Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/194/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2296898985 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2296898985.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo B. Bartóka 789/3, proti odporcom: 1. J. L., nar. XX.XX.lXXX, bytom L. XX, 2. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Z. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: N. L., nar. X.X.XXXX, bytom J., Z. XX, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, rozhodujúc o trovách konania, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.3.2012 č.k. 5C/5/1996-958, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . Odporcom 1 a 2 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd odporcom 1 a 2 uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 4.567,92 Eur k rukám JUDr. Evy Skačániovej do troch dní od právoplatnosti uznesenia, povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy znaleckého dokazovania 892,74 Eur na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede do troch dní od právoplatnosti uznesenia, zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 92,87 Eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania prvostupňový súd právne odôvodnil s odkazom na § 137, § 140 ods. 1, 142 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ mal vo veci plný úspech, v pôvodnom návrhu žiadal prikázať podiely odporcov do svojho výlučného vlastníctva za protináhradu, pričom odporcovia zotrvali na návrhu na reálnu deľbu nehnuteľnosti, odporca 2 tlmočil súhlas s vyplatením jeho podielu, súd špecifikoval jednotlivé úkony právnej služby a vyčíslil celkovú výšku trov konania navrhovateľa na sumu 4.567,92 Eur. V konaní vznikli aj trovy konania štátu, keď zo štátnych prostriedkov boli hradené všetky náklady odmeny znalcov počnúc od doplňujúceho znaleckého posudku Ing. W., ktorému bola priznaná odmena vo výške 2.178,- Sk, ktoré bolo kryté len vo výške 872,- Sk, záloha zložená účastníkmi predstavovala sumu 7.500,- Sk a odmena za znalecké posudky bola vo výške 6.628,- Sk, odmena za znalecké úkony Ing. C. plus 81,34 Eur odmena Ing. W., Ing. Y. 5.822,- Sk a dve odmeny Ing. W. 130,95 Eur a Ing. E. 223,84 Eur, celkom vo výške 892,74 Eur, na zaplatenie týchto trov súd zaviazal spoločne a nerozdielne neúspešných odporcov. O vrátení časti súdneho poplatku vo výške 92,87 Eur navrhovateľovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie odporca 2 výlučne v časti, v ktorej rozhodol súd o povinnosti zaplatiť trovy konania vo výške 4.567,92 Eur k rukám JUDr. Evy Skačániovej. Odvolateľ poukázal na to, že protihodnota je veľmi nespravodlivo vyrátaná v prospech navrhovateľa, pozemok sa nachádza v intraviláne a má inú cenu. Z majetku, k akému navrhovateľ prišiel, by mal platiť trovy on. Nakoľko je vdova a dôchodkyňa, nemá finančné prostriedky na zaplatenie trov konania, z vyplatenej sumy dala urobiť pomník pre manžela a syna. Odporca 2 k svojím pomerom uviedol, že zarába 350,- Eur v čistom, z toho 200,- Eur platí výživné na dve maloleté deti, z toho jedno postihnuté. V doplnení odvolania sa uvádza, že z dedičstva mali mať 3,5 árový pozemok zo záhrady a vyplatenie z domu, alebo väčší pozemok bez peňazí, bohužiaľ dostali iba almužnu vyplatenú bez pozemku, pričom synovec získal celý veľký dvojdom a 70-árovú záhradu a syn skoro nič. Odporca 1 odvolanie nepodal, k odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadril. Navrhovateľ odvolanie nepodal, k odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril, napadnuté uznesenie ako vecne správne navrhol potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nevyhnutné zmeniť, keďže odvolanie odporcu 2 je dôvodné. Odvolaním odporcu 2 bol výslovne napadnutý len ten výrok rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým súd odporcom 1 a 2 uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 4.567,92 Eur k rukám JUDr. Evy Skačániovej do troch dní od právoplatnosti uznesenia, teda len tento výrok je predmetom odvolacieho prieskumu. Ostatné výroky o povinnosti odporcov 1 a 2 zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy znaleckého dokazovania 892,74 Eur na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ako aj o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 92,87 Eur, odvolaním napadnuté neboli a preto sa stali právoplatnými. Odvolanie podal síce len odporca 2, vzhľadom však na to, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím, ktorým uložil odporcom 1 a 2 povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi spoločne a nerozdielne, založil týmto ich nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. (k tomu pozri napr. konštantnú judikatúru R 1/1975), a preto podané odvolanie zo strany odporcu 2 spôsobuje právne účinky, ako keby odvolanie podal aj odporca 1, preto predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti odporcov 1 a 2 zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 4.567,92 Eur k rukám JUDr. Evy Skačániovej do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Predmetom konania vo veci samej bol návrh navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. L., ktoré sú vedené na LV č. XXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra v Dunajskej Strede, parcely registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX, dom č.s. XX, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 1144 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 5861 m2. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 5C/5/1996-949 zo dňa 15. júla 2011 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam tak, že tieto prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa v celosti s tým, že navrhovateľa zaviazal vyplatiť odporcom 1 a 2 protihodnotu ich spoluvlastníckych podielov každému po 4.581,73 Eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ od začiatku konania žiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať tak, že tieto budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva za náhradu. Odporcovia v 1. a v 2. rade žiadali reálnu deľbu nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov tak, že ich podiely prikázať a vyčleniť reálne na nehnuteľnosti spoločne jednak na domovej nehnuteľnosti a jednak aj na priľahlom pozemku. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.1.2004 č.k. 5C/5/1996-435 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti, keď do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal parcelu č. XXX dom č.s. XX zastavanej plochy o výmere 1144m2 a parc. č. XXX/X ornej pôdy o výmere 5160m2 a do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a v 2. rade prichádzal novovytvorenú parcelu XXX/X ornú pôdu o výmere 700 m2. Súčasne uložil navrhovateľovi vyplatiť odporcom v 1. a v 2. rade na finančnom vyporiadaní obom po 38.909,- Sk do 15 dní po právoplatnosti rozsudku a doplatiť trovy konania titulom znalečného, všetci po 1.949,50 Sk na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede. Navrhovateľovi uložil doplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku z návrhu vo výške 957,- Sk na účet súdu. V dôsledku odvolania sa účastníkov konania bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.2.2005, č.k. 10Co/107/2004-487 a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť po hmotno-právnej i procesnej stránke. V konaní bolo vypracovaných niekoľko znaleckých posudkov. Znaleckým posudkom Ing. G. W., vydaný pod č. 224/97 bola nehnuteľnosť ocenená v sume 685.425,- Sk, kde spoluvlastnícky podiel odporcov činil 68.542,- Sk vychádzajúc z ich spoluvlastníckych podielov 2/20-ín. Znalec pri ocenení nehnuteľnosti vychádzal z vtedy platnej vyhlášky o cenách stavieb pozemku a trvalých porastov č. 465/1991 Zb. V závere znaleckého posudku sa vyjadril, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná a to vyčlenením spoluvlastníckeho podielu odporcov v 1. a v 2. rade v prednej časti rodinného domu v rozsahu 1 izby časti kuchyne špajze podľa pripojeného náčrtu, ktorý sa stal súčasťou znaleckého posudku. Znalec poukázal na to, že vychádzajúc z hodnoty spoluvlastníckych podielov odporcov 68.542,- Sk vyčlenil z hodnoty ceny pozemku predpokladaného pod pripadajúcu časť rodinného domu a prípadnú prístupovú cestu vo výmere 100 m2 predstavuje 1.960,- Sk. Cena pripadajúca pre odporcov potom činí 66.582,50 Sk po odpočítaní ceny pozemkov. Cena za 1 m2 zastavanej plochy rodinného domu prízemia činí 2.030,58 Sk, keď celkovú cenu plochy zastavanej plochy 384.002,58 Sk vydelil metrami štvorcovými zastavanej plochy 189,11 m2. Hodnota pripadajúca odporcom je po odpočte ceny pozemku 66.582,50 Sk vydelené cenou zastavanej plochy 2.030,58 Sk predstavuje 32,79 m2 zastavaná plocha rodinného domu pripadajúca pre odporcov. Pri šírke rodinného domu 6,30 m dĺžka predstavuje 5,20 m. Vzhľadom na námietky proti znaleckému posudku bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie na žiadosť navrhovateľa znalkyňou Ing. M. C., z ktorého znaleckého posudku zo dňa 8.8.2002 pod č. 120/02 bolo zistené, že zastavaná plocha objektu rodinného domu predstavuje 189,11 m2 ktorá zahrňuje aj hrúbku múru 40 cm. Spoluvlastnícky podiel odporcov na takejto výmere rodinného domu predstavuje 1/10 z tejto výmery teda 18,91 m2 čo pri šírke domu 6,30 m predstavuje dĺžku 3 m z celkovej dĺžky domu. Ak sa pripustí matematické delenie nehnuteľnosti, odporcovia by mali dostať spolu 3 bežné metre z nehnuteľnosti pri šírke 6,30, čiže zastavanú plochu o výmere 18,9 m2. Podlahová plocha 1/10 pri danej hrúbke múrov predstavuje 5,5 m x 2,3 m = 12,65 m2. Miestnosti možné používať ako obytnú podľa § 1a ods. h) vyhlášky. Podľa § 1a ods. e) vyhlášky je definícia bytu miestnosť, alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvale určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. S prihliadnutím na túto definíciu je podľa znalkyne byt používateľný len, ak je zabezpečený prívod vody, odkanalizovanie a záchod vnútorný alebo vonkajší. Vnútorný záchod v danom prípade podľa znalkyne nie je možné vybudovať na tejto ploche. Vonkajší záchod ak by sa bral do úvahy, že odporcovia mienia používať prednú časť rodinného domu so vstupom z parcely XXX, je možné vybudovať iba za domom. Vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. W., znalkyňa vyčíslila hodnotu podielu odporcov pripadajúci na rodinný dom 39.655,23 Sk a považovala za nevyhnutné vykonať stavebné úpravy v prípade reálnej deľby rodinného domu vysekaním vchodového otvoru do nosného muriva a statické zabezpečenie otvoru osadenie vchodových dverí pribudovanie deliaceho murivá o hrúbke 25 až 30 cm, aby neboli obyvatelia bytov rušení, vybudovanie vodovodnej prípojky so zvláštnym meraním vo vodomernej šachte, vybudovanie kanalizačnej prípojky do žumpy na parcele XXX, prerobenie elektroinštalácie a osadenia elektromeru, vybudovanie záchodu, oddelenie strechy štítovým murivom, prerobenie strešného zvodu do vlastnej časti, zabezpečenie vlastného vykurovania na tuhé palivo plynové alebo elektrické. Podľa druhu vykurovania potreba a vybudovanie vlastného komína, oprava vonkajších úprav, ktoré sa poškodia pri prestavbe rodinného domu. Znalkyňa mala za to, že nie je možné presný výpočet nákladov prestavby rodinného domu, avšak jedná sa približne o dvojnásobok zistenej ceny podielu 1/10 rodinného domu pripadajúce na odporcov. Znalkyňa konštatovala, že deľba nie je reálna, keby sa mohla uskutočniť len za abnormálne vynútených podmienok. Poukázala na to, že pri rekonštrukčných prácach môžu vzniknúť škody i na časti rodinného domu u navrhovateľa. Konštatovala, že žiadny iný spôsob deľby nehnuteľnosti za predpokladu vchádzania odporcov na pozemok priamo z ulice neexistuje. Znalkyňa na pojednávaní dňa 14.1.2003 uviedla, že hoci skonštatovala, že výška nákladov je minimálne dvojnásobok hodnoty podielu pripadajúca na odporcov, mala však za to, že ani svojpomocne by tieto stavebné práce nebolo možné kryť touto sumou. Znalkyňa poznamenala, že navrhla účastníkom konania možnosť reálnej deľby tak, aby sa započítal podiel navrhovateľov na vedľajších stavbách aj na pozemkoch do rodinného domu. V tom prípade by pripadol odporcom väčší podiel na rodinnom dome a samotná deľba by bola účelnejšia. Tento spôsob reálnej deľby však zásadne závisel na dohode účastníkov, na ktorú dohodu účastníci nepristúpili. V súvislosti so stavebnými úpravami znalkyňa uviedla, že by sa mohla narušiť statika rodinného domu pri vytesaní vchodových dverí vo väčšej šírke, než je pôvodne stanovené, čo by mohlo zasiahnuť do vlastníctva navrhovateľa a je nevyhnutné vybudovať aj murivo, ktorým sa predelí strecha rodinného domu. Znalkyňa nepovažovala za vhodné započítať spoluvlastnícky podiel odporcov do rodinného domu v prípade vedľajšej stavby a šopy, keďže ide o stavbu nižšej kategórie. Na možnosť reálneho vyčlenenia spoluvlastníckeho podielu odporcov v 1. a v 2. rade súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie, kde poveril vykonaním znaleckého úkonu znalca Ing. Y., ktorý v pôvodnom znaleckom posudku pod č. 3/1997 sa v závere vyjadril, že nehnuteľnosť parcelného čísla XXX, XXX je možné deliť podľa spoluvlastníckych podielov vyhotovených alternatív, poskytnutých navrhovateľovi ako i odporcom z časti domovej nehnuteľnosti ako i z ornej pôdy a to vytvorením samostatnej parcely o výmere 700 m2, v šírke 16 m až 18 m na južnej uličnej strane pozemku. V časti domovej nehnuteľnosti zameral novovytvorenú parc. č. XXX/X v prípade kombinovanej deľby nehnuteľnosti a poskytnutím finančnej náhrady rozdielu spoluvlastníckeho podielu, ktorý by pripadol odporcom. V oboch prípadoch sa jednalo o zameranie spoluvlastníckych podielov spoločne pre odporcov v 1. a v 2. rade. Vzhľadom na závery uznesenia Krajského súdu v Trnave o konštatácii, že domová nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, vzhľadom na záver znaleckého posudku Ing. C., ktorým názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.) súd doplnil znalecký posudok na zameranie novovytvorenej parcely pre odporcov v 1. a v 2. rade v časti ornej pôdy vyjmúc podiel v časti zastavanej plochy a uložil očíslovať novovytvorenú parcelu, ktorá by ostala ako nedeliteľná, na ktorej sa nachádza rodinný dom, letná kuchyňa s prístavbou. Znalec v posudku pod č. 10/2006 zo dňa 11.12.2006 zameral novovytvorené parcely z pôvodnej parcely č. XXX a vyčlenením novovytvorenej parcely č. XXX/X zameral spoluvlastnícky podiel odporcov do tejto parcely spoločne. Uvedená parcela má šírku 17 m a dĺžku 41 m. Súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej nakoniec uprednostnil prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľa za náhradu, nakoľko reálnu deľbu nehnuteľností nepovažoval za účelnú, vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania a aj výpovede účastníkov konania. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov na náhradu trov právo v zmysle ods. 3 tohto ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Občianske súdne konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti účastníka za výsledok konania, ktorá je vyjadrená aj v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z tejto zásady však existuje výnimka vyjadrená v ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorá umožňuje zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť na pomery oboch strán konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 563/2011-14 zo dňa 8.12.2011). Odvolací súd považuje za preukázané, že v danom prípade sú dané takéto dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú najmä v tom, že navrhovateľ síce v konaní pri konečnom rozhodnutí vo veci samej dosiahol plný úspech, keď súd vyhovel jeho pôvodnému návrhu na spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, počas konania však nebola úplne vylúčená možnosť reálnej deľby predmetných nehnuteľností, potvrdená aj znaleckým posudkom, nemožno preto uzavrieť, že obrana odporcov, ktorí nesúhlasili s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľovi za náhradu a uprednostňovali reálnu deľbu nehnuteľností, bola úplne nedôvodná. Naviac je potrebné podotknúť, že súd pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Obč. zákonníka je povinný favorizovať rozdelenie spoločnej veci, pokiaľ je to možné. V prípade, že podieloví spoluvlastníci nie sú schopní dohodnúť sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, jediným možným riešením je zrušenie a vyporiadanie rozhodnutím súdu, ktoré rieši situáciu všetkých účastníkov konania a je v záujme všetkých účastníkov konania. Preto aj pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné konštatovať, že nemožno hľadieť len na hľadisko úspechu a neúspechu, ale je potrebné zohľadniť tiež to, z akého dôvodu účastníci konania neboli schopní dohodnúť sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ takýmto dôvodom bolo to, že menšinoví spoluvlastníci žiadali reálnu deľbu spoločnej nehnuteľnosti, pričom táto ich požiadavka nebola úplne nereálna a mala oporu aj v znaleckých posudkoch, z ich strany nemožno konštatovať úplne neúspešné a svojvoľné bránenie práva. Na základe týchto skutočností považuje odvolací súd za dôvodné, aby si každý účastník znášal trovy konania, ktoré mu vznikli, sám. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že aj keď súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil ust. § 150 O.s.p., nebol dôvod na to, aby odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzýval navrhovateľa na vyjadrenie k možnej aplikácii ust. § 150 O.s.p. Účelom ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. je primárne zabrániť prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Rozhodovanie o trovách konania je z tohto pohľadu vnútorne jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemožno samostatne hovoriť na jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu a na druhej strane o odlišných ustanoveniach (v zmysle § 213 ods. 2 OSP) tieto princípy modifikujúcich (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 563/2011-14 zo dňa 8.12.2011). Odvolací súd preto s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil v napadnutom uznesení výrok o náhrade trov konania navrhovateľa tak, že navrhovateľovi sa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania (prvostupňového) nepriznáva. V odvolacom konaní boli plne úspešní odporcovia, preto im podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odvolací súd však vzhľadom na vyššie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že je dôvodné odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznať, naviac si ani náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.