LZ zmluvnými stranami a uhradení 1. lízingovej splátky v plnej výške je príjemca lízingu na
základe nižšie uvedeného splnomocnenia oprávnený a povinný : uplatniť zmluvné a zákonné nároky
poskytovateľa lízingu voči dodávateľovi, výrobcovi, prepravcom a dopravcom alebo ďalším subjektom,
ktoré súvisia s dodávkou, prevádzkou, údržbou a ostatnou činnosťou PL, uplatniť riadne a včas všetky
práva a nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady PL, záruky za jeho akosť, zodpovednosti za
škodu a zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vrátane uplatnenia takýchto nárokov súdnou cestou,
na odstúpenie od kúpnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol poskytovateľ
lízingu PL do svojho vlastníctva, je však príjemca lízingu oprávnený až po predchádzajúcom písomnom
odsúhlasení poskytovateľom lízingu, časť 3.1 veta posledné tri vety tohto článku o tom, že poskytovateľ
lízingu týmto splnomocňuje príjemcu lízingu vykonať úkony, splniť povinnosti a uplatniť všetky práva
a nároky uvedené pod písm. a/, b/, c/, e/, a g/ tohto bodu v mene poskytovateľa lízingu a na náklady
a nebezpečenstvo príjemcu lízingu a uvedené pod písm. d/ a f/ v mene príjemcu lízingu a na jeho
vlastné náklady a nebezpečenstvo. Príjemca lízingu zodpovedá zároveň poskytovateľovi lízingu za
včasné, úplné a správne vykonanie a uplatnenie všetkých týchto úkonov, práv, nárokov a povinností.
Všetky práva, pohľadávky a nároky, ktoré prípadne prejdú na príjemcu lízingu na základe splnomocnenia
podľa písm. f/ alebo g/ tohto bodu prechádzajú bezodplatne bez ďalšieho predčasným ukončením LZ
na poskytovateľa lízingu. Príjemca lízingu sa zaväzuje bez ďalšieho toto splnomocnenie nevypovedať
počas celej doby trvania lízingu. Príjemca toto splnomocnenie prijíma bez výhrad, článok 3.6 o tom, že
prevzatím PL príjemcom lízingu sa PL považuje za akceptovaný príjemcom lízingu bez výhrad, článok
3.7 o tom, že nepoužiteľnosť PL na požadovaný účel, jeho odňatie treťou osobou alebo skutočnosť,
že sa príjemca lízingu bol nesprávne informovaný o vlastnostiach PL, nemá žiadny vplyv na nároky
poskytovateľa lízingu voči príjemcovi lízingu plynúce mu z LZ, článok 6.3. o tom, že poskytovateľ
leasingu má právo žiadať zaplatenie úroku z omeškania do výšky 0,2% denne ak je príjemca lízingu
v omeškaní s úhradou peňažného záväzku z leasingovej zmluvy, článok 4.1. posledná veta o tom,
že príjemca lízingu nie je oprávnený započítať svoje pohľadávky voči splátkam a ostatným platbám,
ktoré je povinný hradiť poskytovateľovi lízingu podľa LZ a jej príloha súčastí, a to ani pohľadávky
spojené s uplatňovaním práv zo zodpovednosti za vady, záruky za akosť, zodpovednosti za škodu alebo
bezdôvodné obohatenie, článok 13.1 veta druhá a tretia o tom, že sa účastníci dohodli, že právne vzťahy
poskytovateľa lízingu a príjemcu lízingu neupravené výslovne v LZ alebo VLP, sa riadia príslušnými
ustanoveniami slovenského práva, predovšetkým Obchodného zákonníka. To v súlade s ust. § 262
Obchodného zákonníka platí aj v prípade, že príjemcom lízingu podľa tejto LZ je iná osoba ako podnikateľ
sú z dôvodu neprijateľnosti podmienok neplatné, keď ich neprijateľnosť taktiež podrobne odôvodnil.

Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou lízingovou
zmluvou ako spotrebiteľský v zmysle vyššie citovaných ustanovení účinných v čase uzavretia zmluvy,
a to bez ohľadu na to, že táto bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník,
je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd



správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vo veci úspešnej odporkyni náhradu trov konania titulom trov
právneho zastúpenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
pretože odporkyňa si v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy neuplatnila.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 8C/229/2010

    potvrdené