Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215420 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211215420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. P. U., nar. XX.X.XXXX a 2. Z. U., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov - matky: K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, M., zastúpenej spoločnosťou: Zahurecky InPaRtners, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica a otca: Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, Y. F., zastúpeného advokátom: Mgr. Slavomír Trnkócy, so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. júna 2012 č.k. 8P/63/2011-76, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh otca maloletých detí v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zamietajúce rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 25 ods. 1, 2 a § 26 zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o úprave styku rodiča s maloletými deťmi je taká podstatná zmena pomerov, ktorá umožňuje a odôvodňuje zmenu doterajšieho rozhodnutia. Len ak nastala taká zmena pomerov, ktorá je v záujme maloletých je možné doterajšiu úpravu styku otca s deťmi zmeniť rozšírením času a umožnením mu stretávať sa s deťmi v neprítomnosti matky, v opačnom prípade nie. V danom prípade ale prvostupňový súd skonštatoval, že vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi sa od ostatnej úpravy styku k lepšiemu nezmenili, stále sú problematické až zlé. Staršie dieťa styk s otcom odmieta, ani vzťah mladšieho dieťaťa sa nezmenil k lepšiemu, skôr naopak. Pritom nebolo preukázané tvrdenie otca, že sa tak deje manipuláciou zo strany matky. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že v danom prípade nenastala zmena k lepšiemu vo vzťahu otca a maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšej úpravy styku a to ani jeho rozšírením a ani umožnením stretávať sa otcovi s deťmi v neprítomnosti matky. Návrhy na doplnenie dokazovania pritom súd nevykonal, pretože dospel k záveru, že by išlo o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely daného konania. Návrh otca na rozšírenie styku preto prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec maloletých, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prerokovanie, z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonania podstatných dôkazov a nedostatočného odôvodnenia spôsobujúceho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku. Argumentoval tým, že prvostupňový súd opomenul, že súd v konaní o rozvode nerozhodol na základe zistení skutkového stavu, ale na základe dohody rodičov. Ak dohoda rodičov slúžila ako podklad pre vydanie rozhodnutia sú tu pri snahe zmeniť rozsah styku podstatné skutočnosti odôvodňujúce zmenu styku. Podľa odvolateľa súd v rozhodnutí neuviedol, ktoré zo svojich zistení použil pri vytvorení si názoru na základe, ktorého uzavrel, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsahu styku. Rozhodnutie je preto v tejto časti arbitrárne a neodôvodnené. Súd tiež opomenul odôvodniť alebo uviesť zistenie získané z dôkazov, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky a vo väčšom rozsahu by im mohol spôsobiť nejakú ujmu. Odignoroval skutočnosť, že výkon rodičovských práv otca bol realizovaný len v obmedzenom rozsahu v dôsledku nerešpektovania právoplatného rozhodnutia súdu matkou. Vytýkal súdu, že nevykonal kolíznym opatrovníkom navrhované znalecké skúmanie a neuviedol riadne prečo. Deti tak nemajú možnosť zmeniť svoj vzťah k otcovi bez súhlasu ich matky so zmenou rozsahu styku a so stykom bez jej prítomnosti. Problémy rodičov podľa odvolateľa nemôžu byť dôvodom na upretie rodičovských práv. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu do spisu písomné vyjadrenie k odvolaniu, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zdôraznila, že súd tak v prípade autoritatívneho rozhodnutia vo veci samej, ako aj v prípade schválenia dohody rodičov vychádza z riadne zisteného skutkového stavu na základe, ktorého môže vyhodnotiť vhodnosť alebo nevhodnosť dohody rodičov pre maloleté dieťa. V konaní, v ktorom súd schválil dohodu rodičov o styku s deťmi si zabezpečil dôkazy ako znalecký posudok a vyjadrenie Mgr. K. F., v ktorých bol navrhnutý spôsob styku v zásade zhodný s dohodou rodičov, ktorú privítala i PhDr. M., detská psychologička. Tvrdenie odvolateľa, že súd rozhodol o styku na základe dohody rodičov bez zistenia skutkového stavu preto neobstojí. Podľa matky súd v odôvodnení rozhodnutia vyčerpávajúco vyhodnotil všetky dôkazy. Zdôraznila, že pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. V priebehu konania nebola zistená taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala vhodnosť rozšírenia styku. Poukázala na vyjadrenie PhDr. M., podľa ktorej nie je dôvod na rozšírenie styku, ale naopak z psychologického hľadiska by obom deťom viac prospelo, keby sa ich stretávanie s otcom na určitú dobu prerušilo a realizovalo až v situácii, keď budú v psychickej pohode. Podľa matky podanie odvolania otcom je v priamom rozpore s jeho prehláseniami na pojednávaní, či pri pohovore s Mgr. F., že deti nebude nútiť do stretnutí. Skutočnému záujmu otca o deti nesvedčí ani to, že od 2.4.2012 do podania vyjadrenia neprejavil o deti záujem. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu stručne uviedol, že navrhuje vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, nech sa pedopsychológ vyjadrí, čo by bolo najvhodnejšie pre maloleté deti, čo sa týka styku s otcom. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých nie je dôvodné v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny potvrdiť. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v danej veci, výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel aj k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie veci a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 26 zákona o rodine, ale i § 163 ods. 2 O.s.p. k zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu alebo schválenej dohody o výkone rodičovských práv a povinností môže dôjsť iba za splnenia zákonnej podmienky a to zmeny pomerov, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov teda závažnejšiu a nielen krátkodobého charakteru. Táto zákonná podmienka pritom v zmysle citovaných ustanovení musí byť splnená nielen pri zmene predchádzajúceho autoritatívneho rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv, ale i vtedy ak došlo medzi rodičmi k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Zdôrazňovanie odvolateľom, že naposledy bol s styk upravený dohodou a nie meritórnym rozhodnutím súdu preto neobstojí. Správne na to bolo poukázané vo vyjadrení matky k odvolaniu, že súd pri akceptovaní dohody rodičov o úprave styku musí vždy zohľadňovať záujem maloletého dieťaťa a teda vykonaným dokazovaním zistené pomery. Ako bolo zdôraznené vyššie, základnou zákonnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností je podstatná zmena pomerov trvalejšieho charakteru. Ak k takejto zmene nedôjde, nie je možné meniť predchádzajúce rozhodnutia upravujúce práva a povinnosti rodičov. Ak by sa tak bez relevantnej zmeny pomerov stalo, došlo by k neprípustnej reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia. V danom prípade prvostupňový súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne uzavrel, že k žiadnej podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej rozšírenie styku, resp. jeho úpravu v neprítomnosti matky, nedošlo. Z výpovedí oboch rodičov, zo správy psychologičky PhDr. Y. M. i zo správy psychológa referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok Mgr. K. F. nesporne vyplýva, že vzťahy detí k otcovi sú v súčasnosti vážne narušené. Deti veľmi citlivo vnímajú konfliktný vzťah ich rodičov zaťažený nedoriešeným rozchodom. Maloletá P. styk s otcom otvorene odmieta, maloletý Z. túži mať kompletnú rodinu aspoň vo forme priateľských stretnutí, avšak tieto prežíva ambivalentne pre možnosť vzniku konfrontačných situácii a spoločné stretnutia pre neho potom predstavujú neakceptovateľné riziko. I keď túži po kontakte s otcom je pre neho bytostne dôležité byť akceptovaný vo vzťahu k matke a k staršej sestre, pričom pozitívne prežívanie vzťahu s otcom by ho mohlo spochybniť v jeho prináležitosti k matke a sestre. Psychologička PhDr. M. vzhľadom na danú situáciu výslovne uviedla, že nevidí dôvod na realizáciu otcových návrhov na zvýšenie frekvencie stretávania sa s deťmi, naopak z psychologického hľadiska by nateraz obom deťom viac prospelo, keby sa ich stretávanie s otcom na určitú dobu prerušilo a realizovalo až v situácii, keď budú obe v psychickej pohode. Zo spisu tiež vyplýva, že otec sa s deťmi od apríla 2012 nestretol. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania i odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, nie to ešte k podstatnej, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Za danej situácie by bolo kontraproduktívnym a v rozpore so záujmami detí, aby napriek tomu došlo k rozšíreniu styku, ktorý i v súčasnosti nepôsobí na deti priaznivo. Bolo preto dôvodným návrh otca na zmenu styku ako nedôvodný zamietnuť. Prvostupňový súd správne v závere rozsudku poukázal na to, že bude potrebné, aby obaja rodičia vyvinuli snahu o vyriešenie svojho bývalého manželského a partnerského vzťahu tak, aby sa jeho konfliktný charakter neprojektoval do postojov detí, pričom bude zrejme vhodné, aby pritom využili odbornú pomoc. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako v oboch výrokoch vecne správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.