Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/189/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211207900 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211207900.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta č. 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jánským, Štúrova č. 13, Nitra proti žalovanému: N. N., T. ul. č. XXX/X, M. X., o zaplatenie 4.206,64 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C 113/2011-31 zo dňa 29.6.2011 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.206,64 eur s 9,50 %-ným úrokom z omeškania od 30.3.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 822,46 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Jánskeho do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,15 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.206,64 eur s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne od 30.3.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 822,46 eur všetko v pravidelných mesačných splátkach po 70,- eur vždy do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu ktorý žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanú istinu i s príslušenstvom s poukazom na to, že dňa 21.4.2008 uzatvoril žalobca v postavení veriteľa so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebnom úvere č. ÚZF/08/91200, na základe ktorej poskytol v prospech žalovaného spotrebný úver, ktorého predmetom financovania bolo ojazdeného motorového vozidla Seat Inca Kombi a žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 4.389,30 Sk v počte 48 až do vyrovnania. Žalovaný povinnosť, ku ktorej sa zmluvou zaviazal ale neplnil a dohodnuté splátky neplatil, na poskytnutý úver nepoukázal žiadne plnenie, na základe čoho bol žalobcom vyzvaný na úhradu zostatku spotrebného úveru a súčasne žalobca v súlade so zmluvou vyhotovil pre žalovaného konečné finančné vyúčtovanie, ktoré obsahovalo celkový nedoplatok vzniknutý ako rozdiel medzi nárokom žalobcu vo výške 5.593,19 eur (zostatok spotrebného úveru, neuhradené splátky, zmluvné pokuty a úroky z omeškania vrátane ostatných nárokov z úverovej zmluvy) a výťažkom z predaja predmetu leasingu vo výške 1.386,55 eur. Na základe tohto výpočtu nedoplatok vyplývajúci z finančného vyúčtovania predstavoval výšku žalovanej istiny. Žalobca k tomuto nároku žiadal priznať i úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchod. zákonníka vo výške 9,50 % od 30.3.2009 do zaplatenia. Súd o veci rozhodol podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď sa účastníci konania na pojednávanie nedostavili, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, žalovaný sa neospravedlnil ani sa nedostavil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd prihliadol na obsah spisu a návrhu vyhovel. Po vyhlásení rozhodnutia bolo súdu doručené osobne podané na Okresný súd v Dunajskej Strede potvrdenie, podľa ktorého bol žalovaný odo dňa 24.4.2009 dočasne pracovne neschopný (pojednávanie sa konalo dňa 29.6.2011), žalovaný dopísal, že je invalid, ale o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd zistil skutkový stav z predložených listinných dokladov a skonštatoval, že nárok žalobcu vyplýva z uzatvorenej zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 21.4.2008, ktorou si účastníci dohodli podmienky pre poskytnutie úveru i spôsob jeho vrátenia úverovému veriteľovi tak, ako bolo uvedené i vo Všeobecných zmluvných podmienkach. Žalovaný ale neplnil svoje povinnosti, čo mal súd preukázané, preto nárok žalobcu posúdil ako odôvodnený a preto žalovaného k plneniu v rozsahu žaloby vyhovel a priznal žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. i nárok na úroky z omeškania vo výške 9,50 % od 30.3.2009 do zaplatenia. S odkazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd uviedol, že i keď mu nie sú známe súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, zaviazal ho na úhradu žalobcovej pohľadávky v splátkach po 70,- eur mesačne pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s platením jednej splátky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v rovnakých splátkach ako žalovaný nárok. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zročnosti pohľadávky napadol v zákonnej lehote žalobca odvolaním a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť priznanú istinu i s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že trojdňová lehota na plnenie povinnosti je stanovená zákonom a v takom prípade nie je potrebné zdôvodňovať jej uplatnenie vzhľadom na primeranosť v konkrétnom prípade. Naproti tomu ak má súd za to, že je odôvodnené určiť a zaviazať žalovaného na plnenie na dlhšiu lehotu alebo určiť, že má plnenie vykonať v splátkach, musí túto časť výroku súd podložiť zisteným všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo preukázali záver súdu o tom, že priznaný nárok vzhľadom na osobné pomery účastníka konania je potrebné uskutočniť v splátkach (R 87/1966). Odvolateľ mal za to, že súd prvého stupňa rozhodnutie o povolení plniť v splátkach náležite neodôvodnil, nevychádzal zo zásad, ktorými sa mal riadiť a predovšetkým vziať do úvahy výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného ako aj prejavenie snahy o plnenie záväzku (RV/1968). Sám súd konštatoval, že mu nie sú známe pomery žalovaného, žiaden dôkaz si za týmto účelom nevyžiadal, majetkové ani sociálne pomery žalovaného neskúmal, napriek tomu mu povolil splátky vo výške 70,- eur mesačne, čo by znamenalo, že by úhrada a splnenie povinnosti, ku ktorej bol žalovaný rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazaný trvalo viac ako 72 mesiacov t.j. takmer 6 rokov, čo je neprimerané a zároveň je bezdôvodným zvýhodnením dlžníka, pričom súd nevzal do úvahy ani situáciu, že ak by sa majetkové pomery žalovaného zlepšili, splátky by zostávali nemenné. Zároveň namietol i nesprávny spôsob formulovania napadnutého výroku, v ktorom sa stanovila hrozba straty výhody splátok. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobca pri poskytnutí úveru nezisťoval, aké sú jeho finančné pomery a zdravotný stav, ktorý nezobral do úvahy ani súd, pretože vo veci rozhodol napriek tomu, že sa nemohol dostaviť na pojednávanie a poukázal tiež na to, že je nemajetný, žije v sociálnej núdzi, je ZŤP a okrem toho by dlh vôbec nemal splácať, pretože auto mu bolo odobraté a predané za pomerne nízku cenu. Uviedol, že jeho finančná situácia mu dovoľuje uhrádzať dlžnú sumu nanajvýš vo výške 10,- eur mesačne a zaslal súdu i lekársku správu zo dňa 26.1.2010 a súvisiacu zdravotnú dokumentáciu, ktorou žiadal o poskytovanie invalidného dôchodku. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávaní o odvolaní rozhodol rozsudkom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil keď zistil, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručenie písomností elektronickými prostriedkami nežiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nie je správny vzhľadom na to, že súd nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré sa spájajú s plnením povinnosti žalovaného a povolil mu dlh splácať v splátkach bez toho, aby mal akýmikoľvek dôkazmi a dokladmi finančné a majetkové pomery žalovaného preukázané a že by žalovaný o takúto formu úhrady dlhu požiadal. Odvolací súd vzal predovšetkým do úvahy skutočnosť, že žalovaný ani odo dňa oznámenia predčasnej splatnosti úveru žiadnu sumu neuhradil, hoci prvú splátku, ktorú mal zaplatiť dňa 6.6.2008 tiež neuhradil, na výzvy žalobcu nereagoval, preto správanie sa žalovaného neodôvodňuje aby mu súd poskytol výhodu splácania vzniknutého dlhu v splátkach po 70,- eur mesačne, čo je dokonca nižšia suma ako výška splátky, na ktorej sa žalovaný so žalobcom dohodol a ktoré v zmluve o spotrebnom úvere určili vo výške 145,70 eur mesačne. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že neuhrádzaním úverového dlhu narastá i príslušenstvo, predstavujúce úroky z omeškania, preto neúmerné predlžovanie doby splácania nielen dlžnej istiny, ale i príslušenstva nepomerne znevýhodňuje úverového veriteľa, a zároveň zvyšuje tak celkový dlh o úroky z omeškania, ktorú skutočnosť odvolací súd musel vziať do úvahy a na jej základe podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o umožnení splácať žalovanú istinu v splátkach, ktoré v tejto časti nepovažoval za dôvodné zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku odvolacieho súdu a dôvody, na ktoré poukazoval odvolateľ považoval za relevantné. K zdravotnému stavu, na ktorý poukazoval vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný odvolací súd nevzal do úvahy, pretože žalovaný sa voči rozsudku súdu prvého stupňa neodvolal, žalobcom uplatnenú pohľadávku nepopieral a súd nemôže účastníkovi priznávať viac práv, ako mu zákon poskytuje, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Žalovaný mohol využiť prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje a vlastným pričinením vykonať úkony, ktoré by smerovali na obranu jeho práv. Pasivitu účastníka konania ale nemôže konvalidovať súd, účastník konania sa musí sám pričiniť o ochranu svojich subjektívnych práv a musí robiť také kroky, aby predchádzal ohrozeniu svojich práv. Žalovaný žiaden z procesných úkonov, ktoré mu zákon poskytuje nevyužil, preto sa odvolací súd jeho tvrdeniami k veci samej, uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nezaoberal. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal i k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania predstavujúce odmenu právneho zástupcu žalobcu za 1 úkon právnej pomoci - odvolanie vo výške 151,05 eur, k tomu 7,41 eur paušálna náhrada a 20 % DPH, čo je celkom 190,15 eur, určené v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.