KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava9. 5. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/118/2012 z 9. 5. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 9. mája 2012, sp. zn. 23Co/118/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2211219079.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/118/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219079
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211219079.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa Y. I., X., Q., X. I. XX, IČO : XXXXXXXX, zastúpeného
splnomocnenou zástupkyňou P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XX, proti odporcom : 1/ P. C., X., Q. XXX,
IČO : XXXXXXXX, a 2/ Y. O., nar. X.X.XXXX, bytom X., S. XXX - XX, H. C., o nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. februára
2012 č. k. 6 C/279/2011 - 377, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 1.12.2011 a doplnenom 20.1.2012, si uplatnil právo na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov smerujúcich k ujatiu sa držby nehnuteľností v katastrálnom území W., zapísaných Správou
katastra Dunajská Streda na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku I. parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o
výmere XX XXX m2, pozemku I. parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2,
pozemku I. parc. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavby trafostanice so súp.
č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX, rozostavanej stavby bez súpisného čísla, postavenej
na pozemku parc. č. XXX/XX (ďalej len „nehnuteľnosti“), do právoplatného skončenia konania o veci
samej. Zároveň navrhol uložiť predbežným opatrením odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov obmedzujúcich výkon vlastníckych práv navrhovateľa k nehnuteľnostiam identifikovaným v
predchádzajúcom. Odporcovi 2/ navrhol uložiť povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov
smerujúcich k pokračovaniu vo výkone záložných práv, zriadených záložnou zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam z 28.3.2011 a záložnou zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam z 28.3.2011, uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom 2/ do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

Súd prvého stupňa návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami procesného predpisu § 74
ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a ustanoveniami
hmotnoprávneho predpisu § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým, že navrhovateľ osvedčil
svoj nárok vo veci samej ale nepreukázal bezprostrednú hrozbu ujmy práv navrhovateľa. Vychádzal
pritom zo skutočnosti, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je navrhovateľ s tým, že Správa
katastra Dunajská Streda rozhodnutím z 3.8.2011 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva z
21.7.2011 na základe kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľ ako záložca, zastúpený odporcom 2/ ako
záložným veriteľom previedol na odporcu 1/ predmet záložného práva, nehnuteľnosti identifikované v
úvode uznesenia, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 28 Cb/122/2011 s odkazom na vydané predbežné opatrenie zakazujúce nakladať s uvedenými
nehnuteľnosťami. Nakoľko v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri predaji zálohu koná
záložný veriteľ v mene záložcu, zákaz nakladať sa vzťahuje aj na záložného veriteľa. Na základe
skutočnosti, že všetky uvedené právne úkony odporcov 1/ a 2/ boli uskutočnené v období, kedy bol
konateľom navrhovateľa X. X., a od 22.11.2011 je opäť bývalý majiteľ a jediný konateľ S. X., nie je hrozba



v tom, že by tieto úkony mohli pokračovať. Vyslovil, že uložiť zákaz odporcom 1/ a 2/ ujať sa držby
týchto nehnuteľností by bolo právnym nezmyslom, pretože odporcovia 1/ a 2/ nemajú možnosť fakticky
ani právne uvedené nehnuteľnosti ovládať, ani s nimi nakladať, musia si byť vedomí toho, že ide o
nehnuteľnosti cudzie, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí navrhovateľovi a niet právneho
titulu, z ktorého by tieto nehnuteľnosti mali prevziať odporcovia 1/ a 2/ do držby. Pokiaľ navrhovateľ
navrhol uložiť odporcom povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k ujatiu sa držby predmetných
nehnuteľností v jeho vlastníctve, nekonkretizoval úkony, ktoré mal na mysli. Z celého kontextu veci však
vyplýva, že mal na mysli faktické úkony odporcov smerujúce k výslednému právnemu úkonu ujatia sa
držby predmetných nehnuteľností. Predbežným opatrením môže súd poskytnúť ochranu len právnym
pomerom, vyplývajúcim a upraveným v práve hmotnom, v žiadnom prípade nie pomerom faktickým,
o ktorý prípad ide aj v danej veci. Vyslovil, že od momentu opätovného zápisu S. X., XX.XX.XXXX,
jediným spoločníkom a jediným konateľom navrhovateľa, už nie je postavenie navrhovateľa neisté,
a samotná skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ sa prezentujú ako vlastníci nehnuteľností je právne
irelevantná. Navrhovateľ ako jediný výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v plnom rozsahu v
zmysle Občianskeho zákonníka má právo na ochranu svojho vlastníctva bez potreby nariadiť v tomto
smere predbežné opatrenie v znení navrhnutom navrhovateľom.

Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia v znení uvedom v úvode uznesenia. Odvolanie odôvodnil
ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/ O. s. p. a tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver súdu o možnosti uplatnenia vlastníckeho práva
navrhovateľa užívaním nehnuteľností považoval nesprávnym, pretože odporca 1/ obmedzuje vlastnícke
právo navrhovateľa užívaním nehnuteľností bez právneho titulu, t. j. je ich neoprávneným držiteľom.
Držby sa odporca 1/ ujal na základe vyfabulovaných a antidatovaných zmluvných aktov. Uvedenú
skutočnosť potvrdzuje Uznesenie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 24.1.2012 č. 1Pn/4/2012 -
3, ktorým zamietla sťažnosť P. P., konateľa odporcu 1/, vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 218 ods. 1 a ods.
3 písm. a/ Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že odporca 1/ sa domáha prostredníctvom orgánov
činných v trestnom konaní ochrany neoprávnenej držby nehnuteľností, ktoré užíva, a ktoré podľa jeho
vyjadrenia narúša navrhovateľ a ním poverené osoby ako vlastník predmetných nehnuteľností. Odporca
1/ bráni navrhovateľovi v užívaní nehnuteľností a v prístupe k nim. Odporcovia výkonom záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktorých neplatnosť právnych úkonov bude navrhovateľ žiadať určiť vo veci
samej, sa snažia dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
odporcu 1/. Uvedeným konaním odporcov dochádza k vzniku škody na majetku navrhovateľa v dôsledku
nemožnosti predmetné nehnuteľnosti, a v nich sa nachádzajúce hnuteľné veci, užívať. Navrhovateľovi
hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vyplývajúcej z každodenných úkonov a útokov
odporcov, s cieľom obmedziť vlastnícke právo navrhovateľa, resp. previesť vlastnícke právo na odporcu
1/.

Odporcovia odvolací návrh nepodali a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205
ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby
prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia uložením zákazu odporcovi 1/ zdržať sa
akýchkoľvek úkonov smerujúcich k ujatiu sa držby nehnuteľností, uložením povinnosti odporcovi 1/
zdržať sa akýchkoľvek úkonov obmedzujúcich výkon vlastníckych práv navrhovateľa k nehnuteľnostiam
a uložením povinnosti odporcovi 2/ zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k pokračovaniu



výkonu záložných práv zriadených dvomi záložnými zmluvami o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam z 28.3.2011.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

V zmysle § 76 ods. 1 písm. e / a f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z ustanovenia § 74 vyplýva, že predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, ktorými súd upravuje
právne pomery účastníkov, nie faktické (musia mať základ v hmotnom práve). Cieľom predbežného
opatrenia je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Nejde o konečnú úpravu a možno
ich nariadiť len pokiaľ nie sú dané predpoklady pre rozhodnutie vo veci samej. Je ich možné nariadiť
pred začatím konania vo veci samej a aj po začatí konania v už prebiehajúcom konaní. Predpokladom
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, je
osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie. Keďže ide o úpravu predbežnú a nie konečnú, spravidla preto
priamo neupravuje právny vzťah, o ktorom má byť rozhodnuté vo veci samej. Zákon síce umožňuje
súdu vysloviť predbežným opatrením povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami, avšak
vždy musí byť uvážené o akú vec ide a či nepoužívaním veci nevznikne účastníkom neprimeraná
ujma, poprípade, či vec sama tým, že nie je užívaná nestráca svoju ekonomickú hodnotu. Napokon
predbežným opatrením možno zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu, v
prípade kladného rozhodnutia vo veci samej, pričom rozsah predbežného opatrenia musí byť primeraný
právu, na základe ktorého boli dočasne upravené pomery účastníkov. Odvolací súd skúmal preto právny
vzťah účastníkov, ktorý žiadal navrhovateľ dočasne súdom upraviť v súvislosti so zásahom do realizácie
jeho vlastníckeho práva odporcom 1/, nakoľko žiadal uložiť odporcovi 1/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k ujatiu sa držby nehnuteľností a zdržať sa akýchkoľvek úkonov obmedzujúcich výkon
vlastníckych práv navrhovateľa k nehnuteľnostiam. Odvolací súd skúmal aj právny vzťah účastníkov,
ktorý žiadal navrhovateľ dočasne súdom upraviť v súvislosti s realizáciou záložného práva odporcom
2/ na základe dvoch záložných zmlúv.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo vlastnícke je všeobecným priamym právnym panstvom
nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal; je právom
absolútnym, pôsobiacim voči všetkým (erga omnes), a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných
nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci. Predmet svojho vlastníctva je vlastník oprávnený držať (ius
possidendi), užívať, požívať jeho plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a nakladať s ním (ius disponendi).
Právo nakladať s predmetom vlastníctva znamená, že ho môže previesť (predať, darovať, zameniť),
zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď. Oprávnenie
vec držať je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Vec môže držať
jej vlastník, titulom vlastníckeho práva alebo aj nevlastník, na základe iného právneho dôvodu, napr.
nájmu, so súhlasom vlastníka. Oprávnenie vec držať môže totiž patriť k obsahu práva držby ako jedného
z ďalších vecných práv. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú)
spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať, v ktorom prípade môže
jej užívanie prenechať inému. Z uvedeného vyplýva, že pri každom zásahu do vlastníckeho práva súd
musí skúmať jeho adekvátnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.



Oprávnenie vec držať, ktoré zásadne prislúcha vlastníkovi a tvorí dôležitý predpoklad na výkon ostatných
oprávnení patriacich do obsahu vlastníckeho práva, môže patriť aj inej osobe, držiteľovi. Táto osoba
fakticky fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou ako s vlastnou, hoci chýba
právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho práva. Držiteľ môže byť
podľa konkrétnych skutkových okolností oprávnený alebo neoprávnený, avšak vždy ho treba odlišovať
od tzv. detentora, t. j. osoby, ktorá síce vec fakticky ovláda, ale nakladá s ňou s vedomím, že ide o cudziu
vec (napr. vypožičanú vec alebo prenajatý nebytový priestor) a svoje právo odvodzuje od vlastníka.

Navrhovateľ navrhol uložiť odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k ujatiu
sa držby nehnuteľností a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov obmedzujúcich výkon vlastníckych
práv navrhovateľa k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ nekonkretizoval právne úkony, ktorými by sa mal
odporca 1/ ujať držby nehnuteľností. V odvolaní však navrhovateľ uviedol, že odporca 1/ sa ujal
neoprávnene držby nehnuteľností a reálne bráni výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa, najmä
užívaniu nehnuteľností (bez uvedenia konkrétneho dňa ujatia sa držby). Vychádzajúc z preventívneho
charakteru predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko
napraviteľného stavu, v prípade kladného rozhodnutia vo veci samej, pričom rozsah predbežného
opatrenia musí byť primeraný právu, na základe ktorého boli dočasne upravené pomery účastníkov,
možno dospieť k záveru, že navrhované predbežné opatrenie je nutné zamietnuť v časti uloženia
povinnosti odporcovi 1/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k ujatiu sa držby nehnuteľností.
Uvedený záver vyplýva z toho, že ujatím sa držby nehnuteľností odporcom 1/ mu nemožno uložiť
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k záveru činnosti - ujatia sa držby, keďže k
záveru - ujatiu sa držby, už došlo. Pokiaľ ide o druhú časť predbežného opatrenia, uloženie povinnosti
odporcovi 1/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov obmedzujúcich výkon vlastníckych práv navrhovateľa k
nehnuteľnostiam, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, vlastník má právo a ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Pri formulácii petitu, pokiaľ
by išlo o vec samu, ktorá ale platí aj pre dočasnú úpravu tohto práva, musí navrhovateľ presne opísať
spôsob rušenia, aby bol výrok rozsudku, v uvedenom prípade uznesenia, vykonateľný. Navrhovateľ v
petite musí uviesť, aby sa rušiteľ zdržal presne opísaného konania alebo aby obnovil pôvodný stav, ktorý
bol jeho zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie zabezpečí plný výkon oprávnení vlastníka. V
danom prípade navrhovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval, pretože neuviedol, ktorým konaním,
resp. ktorým konkrétnym úkonom odporca 1/ obmedzuje jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
(možno sa len domnievať, že ide o právo nehnuteľnosti užívať a vstupovať na ne).

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) záložné právo sa zriaďuje zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku, ktorá
spravidla pri vzniku záložného práva existuje. Záložné právo má vecnoprávny charakter a zriaďuje sa
(okrem iných spôsobov) aj zmluvou.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 9.5.2011 č. k. 28 Cb/122/2011 - 52, vykonateľným 23.5.2011
a právoplatným 23.10.2011, súd odporcovi 2/ Y. I., s. r. o., Q., v prejednávanej veci navrhovateľovi,
súd zakázal predbežným opatrením vykonávať akékoľvek právne úkony s výnimkou tých úkonov, ktoré
sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom podnikania
odporcu 2/ (bežné úkony), najmä sa mu zakázal : založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo
inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo prevod účasti v obchodnej spoločnosti, družstve alebo
inej právnickej osobe, prevod alebo prenájom nehnuteľností alebo iného majetku, ktorého hodnota
predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku odporcu 2/, prípadne ich zaťaženie vecným
bremenom, uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí



peňažných prostriedkov, zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie, pristúpenie k cudziemu záväzku,
poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou, uskutočnenie právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o určenie neplatnosti rozhodnutia navrhovateľa S. X. ako jediného spoločníka
v odporcovi 2/ z 22.2.2011, zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi navrhovateľom
a odporcom 1/ 23.2.2011, zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi odporcom 1/ a Y. X.
23.3.2011, ako i určenia, že navrhovateľ je majiteľom obchodného podielu a jediným spoločníkom
odporcu 2/. Krajský súd v Bratislava uznesením z 1.8.2011 č. k. 3 CoB/266/2011 - 375 uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil.

Na základe uvedeného uznesenia o predbežnom opatrení Správa katastra Dunajská Streda
rozhodnutím číslo : V 3565/11 - 01 z 3.8.2011 vo veci účastníkov Y. I., s. r. o., Q., navrhovateľa v
prejednávanej veci a F.. C., X., Q., odporcu 1/ v prejednávanej veci, prerušil konanie o povolení vkladu
do katastra nehnuteľností pod č. V XXXX/XX vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 21.7.2011.

Vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, ktorým bol navrhovateľovi v prejednávanej veci
(odporcovi 2/ v konaní Okresného súdu Bratislava I) uložený zákaz vykonávať akékoľvek právne úkony,
ktorý podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže pri výkone záložného práva koná záložný
veriteľ v mene záložcu, platí pri realizácii záložného práva aj pre záložného veriteľa - odporcu 2/, je uložiť
odporcovi 2/ zákaz zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k pokračovaniu vo výkone
záložných práv, zriadených záložnými zmluvami z 28.3.2011, duplicitným a nadbytočným.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že za súčasného stavu veci
vyplývajúceho z neosvedčenia potreby dočasnej právnej úpravy vzťahov účastníkov za účelom
zabezpečenia nerušeného judikovania vo veci samej, nariadenie navrhovateľom požadovaného
predbežného opatrenia zásahom do už uskutočnených úkonov ujatia sa držby odporcom 1/ a zásahom
do povinnosti zdržať sa obmedzovania vlastníckeho práva navrhovateľa odporcom 1/ bez konkretizácie
obmedzujúceho konania a zásahom do domnelého záložného práva odporcu 2/, do ktorého už súd
zasiahol dočasným spôsobom, nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa vzťahujúce sa na odporcu 1/
a odporcu 2/ potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej v
zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 145 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu
trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2211219079)

  1. 16. 2. 2012Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6C/279/2011 z 16. 2. 2012potvrdené
  2. 9. 5. 2012Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/118/2012 z 9. 5. 2012 (toto rozhodnutie)