Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211216405 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211216405.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky: U. U., nar. X.X.XXXX, bytom D. Y., X. XXXX/XX a otca: W. U., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.6.2012 č.k. 6P/69/2011-148, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í nasledovne: Súd s účinnosťou od 17.10.2011 z v y š u j e výživné otca na maloletú Q. zo sumy 3.000,- Sk na 140,- Eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Tým sa m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/93/2008-19 zo dňa 13.11.2008 v časti výšky výživného na maloletú Q.. Nedoplatok, ktorý vznikol zvýšením výživného za čas od 17.10.2011 do 31.10.2012 vo výške 449,95 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh matky zvýšil výživné otca na maloletú Q. zo sumy 3.000,- Sk na 180,- Eur mesačne, počnúc od 17.10.2011, čím v časti výšky výživného zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 7C/93/2008-19 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 17.10.2011 do 30.6.2012 v sume 674,58 Eur umožnil otcovi zaplatiť k rukám matky najneskôr do 1.3.2013. Záverom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné nie je možné zvýšiť už od 1.9.2010 ako sa toho domáhala matka, nakoľko do 1.9.2010 nenastala taká závažná zmena pomerov, ktorá by si zvýšenie výživného vyžadovala. Súd preto návrhu vyhovel od jeho podania, teda odo dňa 17.10.2011. Súd skonštatoval, že od predchádzajúcej úpravy sa zárobkové možnosti a schopnosti otca v podstate nezmenili a u matky došlo iba k miernemu zníženiu príjmu, žiadnemu z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť i zdravotné problémy maloletej, na ktoré sa poukazuje existovali už v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Maloletá ale v septembri 2010 nastúpila na druhý stupeň základnej školy. Následne súd uzavrel, že vzhľadom na vyšší vek dieťaťa a tým jeho vyššie potreby, otec zo svojho príjmu je schopný sumou 180,- Eur prispievať na výživu maloletej, pričom zo strany matky maloletej je potrebné zohľadniť jej osobnú starostlivosť o dieťa. Keďže matka výdavky na maloletú odhadla sumou cca 200,- Eur mesačne, suma 400,- Eur výživného od otca, ktorú žiadala, je neprimeraná a nereálna. Súd preto návrhu na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne a výživné zvýšil o 80,- Eur. Celkový nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol jeho zvýšením za čas od 17.10.2011 do 30.6.2012 prvostupňový súd vyčíslil sumou 674,58 Eur a vzhľadom na výšku dlhu súd nerozvrhol mesačné splátky, ale umožnil otcovi dlh zaplatiť najneskôr do 1.3.2013 (v odôvodnení rozhodnutia je zrejmá nesprávnosť, keď v rozpore s výrokom je uvedený dátum 1.3.2011). Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa „zrušil“, teda podľa obsahu zrejme, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Poukázal na to, že v dôsledku celosvetovej finančnej krízy, aj on má v roku 2012 oveľa menej práce ako v predchádzajúcom období. Z predložených fotokópií faktúr a výdavkov za obdobie roka 2012 do 30. júna vyčíslil celkovú vyfakturovanú sumu 5.864,39 Eur, výdavky 1.574,02 Eur, výdavky na zdravotné poistenie 300,- Eur, na sociálne poistenie 690,- Eur, čistý príjem tak potom mesačne vychádza na 550,06 Eur, z toho platí výživné na maloletú 100,- Eur mesačne, pôžičku za byt, ktorý zakúpili s bývalou manželkou spoločne 66,60 Eur mesačne, spoločnú pôžičku od Trianglu 43,15 Eur mesačne. Uviedol, že výdavky na byt, v ktorom naďalej spolu žijú, hradia spoločne a na neho pripadá suma 62,- Eur, naďalej má spoločné výdavky na nákup potravín, čistiacich a upratovacích prostriedkov cca 30,- Eur mesačne, výdavky s cestovaním do práce cca 60,- Eur mesačne. Po odrátaní týchto výdavkov mu mesačne zostáva 128,31 Eur na stravu a nepredvídané výdavky. Otec v odvolaní poukázal tiež na to, že matka vyčíslila výdavky na dcéru sumou cca 200,- Eur mesačne a on sám má platiť výživné v sume 180,- eur mesačne. Keďže matka na dieťa dostáva prídavky cca 20,- eur, potom ani jediným centom finančne neprispieva na dcéru. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedla, že trvá na zvýšení výživného tak, ako o tom rozhodol prvostupňový súd. Kolízny opatrovník vzhľadom na značný časový odstup od poslednej úpravy výživného navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je čiastočne dôvodné. Matka maloletej sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.10.2011 domáhala zvýšenia výživného otca na maloletú Q. na sumu 400,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2010. Dôvodila tým, že dcéra nastúpila na druhý stupeň základnej školy, čím sa náklady na ňu zvýšili. Spätné zvýšenie výživného pred podaním návrhu odôvodnila tým, že až teraz sa dozvedela o tom, že otec podľa vyjadrenia pred maloletou mal mať za uplynulý rok čistý príjem okolo 500.000,- Sk. Pred odvolacím súdom matka uviedla, že od rozhodnutia prvostupňového súdu došlo k tej zmene, že otec sa v júli 2012 odsťahoval zo spoločného bytu, pričom jej to ani vopred neoznámil a prestal hradiť náklady za byt aj pôžičky, v dôsledku čoho jej vznikla dlžoba, ktorú musela prekryť sporením pre maloletú Q.. Pomery na jej strane ani na strane maloletej sa nezmenili. Je nemajetná, s výnimkou spoločného auta. Dieťa naďalej navštevuje druhý stupeň základnej školy. V tej súvislosti má vysoké výdavky na zakupovanie školských pomôcok, keď naposledy za pracovné zošity zaplatila cca 40,- Eur až 50,- Eur, za stravu v škole mesačne jej hradí 25,- Eur, na lieky dopláca mesačne cca 20,- až 30,- Eur, internet 37,- Eur mesačne, na budúci lyžiarsky kurz uhrádza splátky po 50- Eur mesačne. Okrem toho dieťaťu hradí mobil mesačne v sume 3,- Eur a nevie z akého dôvodu jej otec zabezpečil i druhý mobil a nepovažuje za reálne, že by uhrádzal platby až v rozsahu 20,- Eur - 30,- Eur mesačne. Má jediný príjem zo zamestnania tak, ako potvrdil zamestnávateľ vo výške cca 370,- Eur mesačne; keď zamestnávateľ nemá pre nich prácu, často pracujú iba na 60% alebo v mesiaci august si museli zobrať neplatené voľno. Okrem toho dieťa najmä od jesenného obdobia býva takmer každý mesiac týždeň až dva choré, keď je jej vyplácaná náhrada za OČR vo výške 9,- Eur denne, čo napríklad v septembri za 10 dní činilo 90,- Eur. Otec maloletej pred prvostupňovým súdom so zvýšením výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že hradí na dieťa výživné 100,- Eur mesačne, okrem toho jej platí telefón cca 20,- Eur mesačne, nakupuje potraviny, s matkou maloletej bývajú v spoločnom byte, vedú spoločnú domácnosť, prispieva jej na úhradu nákladov s užívaním bytu. Doteraz hradené výživné považuje za primerané. Otec maloletej vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že pomery na jeho strane sa zmenili tým, že bol nútený sa zo spoločného bytu vysťahovať, potom ako bol odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania proti poškodenej matke mal., a musel sa presťahovať k svojim rodičom do ich 4-izbového domu. V dome býva s oboma rodičmi, ktorí sú dôchodcovia, pričom uhrádza polovicu nákladov za elektrinu 50,- Eur mesačne, uhlie na sezónu 500,- Eur a bude tiež hradiť i vodu, ktorej fakturácia ešte neprišla. Jeho situácia oproti prvému polroku 2012 sa ešte zhoršila, keďže práce je ešte menej. Jeho priemerný čistý mesačná zárobok je aktuálne cca 550,- Eur mesačne. Denne vyfajčí necelú škatuľku cigariet, ktorá stojí cca 2,60 Eur. Žiadne iné príjmy nemá. Žiaden majetok väčšej hodnoty okrem spoločného auta nemá. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia činilo od 1.7.2012 26,65 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/93/208-19, zo dňa 13.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.11.2008, bolo zistené, že pri rozvode manželstva rodičov maloletej, bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné 3.000,- Sk mesačne. V tom čase matka maloletej dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok cca 10.000,- Sk a otec cca 25.000,- Sk mesačne, žiaden z nich inú vyživovaciu povinnosť nemal, čo sa nezmenilo. Maloletá je v súčasnosti o päť rokov staršia, dňom 1.9.2011 postúpila na druhý stupeň základnej školy, naďalej má zvýšené náklady v súvislosti s dlhotrvajúcimi zdravotnými problémami, matka uviedla, že na lieky dopláca mesačne cca 20,- až 30,- Eur. Matka maloletej je aktuálne zamestnaná, podľa potvrdenia jej zamestnávateľa jej priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov je 369,08 Eur. Otec pracuje ako živnostník - elektroinštalatér, podľa ostatného daňového priznania za rok 2011 mal príjmy 14.233,- Eur, výdavky 3.261,- Eur, základ dane 10.972,- Eur a odviedol daň 1.408,41 Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že priemerný čistý mesačný zárobok otca za zdaňovacie obdobie roku 2011 bol 796,97 Eur (9.563,59 Eur : 12 mesiacov). Hoci otec k odvolaniu pripojil príjmové a výdavkové doklady v súvislosti s jeho živnosťou za obdobie prvého polroka roku 2012, podľa ktorého jeho aktuálny priemerný netto príjem je 550,- Eur mesačne, tieto nemajú jednoznačnú výpovednú hodnotu, keďže nebolo nesporne preukázané, že predložené doklady o príjmoch predstavujú jediné príjmy otca v tomto období. Bolo preto dôvodným a jedine podloženým vychádzať z jeho preukázaných príjmov za predchádzajúci rok 2011. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom zopakovaným a doplneným odvolacím súdom je zrejmé, že za obdobie cca 5 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov iba na strane maloletej Q.. Pomery na strane žiadneho z rodičov nezaznamenali podstatnejšiu zmenu, keďže ich príjmy zostali na približne rovnakej úrovni ako v čase predchádzajúcej úpravy, ich majetkové pomery sa nezmenili, ani im nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Podstatná zmena pomerov na strane maloletej Q. spočíva nielen v tom, že nastúpila na druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ale tiež v tom, že vyspela a vyrástla. Naďalej u nej pretrvávajú zvýšené náklady v súvislosti s opakovanými zdravotnými problémami. Zohľadniac vyššie uvedené preukázané zmeny pomerov s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ako i na odôvodnené potreby maloletej Q., odvolací súd dospel k záveru, že primeraným v danom prípade je zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 99,58 Eur (3.000,- Sk) na sumu 140,- Eur mesačne. Takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a s primeraným výživným od matky umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, pričom na druhej strane zaplatenie výživného v takejto výške neohrozí uspokojovanie základných životných potrieb otca maloletej. Súdom prvého stupňa určené výživné až 180,- Eur mesačne pritom odvolací súd považoval za neprimerane vysoké nie však vo vzťahu k potrebám dieťaťa, ale vo vzťahu k aktuálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Výživné bolo prvostupňovým súdom správne zvýšené až od podania návrhu, teda dňom 17.10.2011, keď v konaní neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by výživné malo byť priznané spätne tak, ako sa toho domáhala matka návrhom už od 1.9.2010. Matka totiž v konaní ničím nepreukázala, že by jej akékoľvek závažné skutočnosti bránili v podaní návrhu na zvýšenie výživného skôr. Spätným zvýšením výživného vznikol za obdobie od 17.10.2011 do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, teda do 31.10.2012 nedoplatok na výživnom v celkovej výške 449,95 Eur, keď odvolací súd zohľadnil skutočnosť potvrdenú zhodnou výpoveďou oboch rodičov, že za celé rozhodné obdobie otec na dieťa platil výživné v sume 100,- Eur, iba v jednom mesiaci roku 2012 uhradil výživné vo výške 180,- Eur (12 mesiacov x 40,- Eur, t.j. 480,- Eur + 15 dní x 3,33 Eur, t.j. 49,95 Eur, spolu 529,95 Eur - 80,- Eur t.j. 449,95 Eur). S prihliadnutím na výšku nedoplatku, na výšku bežného výživného, ktoré je otec povinný hradiť, ako i na jeho aktuálne možnosti a schopnosti, odvolací súd s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi uhradiť vyčíslený dlh v mesačných splátkach po 20,- Eur, splatných ako bežné výživné, ktoré považoval za primerané pomerom otca. Pritom platí, že ak by otec niektorú zo splátok včas neuhradil, malo by to za následok zročnosť celého dlhu naraz. O trovách konania bolo dôvodné rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a v odvolacom konaní s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, pričom zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.