Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/151/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307215285 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2307215285.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Bc. Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, X., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Odehnalom, Hlavná 42, Trnava, proti žalovanému KOMEX, spol. s.r.o., Hlavná 5, Šaľa, IČO 00 613 592, zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, o zaplatenie 3.098,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 24Cb/127/2008-181 zo dňa 12.5.2011 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania 128,58 eur do troch dní po právoplatnosti tohoto rozhodnutia k rukám zastupujúceho advokáta Mgr. Petra Odehnala. o d ô v o d n e n i e : Žalobca (pôvodne obchodná spoločnosť SLOVDRINK, spol. s.r.o.) sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.098,85 eur (93.356,- Sk) s príslušenstvom ako ceny tovaru - liehovín, dodaného dňa 29.6.2006, vyfakturovanej faktúrou č. 2060122 splatnou 13.7.2006. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Jeho štatutárny zástupca v konaní uviedol, že do funkcie konateľa nastúpil v roku 2007, pričom predchádzajúci jediný konateľ a spoločník spoločnosti G. X. zomrel XX.X.XXXX a preto v rozhodnom čase nebola žiadna osoba oprávnená konať za spoločnosť. K dodaniu tovaru sa nevie vyjadriť, avšak v čase jeho nástupu do funkcie bol H. X. a O. G., ktorí spoločnosť v tom čase riadili, informovaný, že ide o starú pohľadávku, ktorú netreba platiť. Poukazoval tiež na to, že do začatia konania vo veci sa žalobca u neho zaplatenia pohľadávky nedomáhal. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 12.5.2011 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.098,85 eur s 13,5 % úrokom z omeškania od 14.7.2006 do zaplatenia a na trovách konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (v rozsahu 0,75 % uplatneného úroku z omeškania bol návrh zamietnutý rozsudkom zo dňa 26.9.2008) 1.873,93, všetko do troch dní. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa zistil, že žalobca nadobudol pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2010, o pripustení vystúpenia pôvodného žalobcu a vstúpenia nového žalobcu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 24Cb/127/2008-130 zo dňa 09.11.2010, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/14/2011-161 zo dňa 28.02.2011. Právny predchodca žalobcu dodal dňa 29.6.2006 žalovanému alkoholické nápoje, konkrétne borovičku Krupanskú jemnú v množstve 216 ks, vodku Polar veľmi jemnú 96 ks, Pacifik 96 ks, Gin trnavský jemný 96 ks, Corzár 72 ks, vo vratných fľašiach v počte 5765 ks a prepravkách v počte 48 ks, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil svojim podpisom a odtlačkom pečiatky na dodacom liste č. 2060122 zo dňa 29.6.2006. Kúpnu cenu tovaru jednotkovo a celkovo uvedenú aj na dodacom liste vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrou č. 2060122 zo dňa 29.6.2006, splatnou dňa 13.7.2006 v celkovej výške 93.356,- Sk. Kúpnu cenu žalovaný v lehote splatnosti a to ani doposiaľ neuhradil. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplateniu svojej pohľadávky výzvou zo dňa 26.6.2007, ktorá bola doručená žalovanému dňa 2.7.2007, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke. Konateľ žalovaného vypočutý na pojednávaní, ktorého funkcia vznikla dňa 15.3.2007, nepoprel dodanie tovaru a jeho prevzatie žalovaným. Potvrdil, že predmetná faktúra sa nachádza v účtovníctve žalovaného a doposiaľ nebola uhradená, argumentoval tým, že osoby ktoré po smrti jediného spoločníka žalovaného konali za žalovaného, mu takýto postup odporučili s tým, že sa jedná o starý dlh a žalobca sa doposiaľ ani zaplatenia pohľadávky od žalovaného nedomáhal. Z vykonaného dokazovania a to najmä z predložených listinných dôkazov a výsluchu účastníkov konania a svedkov, mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval obchodno-záväzkový vzťah vo forme kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorého právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný prevzal, za čo mu následne vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť doposiaľ nesplnil, súd návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej kúpnej ceny vo výške 93.356,- Sk, t.j. 3.098,85 Eur. Argumenty konateľa žalovaného vznesené na pojednávaní súd vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko nie je povinnosťou žalobcu vyzývať žalovaného k úhrade už splatného dlhu, k čomu, ako mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, napriek tomu prišlo a skutočnosť, že ide o starý dlh nespôsobuje zánik povinnosti žalovaného dlh uhradiť. Konateľ žalovaného napokon dodanie tovaru a jeho prevzatie žalovaným, ku ktorému došlo v období cca 1 roka pred vznikom jeho oprávnenia konať za spoločnosť, napokon ani nepoprel. Jeho tvrdenie, že tovar neregistroval, je z uvedeného dôvodu a z dôvodu, že ide o tovar spotrebného charakteru, rovnako irelevantné. Z doplneného dokazovania súd dospel k jednoznačnému a spoľahlivému záveru, že došlo k dodaniu tovaru žalovanému. Svedkovia Ing. I. K., D. B. a H. X. zhodne potvrdili, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným išlo o dlhodobý obchodný vzťah, žalovaný pravidelne odoberal tovar od spoločnosti Slovdrink s.r.o., pre tovar chodil zamestnanec odporcu poverený zásobovaním pán H. X.. Tak tomu bolo aj pri dodaní tovaru a vystavení faktúry, ktorá je predmetom tohto sporu, predmetný tovar - alkoholické nápoje prevzal pán H. X. ako zamestnanec žalovaného, pričom podľa § 15 Obchodného zákonníka išlo jednoznačne o konanie žalovaného. Celý rad ďalších listinných dôkazov jednoznačne a bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti preukazuje, že tovar bol dodaný žalovanému, a to potvrdenie daňového úradu o tom, že žalovaný si v súvislosti s faktúrou č. 2060122 zo dňa 29.06.2006 uplatnil odpočet DPH, tovar bol odvezený vozidlom patriacim žalovanému, podľa registra Sociálnej poisťovne H. X. bol v čase dodania tovaru zamestnancom žalovaného, právny predchodca žalobcu za predmetný tovar riadne odviedol spotrebnú daň z liehu. Obrana žalovaného spočívala v tom, že jeho jediný spoločník a konateľ pán G. X. dňa XX.XX.XXXX zomrel, a až do 18.05.2007 žalovaný nemal štatutárny orgán, a teda nebola žiadna osoba oprávnená konať za žalovaného. S takouto argumentáciou však nemožno súhlasiť, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva, že by smrť jediného spoločníka a zároveň konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným mala automaticky za následok faktický a právny zánik spoločnosti. Smrť jediného spoločníka má za následok, že jeho obchodný podiel sa stáva predmetom dedičského konania (§ 116 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom samotná spoločnosť zostáva existovať. Vypočutí svedkovia v tomto konaní ako aj v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 25C/32/2009 Kooperatíva poisťovňa a.s. c/a KOMEX s.r.o., o zaplatenie 135,72 eur s prísl., jednoznačne potvrdili, že žalovaný aj po smrti jediného spoločníka a konateľa pokračoval v podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že pán G. X. po svojej smrti už nemohol konať za spoločnosť ako konateľ, v spoločnosti zostali ďalšie osoby oprávnené konať, v súvislosti s predmetom konania tunajšieho súdu postačuje záver, že takouto osobou oprávnenou konať za žalovaného pri objednávaní a preberaní tovaru bol zamestnanec H. X.. Pretože žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, pričom sadzba úrokov z omeškania dohodnutá nebola, súd žalovaného zaviazal v súlade s § 369 ods.1 Obchodného zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 13,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry t.j. od 14.7.2006 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu bola 3,5 %, pričom žalobcovi patrí úrok o 10 % vyšší. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že v konaní nebolo preukázané fyzické prevzatie fakturovaného tovaru žalovaným, ktorého jediný spoločník a konateľ v roku XXXX zomrel. Rozsudok súčasne považuje za nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal a na základe akého právneho predpisu dospel k záveru o oprávnení H. X. konať za žalovaného. Podľa jeho názoru nebolo preukázané, že menovaný bol žalovaným poverený určitou činnosťou a nebolo predložené jeho písomné splnomocnenie na akékoľvek úkony v mene spoločnosti. Pokiaľ tovar odobral bez toho, aby bol na túto činnosť poverený, jeho konanie spoločnosť nezaväzuje. V tejto súvislosti odvolateľ poukazoval na to, že úkony neboli vykonané v prevádzkarni žalovaného, že neobstojí tvrdenie žalobcu o nedostatku jeho vedomosti o úmrtí G. X. a že žalovaný v predmete podnikania nemá pohostinskú činnosť, pre potreby ktorej by nakupoval tak veľké množstvo alkoholických nápojov. Za nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti o úrokoch z omeškania s tým, že v období od 1.3.2005 do 28.2.2006 bola základná úroková sadzba NBS 3 %, a v časti rozhodnutia o trovách konania, pri ktorých súd nevzal do úvahy iba čiastočný úspech žalobcu a skutočnosť, že ako žalobcovia v konaní vystupovali aj iné subjekty zastúpené inými právnymi zástupcami a preto by bolo potrebné skúmať, či na terajšieho žalobcu zmluvami o postúpení pohľadávky prešli aj trovy právneho zastúpenia. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na rozsah vykonaného dokazovania, pri ktorom bolo prevzatie tovaru žalovaným potvrdené nielen výpoveďami svedkov, ale aj potvrdením colného úradu o zaplatení spotrebnej dane z vyskladneného liehu, potvrdením daňového úradu o uplatnení odpočtu DPH za dodaný tovar žalovaným a potvrdením o tom, že žalovaný je vlastníkom vozidla, na ktorom bol tovar odvezený. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Podľa zistení odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu (sám žalovaný žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal), vykonané dôkazy logicky a vecne správne vyhodnotil, a jeho rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 1 a 2 O.s.p., vrátane vyhodnotenia dôkazov, úvah súdu a právneho posúdenia (§ 15 Obch. zák.) vo vzťahu k otázke oprávnenia H. X. konať za žalovaného v súvislosti s prevzatím tovaru. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a vzhľadom na preukázanie prevádzkovania pohostinstiev (svedeckými výpoveďami K. X., D. X., Ing. K., bez ohľadu na skutočnosť, či takúto činnosť žalovaný mal alebo nemal zapísanú v obchodnom registri), ako aj poverenia H. X. zásobovaním podniku, ktoré poverenie nevyžaduje zo zákona písomnú formu a nezaniká úmrtím konateľa, nemal ani odvolací súd pochybnosti o platnom vzniku kúpnopredajnej zmluvy medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, ako aj o reálnom dodaní a prevzatí tovaru, o ktorom okrem dodacieho listu a výpovedí svedkov svedčia aj potvrdenia príslušného colného a daňového úradu. Vzhľadom na počiatok omeškania žalovaného, znenie § 369 Obch. zák. v rozhodnej dobe a súdom prvého stupňa zadovážené údaje týkajúce sa základnej úrokovej sadzby NBS nezistil odvolací súd pochybenie súdu prvého stupňa v neprospech odvolateľa ani v časti rozhodnutia o úroku z omeškania (z odvolania nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by rozhodujúcou mala byť úroková sadzba platná v období od 1.3.2005 do 28.2.2006). Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď neúspech žalobcu iba v časti o úroku z omeškania v rozsahu 0,75 % dôvodne posudzoval ako neúspech v nepatrnej časti uplatneného nároku, pri ktorom účastníkovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania, pričom súčasne vychádzal zo skutočnosti, že žalobca vstupom do konania podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. vstúpil do všetkých procesných práv svojich predchodcov, vrátane práva na náhradu dovtedy vzniknutých trov konania. Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohoto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia pri jednom úkone zastupujúceho advokáta (písomné vyjadrenie k odvolaniu) s tarifnou odmenou 121,17 eur a paušálnou náhradou výdavkov 7,41 eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.