Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220637 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211220637.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky: K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale F. T., N. V. XXX/XX, prechodne H. XXX a otca: L. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. N. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. februára 2012 č.k. 4P/95/2011-27, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel návrhu matky a výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 11C/42/2003 zo dňa 13.5.2003 sumou 1.000,- Sk zvýšil na sumu 65,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci predom matke maloletého, počnúc dňom 1.1.2012. Zročné výživné za obdobie od 1.1.2012 do 22.2.2012 v čiastke 63,62 Eur otcovi maloletej uložil zaplatiť matke v mesačných splátkach po 5 Eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Záverom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ustanovení § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa je dôvodný. Súd vychádzal z toho, že naposledy bolo upravené výživné pred deviatimi rokmi v rozvodovom konaní, keď dieťa malo iba 1. rok. V súčasnosti dieťa navštevuje 3. ročník základnej školy. Na obedy matka uhrádza 25,- Eur mesačne, ďalšie výdavky zhruba 20,- Eur mesačne, pričom na začiatku školského roka uhradila za školské pomôcky približne 70,- Eur. Súd skonštatoval, že pomery na strane matky sa v podstate nezmenili, keďže v čase predchádzajúcej úpravy bola na materskej dovolenke a v súčasnosti je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 144,- Eur mesačne, pričom poberá prídavky na dve maloleté deti. Otcovi maloletej príjem od predchádzajúcej úpravy podstatne stúpol z pôvodného príjmu 7.000,- až 8.000,- Sk na v súčasnosti 680,- až 740,- Eur mesačne. Rodičom pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec uzavrel nové manželstvo, z ktorého má 7-ročného syna. Matka maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, na ktorú bol otec súdom zaviazaný hradiť 50,- Eur mesačne. Otec maloletej žije v manželstve, spolu s manželkou zrekonštruovali rodinný dom. Splácajú úver vo výške 2.000.000,- Sk a okrem toho tzv. rýchloúvery okolo 40,- Eur mesačne. Majú dve motorové vozidlá, jedno na leasing, pričom leasingová splátka predstavuje približne 140,- Eur mesačne. Prvostupňový súd uzavrel, že zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletej sa od poslednej úpravy podstatne zvýšili, a preto bolo dôvodným zvýšiť i výživné na maloletú. Za primeranú veku a odôvodnením potrebám dieťaťa, ako i zárobkovým schopnostiam otca súd považoval sumu 65,- Eur mesačne, uhradenie ktorej nemôže ohroziť živobytie otca a jeho rodiny. Súd tiež poukázal na to, že celková majetková hmotná životná úroveň otca maloletej je oveľa vyššia ako životná úroveň matky, pričom životná úroveň dieťaťa by mala byť približne rovnaká ako životná úroveň otca. Nedoplatok na výživnom súd vyčíslil sumou 63,62 Eur a povolil ho otcovi splácať po 5,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že výživné zvýši na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2012 s tým, že zročné výživné v čiastke 33,62 Eur mu povolí uhradiť v splátkach po 5,- Eur. Odvolateľ uviedol, že so zvýšením výživného na 65,- Eur nemôže súhlasiť. Na pojednávaní uviedol, že jeho príjem sa pohybuje od 680,- do 740,- Eur a príjem jeho manželky od 580,- do 640,- Eur mesačne, pričom ich výdavky činia 1.300,- Eur mesačne, nakoľko spláca úver okolo 600,- Eur mesačne na výstavbu rodinného domu a má motorové vozidlo, na ktoré hradí leasingové splátky 140,- Eur mesačne. Z manželstva má 7-ročného syna. Suma výživného na maloletú Y. prevyšujúca 50,- Eur je už nad jeho sily, keďže na živobytie už i teraz jeho rodine zostáva málo peňazí. Matka maloletej sa k doručenému odvolaniu otca písomne nevyjadrila. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení odporučil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom najmä na značný časový odstup od poslednej úpravy výživného. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda 11C/42/2003 bolo zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej Y. upravená rozsudkom zo dňa 13.5.2003 č.k. 11C/42/03-19, kedy bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená rodičovská dohoda v zmysle, ktorej dieťa bolo zverené matke a otec sa zaviazal prispievať na ňu výživným po 1.000,- Sk mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy mala maloletá iba 1 rok. Matka s ňou bola na rodičovskej dovolenke a jej jediný príjem tvoril rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk mesačne a prídavky na dieťa. Podľa zistení súdu otec maloletej mal v tom období čistú ročnú mzdu vo výške 76.880,- Sk (t.j. 6.407,- Sk mesačne). Rodičia vtedy iné vyživovacie povinnosti nemali. Podľa zistení prvostupňového súdu, žiadnym z účastníkov nespochybnených, aktuálne má maloletá 11 rokov, navštevuje 3. ročník základnej školy, stravné v škole matka hradí vo výške 25,- Eur mesačne. Zvýšené náklady na maloletú v konaní preukázané neboli. Matka maloletej je aktuálne nezamestnaná a podľa potvrdenia Úradu práca, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 144,31 Eur a prídavky na dve deti. Z výpovede matky pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že pracuje na dohodu a jej mesačný príjem z tejto činnosti predstavuje cca 20,- Eur mesačne. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej L. T., nar. XX.X.XXXX, na ktorú bol otec dieťaťa rozsudkom súdu zaviazaný hradiť výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne. Z výpovede otca pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že jeho priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje od 680,- do 740,- Eur mesačne a príjem jeho manželky od 580,- do 640,- Eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L., ktorý má 7 rokov. Podľa výpovede rodina otca si zobrala na prestavbu rodinného domu úver vo výške 2.000.000,- Sk, ktorý uhrádza v splátkach po 600,- Eur mesačne, pričom majú i ďalšie krátkodobé úvery. Rodina má dve autá, jedno na leasing, pričom leasingové splátky predstavujú 140,- Eur mesačne. Z tvrdení otca vyplýva, že priemerné mesačné výdavky jeho rodiny činia 1.300,- Eur. Zhrnúc všetky vyššie uvedené preukázané skutočnosti, prvostupňový súd správne uzavrel, že od ostatnej úpravy výživného otca k maloletej Y. došlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré nesporne odôvodňujú zvýšenie výživného. Predovšetkým maloletá je o 9 rokov staršia, medzičasom začala navštevovať základnú školu, čím náklady na jej výživu podstatne vzrástli. Na strane matky maloletej sa príjmy podstatne nezmenili, keď v čase predchádzajúcej úpravy poberala rodičovský príspevok 3.790,- Sk (125,80 Eur) a v súčasnosti sociálnu dávku 144,31 Eur, k čomu si privyrába cca 20,- Eur mesačne. Naopak tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej L., na ktorú bol otec zaviazaný hradiť výživné len vo výške 1.500,- Sk, spôsobilo to zhoršenie jej pomerov. K podstatnej zmene pomerov došlo tiež na strane otca dieťaťa, ktorého príjem oproti príjmu v čase predchádzajúcej úpravy vzrástol až o 527,33 Eur mesačne (keď v čase predchádzajúcej úpravy dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 212,67 Eur a v súčasnosti až 740,- Eur mesačne). Na strane otca dieťaťa sa zmenili pomery tiež tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Manželka otca aktuálne dosahuje príjem 580,- až 640,- Eur mesačne. Všetky vyššie uvedené zmeny pomerov v súhrne odôvodňujú podstatné zvýšenie doterajšieho výživného, ktoré bolo dosiaľ pri hranici minimálneho výživného (ktoré je akt. 26,- Eur). Pokiaľ otec maloletej i v odvolaní poukazuje na to, že priemerné mesačné výdavky jeho rodiny sú cca 1.300,- Eur, teda približne vo výške príjmov oboch manželov, v tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na citované ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine v zmysle, ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ako i na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine v zmysle, ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ako na to správne poukázal prvostupňový súd. Životná úroveň maloletej Y. je neporovnateľne nižšia ako životná úroveň jej otca, ktorého pomery dovoľovali vziať si úver vo výške 2.000.000,- Sk na rekonštrukciu rodinného domu, splácať ho sumou 600,- Eur mesačne, mať v rodine dve motorové vozidlá a na jedno z nich splácať leasing vo výške 140,- Eur mesačne a umožňujú otcovi pravidelné mesačné výdavky v priemerne 1.300,- Eur mesačne, pričom na druhej strane matka s maloletou a ďalším dieťaťom žijú na hranici životného minima. Zhodnotiac komplexne pomery na stranách všetkých účastníkov, odvolací súd bol dokonca toho názoru, že súdom prvého stupňa určené výživné vo výške 65,- Eur je na spodnej hranici daným okolnostiam zodpovedajúceho primeraného výživného. Preto bezpochyby neprichádzala do úvahy možnosť určenia výživného v ešte nižšej sume, ako sa toho domáhal odvolateľ. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo všetkých častiach vecne správny, včítane výroku o zročnom výživnom a o náhrade trov prvostupňového konania, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.