Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/82/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202160 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211202160.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. M., nar. XX.X.XXXX a P. M., nar. X.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov - matky: I. M., nar. X.XX.XXXX, bytom R. E., D. XXX/X a otca: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. E., F.. E. XXX/XX, o zvýšenie výživného na návrh matky, na odvolanie otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.9.2011 č.k. 7P/9/2011-46, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že správne znie: Súd z v y š u j e výživné na maloletú I. zo sumy 1.100,- Sk na sumu 70,- Eur a na maloletú P. zo sumy 900,- Sk na sumu 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2011, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Tým s a m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.2.2006 č.k. 7C/80/2005-29 v časti o výživnom. Nedoplatok, ktorý vznikol zvýšením výživného za čas od 1.9.2011 do 31.1.2012 v sume 167,45 Eur na maloletú I. a v sume 150,65 Eur na maloletú P., súd p o v o ľ u j e otcovi maloletých uhradiť v mesačných splátkach po 5,- Eur na každé z detí spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C 80/2005 v časti o výživnom tak, že výživné na maloletú I. zvýšil zo sumy 1.100,- Sk na sumu 70,- Eur a na maloletú P. zo sumy 900,- Sk na 60,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011 „vždy do 15. dňa k rukám matky“. Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od posledného určenia výživného sa podstatne zmenili pomery na strane maloletých detí, ktorým vzrástli odôvodnené potreby a preto určené zvýšenie považuje za primerané. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletých, ktorým sa podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvého stupňa zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne, resp. domáhal sa určenia iba minimálneho výživného. Namietal, že súd sa nevysporiadal so skutočným príjmom otca, nakoľko nijaký nemá, iba zarába na príležitostných prácach. Poukázal na to, že matka, hoci je nezamestnaná, má priateľa, ktorý zarába. Keďže jeho príjem sa nezmenil, hoci sa zvýšili náklady na deti, žiada, aby súd rozhodol, že je povinný prispievať na ich výživu sumou rovnajúcou sa výške minimálneho výživného. V prípade, ak by súd rozsudok potvrdil, nevie zaplatiť ani doteraz určené výživné a nebude vedieť zaplatiť zvýšené výživné a dostane sa do omeškania a bude mať problémy. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu otca predložil písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorým navrhol odvolanie otca „zamietnuť“ a prvostupňový rozsudok potvrdiť. Poukázal pritom na dôvody, ktoré viedli k zvýšeniu výživného a to, že výživné bolo naposledy upravené v roku 2006, odkedy sa zvýšili náklady na maloleté deti a že otec je bez pracovného pomeru neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, teda je dobrovoľne nezamestnaný. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých nie je dôvodné. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.2.2006 č.k. 7C/80/2005-29, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.3.2006 bolo zistené, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k deťom upravené pri rozvode manželstva, kedy súd na čas po rozvode obe maloleté zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že bude deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na maloletú I. sumou 1.100,- Sk a na maloletú P. sumou 900,- Sk, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň bol upravený i styk otca s maloletými a rozhodnuté, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Pri určení výživného súd vychádzal zo zistení, že matka pracovala v tom čase v Maďarskej republike a jej priemerný čistý mesačný príjem bol približne 11.500,- Sk. Otec pracoval iba brigádnicky, počas zimnej sezóny na cestnej správe v Dunajskej Strede, pričom súd výšku jeho príjmu nezistil. V odôvodnení daného rozsudku súd neskonštatoval, že by niektoré z detí malo zvýšené náklady na výživu. K poslednej úprave výživného tak došlo pred piatimi rokmi. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom bolo zistené, že maloletá I., ktorá má v súčasnosti 17 rokov navštevuje druhý ročník Obchodnej akadémie vo Veľkom Mederi. Z potvrdenia školy bolo zistené, že v školskom roku 2010/2011 ku dňu 11.5.2011 boli celkové výdavky týkajúce sa štúdia 230,- Eur. Z výpovede matky bolo zistené, že dieťa trpí alergiou, pričom na lieky sa dopláca 3,- Eur až 4,- Eur mesačne, nosí okuliare, za doučovanie z matematiky matka uhrádza 5,- Eur týždenne. Maloletá P. podľa potvrdenia Spojenej školy v Okoči navštevuje 8. triedu špeciálnej základnej školy internátnej, do školy dochádza, cestovné stojí 0,50 Eur. Podľa vyjadrenia matky nosí okuliare a rovnako trpí alergiou, v dôsledku čoho matka dopláca na lieky 5,- Eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy výživného maloleté I. a P. navštevovali základnú školu. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom bolo zistené, že matka maloletej aktuálne pracuje od pondelka do piatku v Rakúsku, kde je zamestnaná vo firme Elektronisches Datensammelsystem der Sozialversicherungstraeger fuer die NOEGKK a podľa predložených listinných dôkazov jej priemerný čistý mesačná zárobok za mesiace jún, júl, august činil 820,88 Eur. Podľa výpovede matka žije s druhom, ktorý sa živí brigádnickou činnosťou a jeho mesačný príjem je približne 600,- Eur netto. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá a majetok väčšej hodnoty nevlastní. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom bolo zistené, že otec maloletých tak, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného i v súčasnosti už od roku 1992 nie je oficiálne zamestnaný, nie je ani evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a živí sa iba tým, čo si podľa vlastného vyjadrenia brigádnicky privyrobí. V zimných mesiacoch pritom pracuje ako brigádnik u Správy ciest vo Veľkom Mederi. Z výpovedí matky i oboch detí bolo zistené, že majú vedomosť o tom, že „robí na viacerých miestach bazény, sauny“, „chodieva do Bratislavy pracovať a spravidla robí a strechy a búdy pre psa“. Z brigádnickej činnosti otec priznal príjem 300,- Eur mesačne netto. Z písomného vyjadrenia otca bolo zistené tiež to, že je vlastníkom rodinného domu po rodičoch, v ktorom býva a ktorého časť musel odkúpiť od súrodencov, v dôsledku čoho si zobral úver, ktorý spláca mesačne sumou 170,- Eur, je vyučený stolár. Zhrnúc vyššie uvedené preukázané skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od podstatnej úpravy výživného otca k maloletým v roku 2006 došlo k podstatným zmenám pomerov, najmä na strane oboch maloletých. Za obdobie od predchádzajúcej úpravy výživného vyspeli, maloletá I. nastúpila na štúdium na strednú školu, maloletá P. na druhý stupeň základnej školy. U oboch boli preukázané zvýšené náklady či už v súvislosti so štúdiom, alergickými ochoreniami alebo nosením okuliarov. V dôsledku týchto zmien náklady na výživu oboch detí podstatne vzrástli, čo spolu s podstatným všeobecným nárastom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného pre deti. K podstatnej zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorej príjem vzrástol (zo sumy 11.500,- Sk na sumu 830,88 Eur), na nákladoch na spoločnú domácnosť sa podieľa so svojím druhom, ktorého príjem je približne 600,- Eur mesačne. Na strane otca nebolo možné jednoznačne skonštatovať k akým zmenám pomerov došlo, keď v čase predchádzajúcej úpravy nepriznal výšku svojho príjmu a jeho príjem nebol zistený a v súčasnosti priznáva nepreukázaný príjem 300,- Eur mesačne netto, avšak tak v čase predchádzajúcej úpravy ako aj v súčasnosti a to už od roku 1992 je otec maloletých bez oficiálneho zamestnania, nie je pritom ani evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie s odôvodnením, že nemá záujem o rekvalifikáciu a nepoberá podporu, ani žiadne sociálne dávky. Z výpovede matky oboch detí ale bolo zistené, že má relatívne pravidelný príjem z tzv. brigádnickej činnosti „práce načierno“. Dosahovaný príjem otca z tejto činnosti pritom musí byť primeraný, keď mu umožňuje splácať mesačne splátky úveru vo výške 170,- Eur, hradiť doteraz súdom určené výživné na deti a zo zbytku ešte i slušne žiť. S prihliadnutím na skutočnosti, že otec maloletých je v produktívnom veku, riadne vyučený v odbore stolárstva, ktorý je na trhu žiadaný, pričom netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré by ho obmedzovali v zamestnaní sa a je dobrovoľne už takmer 20 rokov nezamestnaný, odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletých sa týmto svojím prístupom dobrovoľne vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku, v dôsledku čoho s poukazom na cit. ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné prihliadnuť na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Podľa údajov zverejnených na stránke V. priemerná mzda v profesii stolár/nábytkár v regiónoch mimo Bratislavy predstavuje sumu 630,- Eur. Vychádzajú potom z tohto možného príjmu, ktorý by otec maloletých reálne mohol dosahovať i odvolací súd považoval za primerané zvýšenie výživného v rozsahu stanovenom prvostupňovým súdom, teda na maloletú I. na sumu 70,- Eur mesačne a na maloletú P. na sumu 60,- Eur mesačne. Takto zvýšené výživné reflektuje nastavšie zmeny pomerov, ako bolo na ne poukázané vyššie, zodpovedá na jednej strane preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich zvýšené náklady, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako boli zohľadnené vyššie, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť matky o deti. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na to, že minimálne výživné v zmysle cit. § 62 Zákona o rodine je povinný hradiť i taký rodič, ktorý preukázateľne nemá žiadne príjmy a to i z objektívnych dôvodov, preto priznanie výživného otcovi voči deťom iba v tomto minimálnom rozsahu ako sa toho domáhal v odvolaní, nemá opodstatnenie ani zákonnú oporu. Vzhľadom na to, že žiaden z rodičov ani kolízny opatrovník nenamietali počiatok zvýšenia výživného prvostupňovým súdom určený dňom 1.9.2011, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom prvostupňový súd rozhodol a deti zároveň nastúpili do vyšších ročníkov, odvolací súd tento počiatok akceptoval. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Keďže ale výrok preskúmavaného rozsudku bol prvostupňovým súdom formulovaný nepresne (vypadla časť o povinnosti otca platiť výživné v určenom dátume a menené rozhodnutie súdu bolo nedostatočne označené), odvolací súd vo svojom rozhodnutí iba opravil nepresnosti tejto formulácie. V dôsledku zvýšenie výživného od 1.9.2011 do rozhodnutia odvolacieho súdu vznikol na výživnom pre obe maloleté deti nedoplatok. Pre maloletú I. za obdobie uvedených piatich mesiacov otec mal zaplatiť zvýšené výživné v sume 167,45 Eur (5 mesiacov á 33,49 Eur). Pre maloletú P. mal otec na zvýšenom výživnom za uvedené obdobie uhradiť sumu 150,65 Eur (5 mesiacov á 30,13 Eur). Vzhľadom na výšku týchto nedoplatkov a výšku bežného výživného, s prihliadnutím na pomery otca súd povolil s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. tieto nedoplatky uhradiť v mesačných splátkach po 5,- Eur na každé z detí, keďže platí zaužívaná súdna prax, že nedoplatok musí byť uhradený najneskôr v priebehu troch rokov a to pod následkom straty výhody splátok ak niektorá zo splátok nebude včas v stanovenej lehote uhradená. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.