Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/114/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211201027 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211201027.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Credium Slovakia, a.s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 845 490, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613843, zast. Mgr. Tomáš Kušnír, advokát - konateľ, proti žalovanému: G. S., bytom P. W., W. Z. XXX/XX, o zaplatenie 2.834,77 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/16/2011-27 zo dňa 18. februára 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania v mesačných splátkach po 30 eur vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.834,85 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.834,85 eura od 04.05.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania 694,02 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom trov odvolacieho konania 142,34 eura na účet právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.834,85 eura spolu s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy ročne od 04.05.2010 do zaplatenia spolu s trovami konania 694,02 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 30 eur vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzhľadom na porušenie uzavretej zmluvy žalovaným a následné odstúpenie od zmluvy žalobcom na základe predloženého finančného vyporiadania lízingovej zmluvy bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny dôvodný. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi tiež úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva a to vo výške 9% ročne od 04.05.2010 do zaplatenia, pričom žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 0,1% denne z istiny, úroky z omeškania v takejto výške podľa súčasnej platnej právnej úpravy súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti preto žalobu žalobcu zamietol. Vychádzajúc zo súčasných majetkových a zárobkových pomerov žalovaného mu súd povolil vyrovnanie pohľadávky v mesačných splátkach po 30 eur s tým, že po nástupe žalovaného do zamestnania popri invalidnom dôchodku, by žalovaný mal záujem dlh vyrovnať postupne vo vyšších splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 149 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP. Priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania a to za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v časti mesačných splátok po 30 eur z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Uvedený záver súdu prvého stupňa týkajúci sa určenia plnenia v splátkach zjavne znevýhodňuje postavenie žalobcu, nakoľko pri takto nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky je časový horizont jej uspokojenia neúmerne dlhý. Okrem uvedeného sa taktiež zhoršuje postavenie samotného žalovaného, keďže platením dlžnej sumy v nízkych splátkach a teda v dôsledku neúmerne dlhého časového obdobia až do úplného splatenia istiny neustále rastú úroky z omeškania, čím sa samotná výška pohľadávky taktiež zvyšuje. Zistenie majetkových pomerov zo strany žalovaného je nedostatočné a neodôvodňuje určiť plnenie v splátkach, resp. plnenie v nepomerne nízkych splátkach v porovnaní s výškou pohľadávky. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu s ohľadom na rozsah a dôvody odvolania, (§ 212 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok je dôvodné v napadnutej časti zmeniť (§ 220 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Predmetom tohto konania je úhrada pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúca z kúpnej a lízingovej zmluvy zo dňa 24.11.2008, predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla zn. Škoda Fabia, rok výroby 2002, ktorou sa žalovaný zaviazal po dobu 60 mesiacov predmet lízingu užívať a platiť lízingové splátky spolu s poistným. Keďže žalovaný porušil podmienky zmluvy, vznikol mu nedoplatok, ktorý sa stal predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa žalobcovi istinu s príslušným úrokom 9% z omeškania ročne priznal a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne povolil žalovanému uskutočniť plnenie v prospech žalobcu v splátkach po 30 eur mesačne. Poukázal na osobné a majetkové pomery žalovaného. Z obsahu spisu sa podáva výlučne to, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku po 280 eur mesačne, manželka poberá invalidný dôchodok po 240 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom nemajú. Po odpočítaní mesačných výdavkov im zostávajú finančné prostriedky na základné živobytie. Preto požiadal súd o splátky po 30 eur mesačne, iné splátky nie je spôsobilý uhradiť. Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ustanovenie § 160 ods. 1 OSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku lehotu na plnenie neurčil. Ak súd povolil účastníkovi - dlžníkovi plnenie v splátkach, veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo uložené v rozhodnutí. Toto však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti povolenia úhrady dlhu v splátkach po 30 eur mesačne nie je správne. Bolo potrebné zohľadniť argumentáciu žalobcu o tom, že úhrada dlhu v splátkach po 30 eur mesačne by trvala neprimerane dlhú dobu (cca 95 splátok) a takáto úhradu dlhu 2.834,85 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 04.05.2010 do zaplatenia, k tomu trovy konania 694,02 eura neprinesie vyriešenie situácie na prospech ani jednej zo sporových strán, ako na to správne poukázal žalobca v odvolaní, pre žalobcu je to neprimerane dlhá doba, po ktorú by sa nemohol domôcť svojho prisúdeného a oprávneného nároku, nedáva mu to právnu istotu plnenia zo strany žalovaného, avšak takéto rozhodnutie nie je ani v prospech žalovaného, pretože pohľadávka sa mu v súvislosti s 9% úrokom zvyšuje a za uvedenú dobu by to bolo cca o 100%. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 220 OSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že povolil žalovanému úhradu tohto dlhu v splátkach po 100 eur mesačne, keďže týmto spôsobom by bol dlh uhradený v lehote cca tri roky, čo možno považovať za primeranú dobu na zabezpečenie plnenia pre žalobcu a tiež je to prijateľné pre žalovaného v súvislosti s nárastom istiny o príslušenstvo, teda obaja účastníci v porovnaním s rozhodnutím súdu prvého stupňa by si týmto spôsobom zlepšili svoje právne postavenie v rámci riešenia sporu medzi nimi navzájom. Na druhej strane, ak žalovaný nedodrží túto výhodu splátok a splátky po 100 eur mesačne nebude môcť žalobcovi uhrádzať, môže žalobca využiť výhodu straty splátok, pretože omeškanie s plnením jednej z nich má za následok zročnosť celého plnenia, ktorú výhodu môže žalobca využiť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, čím sa stane zročný celý dlh a žalovaný nebude môcť túto výhodu splátok požívať i naďalej. Je na strane žalovaného, aby vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať ako od dlžníka, aby v čo najskoršom období poskytol svojmu veriteľovi plnenie, ktoré mu bolo rozhodnutím súdu prvého stupňa prisúdené a na ktoré má právo. Odďaľovanie úhrady tejto pohľadávky nie je v záujme ani samotného žalovaného, pretože ako už bolo konštatované, jeho pohľadávka sa plynutím času zvyšuje a dlh voči žalobcovi ho stále zaťažuje. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. V odvolacom konaní úspešný žalobca si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolanie žalobcu bolo podané dôvodne, preto mu právo na náhradu trov odvolacieho konania priznal a to za jeden úkon právnej pomoci plus režijný paušál DPH. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.