Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219073 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211219073.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o v čase začatia konania maloleté dieťa: J. N., nar. X.X.XXXX, bytom C., I. XXX, dieťa rodičov - matky: Ing. W. N., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zastúpenej advokátom: Mgr. Dávid Štefanko, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 28 a otca: T. N., nar. X.X.XXXX, bytom R. W., F.. N. XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Jaroslav Hujík, so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5.6.2012 č.k. 7P/51/2012-207, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na dcéru J. zo sumy 800,- Sk na 100,- Eur počnúc dňom 1.12.2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/221/1995-19 zo dňa 26.1.1996 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca. Zročné výživné za obdobie od 1.12.2011 do 31.5.2012 vo výške 440,64 Eur súd povolil otcovi splácať po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Záverom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pričom s prihliadnutím na preukázané zmeny pomerov za výživné primerané príjmom a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby J. považoval výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Výživné zvýšil až od podania návrhu, keď sa stotožnil s názorom otca, že matke žiadne okolnosti nebránili v tom, aby podala návrh na zvýšenie výživného skôr, už pri zmene pomerov. V tejto súvislosti súd zohľadnil aj správanie J. k otcovi, ktorá sa na pojednávaní prejavila bezcitne a nejavila záujem o komunikáciu s ním. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil zistenia, že J., ktorá v priebehu prvostupňového konania nadobudla plnoletosť, zmaturovala, je prijatá na vysokú školu v Dánsku, kde mesačné náklady bude mať cca 500,- Eur mesačne s tým, že sa bude snažiť zároveň zamestnať. Na strane otca súd zohľadnil, že žije v druhom manželstve, má ďalšie dve maloleté deti, v rodinnom dome bývajú spolu s matkou, ktorú sa zaviazal doopatrovať, na účely renovácie domu spláca úver po 100,- Eur mesačne, podľa daňového priznania za rok 2011 jeho základ dane je 2.172,85 Eur, platí poistné 113,- Eur, náklady v súvislosti s výkonom zamestnania cca 300,- Eur ročne, dochádzka na pracovisko ho stojí cca 100,- Eur mesačne a režijné náklady na bývanie 215,- Eur. Manželka otca je zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný zárobok je cca 600,- Eur mesačne, jeho dcéra C. má zdravotné problémy a v súvislosti s tým zvýšené náklady. Na strane matky J. súd zohľadnil, že je rovnako opätovne vydatá, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, do 31.12.2011 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 9.3.2012 jej bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení, podľa vlastného vyjadrenia v čase prvostupňového konania ešte príjem zo živnosti nemala. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca na dcéru J. zvýši na sumu 120,- Eur mesačne počnúc dňom 1.12.2008 a zročné výživné mu umožní splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne, alternatívne žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca na J. zvýši na 120,- Eur počnúc dňom 1.12.2011 a zároveň zročné výživné ho zaviaže uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako odvolacie dôvody označila dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. d), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zdôraznila, že otec nepreukázal nevyhnutnosť vynaloženia 50,- Eur mesačne na zdravotnú starostlivosť o svoju maloletú dcéru. Má tiež možnosť tieto náklady znížiť zvolením vhodnej alternatívy liekov s nižším, resp. žiadnym doplatkom. Pokiaľ otec odôvodnenosť a výšku týchto nákladov nezdokladuje, nie je možné na ne prihliadať v rozsahu až 50,- Eur mesačne. Obdobne namietala platenie poistného na otca a na dcéry vo výške 113,- Eur, keďže tento výdavok nepovažuje za nevyhnutný. Poukázala na to, že otec neuviedol, že v ich domácnosti sa nachádza jeho matka so stálym dôchodkom, ktorá sa tiež musí podieľať na výdavkoch na domácnosť. Odvolateľka nemôže akceptovať tvrdenie otca, že jeho jediný príjem predstavuje fakturácia od jednej spoločnosti. Ak by tak bolo, bol by zamestnaný ako riadny zamestnanec. Nič mu nebráni, aby si zabezpečil v rámci podnikania i príjmy od ďalších klientov. Poukázala na to, že náklady na dcéru J. sú v súčasnej dobe preukázateľne vyššie, než na aké by stačilo súdom prvého stupňa určené výživné. Navrhla preto priznať výživné aspoň na úrovni 120,- Eur mesačne. Namietala tiež, že súd nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane, prečo nepodala návrh na zvýšenie výživné skôr a to jej zlý psychický stav, v ktorom by prípadné pojednávanie psychicky neuniesla. Poprela, že by bránila dcére stretávať sa s otcom, otec jednoducho nemal záujem. Poukázala tiež na to, že ona podrobne zdokladovala náklady na J. a otec svoje výdavky nie. Namietala, že rekonštrukcia jeho domu nebola nevyhnutná, keďže dom rekonštruovali ešte jeho rodičia v čase, keď boli účastníci zosobášení. Pokiaľ ide o povolenie uhradiť dlh v splátkach, odvolateľka namietala, že zročné výživné nepredstavuje takú vysokú čiastku, aby ju otec nemohol uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ak by ale súd určil výživné spätne, súhlasí s umožnením úhrady v splátkach, avšak vo vyššej výške po 100,- Eur mesačne. Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o náklady na zdravotnú starostlivosť o maloletú C., ktoré uviedol vo výške 50,- Eur mesačne, v tej sume sú zahrnuté doplatky za lieky i poplatky spojené s úpravou jej chrupu, keďže má osadený zubný strojček. Dcére lieky predpisuje jej odborný lekár podľa jej potrieb, preto argumentáciu o znížení nákladov zvolením alternatívnych liekov nepovažuje za správnu. Rovnako sa nestotožňuje s názorom odvolateľky, že platba poistného na neho a na deti vo výške 113,- Eur mesačne je prehnane vysoká. Ide o poistné na tri osoby a tento výdavok rodine zabezpečuje istotu. Naviac tento výdavok nemá bezprostredný vplyv na výšku výživného na dcéru J.. Pokiaľ navrhovateľka namietala jeho príjem, vyslovil názor, že i on by radšej prácu vykonával v pracovnom pomere, čo by bolo pre neho výhodnejšie. Firme to ale takto lepšie vyhovuje a takto vykonáva prácu na živnosť najmenej ďalších 20 osôb. On pritom nie je schopný tento problém vyriešiť a popri tejto živnosti nemôže vykonávať ďalšie práce. Pokiaľ sa matka domáha zvýšenia výživného spätne tri roky s poukazom na jej psychický stav, ide podľa otca o účelové tvrdenie. Poprel tvrdenie matky, že by nemal záujem sa s dcérou stretávať. Rozhodnutie súdu považuje za správne, spravodlivé a určené výživné za adekvátne, hoci je pre neho na samej hornej hranici únosnosti, keďže celá jeho rodina sa musí uskromňovať. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol návrhu matky ohľadne zvýšenia výživného na J. v celom rozsahu vyhovieť, keďže od poslednej úpravy výživného odôvodnené potreby dieťaťa sú vyššie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku dieťaťa na zvýšenie výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu s prihliadnutím na odvolacie námietky sa potom žiada dodať iba nasledovné: Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie bolo začaté doručením návrhu na prvostupňový súd dňom 1.12.2011. V zmysle § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, avšak iba za splnenia zákonnej podmienky, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto výnimočné spätné priznanie (teda aj zmena) výživného je možné iba ak rodič v konaní preukáže, že na takýto postup sú splnené nie hocaké, ale kvalifikované dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade matka odôvodnila návrh na priznanie výživného spätne tri roky pred začatím konania svojím zlým psychickým stavom, ktorý jej bránil takýto návrh podať skôr. Toto svoje tvrdenie ale matka maloletej žiadnym dôkazom nepodložila, v dôsledku čoho vyznieva účelovo a nebolo možné naň prihliadnuť. Prvostupňový súd teda postupoval správne, ak za daných okolností výživné na Kristínu zvýšil až odo dňa začatia predmetného súdneho konania, teda dňom 1.12.2011. V ďalšom odvolateľka namieta výšku priznaného výživného. Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo zistené, že J. v roku 2012 zmaturovala a bola prijatá na vysokoškolské štúdium v Dánsku. Tak samotný záver stredoškolského štúdia ako i vysokoškolské štúdium sú všeobecne spojené so zvýšenými nákladmi. Z výpovede J. bolo zistené, že priemerné mesačné náklady na štúdium odhaduje na cca 500,- Eur s tým, že sa bude snažiť popri štúdiu i zamestnať. Matka bola v čase prvostupňového konania bez príjmu, evidovaná na úrade práce a od marca 2012 zahájila živnosť, z ktorej ale ešte príjmy nemala. V čase predchádzajúcej úpravy výživného pred cca 16 rokmi poberala iba rodičovský príspevok vo výške 1.470,- Sk. Odvtedy jej tiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, je vydatá, manžel je zamestnaný, jeho príjmy v prvostupňovom konaní zistené neboli. Na strane otca bolo dokazovaním prvostupňovým súdom zistené, že podniká ako živnostník výlučne pre jednu firmu. Podľa daňového priznania za rok 2011 po zohľadnení základu dane 4.586,66 Eur s tým, že mal preplatok na dani 22,97 Eur, jeho priemerný čistý mesačný príjem vychádza 384,14 Eur. Strojárne Prievidza s.r.o., pre ktoré otec pracuje, potvrdili, že od januára do apríla 2012 mu bolo vyplatených v priemere mesačne 861,- Eur brutto, z čoho musí otec zaplatiť odvody a daň. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 4.675,- Sk. Otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, pričom jedno z nich podľa predložených potvrdení má zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené náklady, jeho manželka je zamestnaná s príjmom cca 600,- Eur mesačne. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, ktorá je nesporne dôchodkyňa a rovnako sa musí podieľať na výdavkoch na domácnosť. S poukazom na zistenia prvostupňového súdu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že primeraným v danom prípade jednak všetkým podstatným zmenám okolností, ktoré nastali od poslednej úpravy výživného, jednak odôvodneným potrebám J., ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, je výživné v súdom prvého stupňa určenej výške 100,- Eur mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že takto určené výživné je skutočne na hornej hranici možností otca vychádzajúc z jeho pomerov preukázaných v prvostupňovom konaní. Chýbajúce finančné prostriedky na výživu J. budú musieť byť vykryté jednak primeraným výživným zo strany matky, u ktorej vzhľadom na to, že má vysokoškolské vzdelanie a žiadne závažné okolnosti jej nebránia riadne sa zamestnať, nemožno akceptovať, že je bez príjmu a jednak časť prostriedkov si bude musieť zabezpečiť i J. vlastnou pracovnou aktivitou. Dieťa má v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a to tak v pozitívnom ako i negatívnom slova zmysle, čo znamená, že ak je životná úroveň rodiča nižšia, nižšia bude i životná úroveň dieťaťa. S prihliadnutím a výšku bežného výživného, výšku nedoplatku, ďalšie vyživovacie povinnosti otca a jeho celkové majetkové pomery bolo tiež dôvodným, aby súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi umožnil dlh uhradiť v splátkach, pričom i odvolací súd považoval za primeranú výšku splátky 20,- Eur mesačne. Takto určená splátka zročného výživného pritom rešpektuje i zaužívanú súdnu prax v zmysle ktorej splátky výživného majú byť určené tak, aby bol celý dlh uhradený najneskôr v horizonte troch rokov. Otec v konaní listinným dôkazom - potvrdením lekára preukázal, že dcéra J. má zvýšené náklady na výživu v súvislosti so zdravotnými problémami, s čím sú spojené jednak doplatky na lieky a cestovné výdavky spojené s návštevou lekára, ako aj poplatky v súvislosti so zubným strojčekom. Je pritom nesporné, že táto suma sa nedá úplne presne vyčísliť a ani odvolací súd nepovažoval otcom tvrdený výdavok 50,- Eur mesačne za neprimeraný. Odhliadnuc od toho, či by bol tento výdavok 40,- Eur alebo 50,- Eur mesačne, neovplyvnilo by to stanovenú výšku výživného. Rovnako za nedôvodný a neprimeraný nepovažoval ani odvolací súd výdavok otca na hradenie poistného na seba a na dcéry, teda na tri osoby v sume 113,- Eur mesačne. Forma zamestnania, resp. podnikania otca a jeho príjmy boli v konaní nesporne listinnými dôkazmi riadne preukázané. Tvrdenia matky, že by sa mohol zamestnať v riadnom pracovnom pomere, prípadne vykonávať živnosť pre viaceré podnikateľské subjekty je špekulatívne a nepodložené. Je všeobecne známe, že v súčasnosti v Slovenskej republike takúto nelegálnu, či na hranici legálnosti sa pohybujúcu prax využívajú viaceré firmy, pričom nie je v silách živnostníka prinútiť firmu, aby s ním uzavrela riadny pracovný pomer. Obdobne špekulatívnymi a nepodloženými boli tvrdenia odvolateľky, že otec nemusel vynakladať výdavky na rekonštrukciu rodinného domu a teda splácať úver. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.