Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214601 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211214601.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky Mgr. R. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. X. XXXX/XX, Y. F. a otca MUDr. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., U. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. októbra 2011 č. k. 13P/52/2011 - 21, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné na maloletého V. určené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 24.9.2009 č. k. 9C/119/2009 - 29 zo 180 eur mesačne na 240 eur počnúc od 14.9.2011. Dlh zročného výživného za obdobie od 14.9.2011 do 30.9.2011 vo výške 32 eur uložil otcovi zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil predchádzajúci rozsudok z 24.9.2009 č. k. 9C/119/2009 - 29 vo výroku o výživnom. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine a zmenou pomerov. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám, predovšetkým na strane maloletého, ktorý od ostatného rozhodnutia je starší o dva roky, v čase určenia predchádzajúceho výživného chodil do škôlky a v súčasnosti už navštevuje druhý ročník základnej školy. Týmto sa náklady na jeho výživu a výchovu podstatne zvýšili. Okrem bežných nákladov, maloletý má zvýšené náklady z dôvodu návštevy umeleckej školy a šachového krúžku. Od ostatnej úpravy výživného sa zmenili jeho životné náklady, a zvýšili jeho potreby v súvislosti so školskými povinnosťami, kultúrnymi potrebami, ošatením a podobne. Na strane maloletého došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Matka maloletého je v súčasnosti zamestnaná ako učiteľka a jej čistý mesačný príjem je 556,33 eur. Otec maloletého je zamestnaný ako lekár - chirurg s priemerným mesačným príjmom 1 430,91 eur. Z uvedeného vyplýva, že u oboch rodičov došlo k zvýšeniu mesačného príjmu, a preto dospel k záveru, že zvýšenie výživného je v danom prípade odôvodnené. Návrhu však nevyhovel v plnom rozsahu, výživné zvýšil iba o čiastku 60 eur mesačne, nakoľko zohľadnil aj skutočnosť, že otec pre maloletého platí poistenia, má pre neho vytvorený aj sporiaci účet, čím pre maloletého do budúcna vytvára určité finančné zabezpečenie. Návrhu vyhovel od podania návrhu matky, t. j. od 14.9.2011, čím otcovi vznikol dlh za obdobie od 14.9.2011 do 30.9.2001 vo výške 32 eur za alikvotnú časť mesiaca september, tzn. za 16 dní. Tento dlh uložil otcovi, vzhľadom na jeho výšku, zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a tým, že ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktoré odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa konštatoval danosť nároku na zvýšenie výživného 60 eur mesačne, hoci reálne nedošlo k zvýšeniu mesačných nákladov dieťaťa. Matka uviedla dôvodom zvýšenia výživného poplatky za stravu, družinu a rodičovské poplatky, pričom tieto výdavky boli aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, tzn. 24.9.2009, kedy maloletý navštevoval materskú škôlku. Podľa názoru odvolateľa zvýšené náklady matky vo výške 85 eur na cestovné do zamestnania, nesúvisia s výživným maloletého. Trojizbový nájomný byt pre jednu dospelú osobu a jedno neplnoleté považuje nadštandardným bývaním pokiaľ matka nemá finančné prostriedky na náklady takéhoto bytu. Odporučil jej bývanie v dvojizbovom byte s nižšími nákladmi, ktorý zodpovedá jej príjmu. Uviedol, že z rozsudku nie je jasné, či výdavky dieťaťa sú čiastky, na ktoré má prispievať odporca, alebo sú to celkové výdavky na dieťa, na ktoré by mala prispievať aj matka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali, ale sa k podanému odvolaniu otca písomne vyjadrili. Matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Uviedla, že byt, ktorý užíva s maloletým, je nájomným sociálnym bytom od Mestského úradu Y. F., ktorý im bol pridelený za trvania manželstva. Nemá možnosť jeho výmeny, nakoľko nemá na to finančné prostriedky. Okrem toho, za dvojizbový byt v Y. F. by platila vyššie nájomné. Otec dieťaťa od rozvodu, tzn. od októbra 2009, nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ale žije vo vlastnom dvojizbovom byte sám. Jej cestovné náklady 85 eur mesačne súvisia s výživným, nakoľko jej menej zostáva na ostatné výdavky. Rodičia otca ich nepodporujú a nepomáhajú jej finančne tak, ako to tvrdí otec, len k narodeninám maloletého a na Vianoce dostáva darčeky. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že matka sama nestačí kryť zvýšené výdavky spojené s výchovou maloletého. Od ostatnej úpravy výživného sa pomery zmenili, odôvodnené potreby maloletého sa zvýšili v dôsledku počiatku jeho školskej dochádzky. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Predmetom konania je zvýšenie výživného. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle odseku 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa odseku 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pretože odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zvýšenia výživného na maloletého a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu otcovi ako odvolateľovi. Prvostupňový súd pri určení výšky výživného komplexne a vyčerpávajúco vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti na strane matky i otca, ako i na strane maloletého V.. Výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere správne vyhodnotil, na rozhodnutie aplikoval správne ustanovenia právnych noriem, ktoré i správne vyložil a napokon i vo veci správne rozhodol. Prvostupňový súd správne zohľadnil odôvodnené potreby maloletého V. s prihliadnutím na jeho zvýšené náklady v súvislosti s pribudnutím veku i nástupom do školy, a zohľadnil aj schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Od ostatnej úpravy výživného rozsudkom z 24.9.2009 č. k. 9C/119/2009 - 29 sa zárobok matky, ktorá je učiteľkou hry na klavír, zvýšil oproti času rozhodnutia v konaní o rozvod manželstva zo 450 eur na 540 eur, pričom tento príjem dosahuje tak, že do práce cestuje, a preto ňou vynakladané výdavky na cestovné sú odôvodnené. Príjem otca ako lekára - chirurga sa zvýšil z 1 200 eur na 1 430 eur tzn. o 230 eur. Otec si medzičasom zabezpečil samostatné bývanie a sám obýva dvojizbový byt. Nemožno súhlasiť s odvolacím argumentom výživou povinného otca, že výška nákladov na maloletého v súvislosti s jeho návštevou školského zariadenia je rovnaká ako v čase predchádzajúcej úpravy 24.9.2009, pretože maloletý v čase ostatnej úpravy navštevoval predškolské zariadenie - materskú školu a v súčasnosti je žiakom základnej školy, s ktorej návštevou sú spojené nepochybne diametrálne odlišné a vyššie výdavky, napr. školské zošity, pomôcky do školy, návšteva mimo vyučovacích aktivít organizovaných školou a pod. Za týchto okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že primeraným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam rodičov s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov je súdom prvého stupňa určené zvýšené výživné vo výške 240 eur mesačne. Napokon takáto výška výživného je v danom prípade na dolnej hranici výživného podľa zaužívanej súdnej praxe, keďže výživné na dieťa, ak rodič má len jednu vyživovaciu povinnosť, má tvoriť približne štvrtinu z jeho príjmu, ak ide o dieťa so zvýšenými nákladmi i viac. Súd prvého stupňa však v prospech otca akceptoval jeho sporiace aktivity pre maloletého. Súd prvého stupňa správne rozhodol i o dlhu zročného výživného, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného spätne od podania návrhu do rozhodnutia súdom prvého stupňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), a preto každý rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživné dieťaťa a až následne zostávajúce finančné prostriedky použiť na uspokojenie svojich vlastných potrieb. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti v súlade s ustanovením § 219 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. začať i bez návrhu, v dôsledku čoho v takých konaniach žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.